Vladimír Kampf

Všestranný majster niekedy podpisoval práce Io, Leonardo, čo znamená: Ja, Leonardo. Mimochodom, ozdoba parížskeho Louvru Mona Lisa alebo La Gioconda, či La Joconde možno ani nie je jeho dielo. Odborníci sú opatrní. Mohol ju namaľovať niektorý z&nbsp;jeho študentov. Talianske Národné múzeum vedy a&nbsp;technológie Leonarda da Vinci v&nbsp;Miláne vystavuje osem inštalácií rozšírenej reality o&nbsp;mužovi, ktorého meno obrovské technické múzeum nesie.

Leonardo da Vinci je len skrátená verzia celého mena Leonardo di ser Piero da Vinci. Narodil sa v&nbsp;apríli 1452 a&nbsp;zomrel v&nbsp;máji 1519. Hovorí sa o&nbsp;ňom ako o&nbsp;renesančnom univerzálnom géniovi. Jeho otec Pietro bol právnik a&nbsp;matka Caterina možno sedliačka. Niektorí životopisci špekulujú, že mohla byť otrokyňou z&nbsp;Východu. Otec Piero sa štyrikrát oženil, ale ani raz nie s&nbsp;Caterinou. Leonardovi sa ušlo trinásť nevlastných súrodencov.

Vyrastal vo Florencii. Bol učňom maliara Andreu del Verrocchio. Istý čas ho strážila akási mravnostná polícia tých čias. Obvinili ho z&nbsp;homosexuálneho styku so 17-ročným prostitútom, ktorý mu stál ako model. Obžaloba nemala dosť svedkov a&nbsp;zvrhlé kontakty mu nedokázali. Pre dnešný bulvár by bol neodolateľný aj jeho príbeh s&nbsp;mladým výtržníkom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno. Volali ho Salaì, čo znamená malý diabol. Od desiatich rokov bol majstrovým sluhom a&nbsp;asistentom. V&nbsp;testamente mu zanechal polovicu vinohradov. Nechajme súkromie génia a&nbsp;poďme za prácou.

Približne sedemnásť rokov Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, milánskeho vojvodu. Keď sa k&nbsp;nemu hlásil do služby, predstavil sa mu najmä ako inžinier a&nbsp;konštruktér a&nbsp;len okrajovo ako maliar. Sforza ho napriek tomu angažoval najprv ako maliara. Mal dielňu s&nbsp;učňami. Práve tam mohol vytvoriť jedinečnú sochu Gran Cavallo –&nbsp;Veľký kôň. Mal to byť jazdecký pomník Francesca Sforzu. Už mal na ňu sedemdesiat ton bronzu, ktorý nakoniec použili na výrobu pušiek a&nbsp;diel. Vojvodovi vojaci sa nimi pokúšali zachrániť mesto pred francúzskym kráľom Karolom&nbsp;VIII.

Z&nbsp;Milána odišiel do Mantui, pokračoval do Benátok, až sa vrátil do Florencie, kde vstúpil do služieb Cesareho Borgiu, syna pápeža Alexandra VI., ako vojenský architekt a&nbsp;staviteľ. Po päťročnici intenzívnej práce sa vrátil do Milána, ktoré už bolo v&nbsp;rukách Maximiliána Sforzu. Tam stretol 15-ročného grófa Francesca Melziho, ktorý sa stal jeho žiakom, partnerom a&nbsp;dedičom. Neskôr žil Leonardo v&nbsp;Ríme a&nbsp;na sklonku života vo Francúzsku, kde aj zomrel.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Obrazov po majstrovi Leonardovi nám nezostalo ani dvadsať, socha žiadna. Zachovali sa len štúdie niektorých diel. Venoval sa aj architektúre. Zaoberal sa veľkými stavbami, ale ani tie po ňom nezostali žiadne. Pozoruhodné sú obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, široké ulice pre chodcov a&nbsp;komerčnú dopravu –&nbsp;ale všetko iba na papieri. Istý čas sa zaoberal myšlienkou prebudovania Milána.

Vedci tých čias ho vraj ignorovali. On sa však nedal a&nbsp;kreslil si svoje. V&nbsp;Leonardových zápisníkoch sú aj štúdie letu vtákov. Medzi jeho nápadmi, ako by mal lietajúci stroj vyzerať, sú náčrty akoby helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi. Nakreslil aj renesančné ľahké rogalo či lietajúci stroj s&nbsp;prepracovaným kormidlom na chvoste. Jeden stroj, ktorý sám zostrojil, vyskúšal v&nbsp;januári 1469, ale nefungovalo to. Na pohon väčšiny svojich nápadov plánoval vy­užiť ľudskú silu.

Je zvláštne, že sa poriadne neujali ani jeho vojenské mechanizmy. Guľomety, obrnený tank poháňaný ľuďmi alebo koňmi či klastrová bomba v&nbsp;tom čase mohli byť jasným postrachom nepriateľov. Zlepšovateľ Leonardo zdokonalil baranidlo na prelomenie brán miest. Kuši dal gigantické rozmery, ktoré mali nepriateľovi ukázať, že nemá šancu.

Je neuveriteľné, čo všetko dokázala jeho myseľ obsiahnuť. Ponorka, prvá mechanická kalkulačka s&nbsp;kopou ozubených koliesok, ale aj niečo ako auto na pružinu. Slnečnú energiu plánoval využiť pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody, do detailu rozpracoval prvotný skafander, vŕtačku na kľuku, hydraulickú pílu, prístroj na výrobu lán...

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="7b260198-fe9e-456e-8fd9-ff3cc418a58e">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Drevenice s príbehmi: Akoby ľudia odtiaľto iba na chvíľu odbehli</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>