„Na skúsenejších kolegoch pozorujem, že čím sú vnútorne vyrovnanejší a bohatší, tým sú aj lepšími hercami. Učím sa byť teda v prvom rade lepším človekom než hercom,“ hovorí jeden z najlepších divadelníkov súčasnej generácie Milan Ondrík (40)

Milan sa narodil 3. mája 1980. Pochádza z obce Liesek na Orave, kde prežil typické dedinské detstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Pomáhal na rodinnom hospodárstve, občas dokonca dojil kravy, rezbárčil, kosil trávu kosou, hrabal seno, staval v lese bunkre a s kamarátmi vymýšľal rôzne šibalstvá.

„Ani neviem, či existuje niečo, čo sme spolu nevyviedli,“ prezradil v minulosti. Je druhý najmladší zo siedmich súrodencov. Keď k nim po šiestich rokoch od jeho narodenia pribudla ešte mladšia sestra, neubránil sa žiarlivosti. Dovtedy bol vraj obletovaný, obdivovaný a rozmaznávaný. „Asi som sa cítil ohrozený, ale to je prirodzené,“ ozrejmil.

Život v mnohopočetnej rodine odjakživa vnímal veľmi pozitívne. Nepociťoval žiaden nedostatok a nič mu nechýbalo. „Od detstva mi bolo vštepované, že rodina nie je len silné puto ľudí, ktorí sa majú radi a dokážu sa podržať aj v ťažkých životných situáciách, ale aj spoločenstvo, ktorého členovia sú ochotní sa za rodinu obetovať. Aj preto v mladosti, kým iní chodievali na dovolenky, ja som hrabal seno, robil okolo domu, a hoci som si vedel predstaviť, že by mi možno inde bolo lepšie, rodinné puto, spolupatričnosť, vzájomná pomoc a obeta boli pre mňa oveľa cennejšie,“ povedal v rozhovore pre Život.

Otec zvárač a mama dojička nemali čas popri deťoch a statku plánovať každému z nich budúcnosť. Milan aj jeho súrodenci si k svojmu povolaniu našli cestu celkom sami. „Doma máme taký mišmaš. Jeden z bratov je farár, druhý policajt, ďalší murár, jedna sestra je lekárka, ďalšia ekonómka, tretia bábkoherečka. Len právnik nám v rodine chýba.“ Dodnes však Milan poriadne nechápe, kde sa to v ich rodine vzalo, aby z hniezda vyletelo všetkých sedem detí. „U nás na Orave je skôr zvykom, že z takej mnohodetnej rodiny vyletí niekam jeden, maximálne dvaja...“

Herec sa chcel pôvodne stať rezbárom. Toto remeslo ho lákalo od útleho detstva. „Dedo bol stolár, mne sa u neho vždy veľmi páčilo a niektorý starší súrodenec mi poradil dať si tam prihlášku. Zdalo sa mi to prirodzené: vyrastal som u deda v dielni, stále sme tam zbíjali drievka a stružlikali. Pamätám si, že som nemal ani dláta, s jedným dedovým som vyrezal malé postavičky. Doniesol som ich na prijímačky vo vrecku, namaľované vodovými farbičkami.“ Vyplatilo sa.

FOTOGRAFIE MILANA ONDRÍKA NÁJDETE V GALÉRII

Na škole urobil dojem a strednú úspešne dokončil. To ho posmelilo pokračovať ďalej na VŠVU. Aj tam priniesol dve vrecia svojich rezbárskych prác. Žiaľ, nepomohlo to. „Neprijali ma, nebol som dobre pripravený na kresbu.“ Bola to obrovská škoda, pretože jedna z jeho prác, Kristova hlava, je napríklad umiestnená v Spišskej Kapitule v súkromnej biskupskej kaplnke.

Ako sa tam ocitla? „Môj brat Paľko, ktorý je farár, ju raz ukázal návšteve zo Spišskej Kapituly. Zavolal mi, vtedy som už bol na vysokej, že ju chcú kúpiť. Najprv som povedal, že ju nepredám, ale potom som ako študent potreboval peniaze. Volal som bratovi o mesiac, že čau, chcú ešte tú plastiku? Chcel som ju darovať, ale jedna vec je chcieť, druhá, že som na internáte nemal občas poriadne čo jesť. Teraz by som ju daroval, už mám na rožky.“

Dariť sa mu začalo vďaka herectvu, na ktoré sa rozhodol podať si prihlášku. „Od detstva som chodil po recitačných súťažiach s veľmi ťažkými textami, celkom sa mi darilo. Miništroval som, po rodinách sme príležitostne hrávali rôzne scénky. Tak som si povedal, prečo nie, ale nepočítal som s tým, že by ma prijali.“

Dielo

Po starom otcovi zdedil výtvarný talent a venoval sa rezbárstvu. Študoval na VŠMU v Bratislave v ročníku Petra Mankoveckého a Zuzany Kronerovej. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, po deviatich rokoch sa stal členom SND. V umeleckom svete sa považuje za výnimočný talent a okrem divadelných úloh má za sebou viaceré úspešné filmové postavy. Je vynikajúcim charakterovým hercom, má v sebe prirodzenú dramatickosť a šarm, ktorý sa prejavuje aj na javisku. Počas svojej hereckej kariéry si zahral všetko od ruskej klasiky cez slovenské diela až po súčasnú svetovú drámu ako Mŕtve duše, Statky-zmätky, Koniec hry a Portia Coughlan.

 

Do popredia širokej verejnosti sa dostal vďaka účinkovaniu v prvom dennom slovenskom seriáli Panelák, kde stvárnil postavu Nora. V jeho aktuálnom repertoári SND je celkovo jedenásť postáv. V roku 2016 získal cenu Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon vo filme Eva Nová, v roku 2018 bol naposledy nominovaným finalistom ocenenia DOSKY 2018 za najlepší mužský herecký výkon. V roku 2019 získal cenu prestížneho IFF v Karlových Varoch za najlepší mužský herecký výkon v dráme Nech je svetlo.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

10 rád, ako sa nenakaziť jedlom? Tieto pravidlá by ste mali dodržať!

Populárne články
Ján Koleník

Koniec všetkým dohadom: Aký je KOLENÍKOV osud v Oteckoch?

Zábery z filmu Šarlatán. V hlavných úlohách sa predstavia Ivaj Trojan a Juraj Loj.

Tak to je iná káva: Známy slovenský herec sa objaví v intímnych scénach s mužom

So sériou politických fejtónov Pod klobúkom končí. Nahradia ho mladší autori.

Inšpirácia pre seniorov: V čom staroba prekvapila ĽUBOMÍRA FELDEKA?

Spoločný záber s ARTHUROM ROSTRONOM, kapitánom lode Carpathia, ktorá prišla stroskotancom na pomoc.

Nepotopiteľná Molly: Milionárka riskovala život, aby zachránila chudákov z Titanicu

Boris Kollár

Kollár nepovolil zverejnenie konverzácie s transsexuálom. Kto je záhadná žena v mužskom tele?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia