Keď sa koncom novembra Petra Vlhová v americkom Aspene dostala v pretekoch Svetového pohára v slalome do najlepšej desiatky (skončila na 7. mieste), mohlo to byť pre športových fanúšikov prekvapenie a tiež radosť, že po Veronike Velez-Zuzulovej má Slovensko ďalšiu špičkovú pretekárku. A keď o dva týždne neskôr vo Švédskom Are preteky Svetového pohára v slalome vyhrala a hneď v ďalšom slalome v rakúskom Lienzi bola tretia, médiá, vrátane zahraničných, začali k menu Petra Vlhová písať „slovenská kométa“.

Pre lyžiarskych odborníkov však výsledky Petry Vlhovej neboli až takým prekvapením, o jej talente sa vedelo už dávno a bola len otázka času, kedy vystúpi na vrchol.

Na lyžiarske svahy chodila úplne odmalička. Jej rodičia mali kedysi malý bufet na Čertovici a v Jasnej. Chodila tam už ako malé dieťa a lyžovala sa s o štyri roky starším bratom Borisom. „Potom sme ju prihlásili na lyžovanie, no brali sme to ako krúžok. V prípravke sme lyžovaniu nevenovali veľkú pozornosť. Ale keď sa dostala do žiackeho veku, išli sme na preteky a ona začala vyhrávať a vyhrávať. Jasné, medzi domácimi pretekmi a tými v zahraničí je veľký rozdiel. Tu by mohla vyhrávať aj o tri sekundy, ale inde by to nič nemuselo znamenať. Tak sme išli skúsiť na preteky do Rakúska a do Slovinska. A Petra vyhrávala aj tam. Vtedy sme zistili čo v skutočnosti doma máme, aký je v nej potenciál,“ spomína otec Igor Vlha.

Bolo to obdobie, keď malá Petra obdivovala chorvátsku lyžiarku Janicu Kostelićovú. Mama jej musela pri pretekoch viazať vlasy do dvoch vrkočov, aby sa podobala na chorvátsku legendu.

Bufety pri svahoch, pri ktorých sa Petra naučila lyžovať, Vlhovci už dávno nemajú, rodina sa venuje presnému strojárstvu - vo firme Kovo Vlha vyrábajú ozubené kolesá, hriadele, kardany a podobné komponenty. Rodina roky zarábala aj na to, aby Petra mohla lyžovať, do lyžovania investovali obrovské peniaze. Aj ako dorastenka vyhrávala jedny preteky za druhými a potrebovala špičkové vybavenie.

Keď mala 17 rokov a vyhrala Zimnú olympiádu mládeže, urobil s ňou rozhovor editor textov na internetovej stránke Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS Michael Mastarciyan. V rozhovore Petra Vlhová vravela, že odmalička snívala o olympijskom zlate. Sen, ktorý sa podarí zriedkaktorému športovcovi dosiahnuť, sa jej podarilo naplniť v mládežníckej kategórii. Šesť týždňov po víťazstve v olympiáde mládeže získala bronzovú medailu na majstrovstvách sveta juniorov. A už o rok neskôr v rakúskom Semmeringu prvýkrát bodovala medzi dospelými ženami vo Svetovom pohári v slalome.

Lenže potom prišiel akýsi útlm. Dostala sa síce niekoľkokrát na stupne víťazov v Európskom pohári, preteky aj vyhrala, ale útlm bol skôr celkovo v slovenskom lyžovaní. Nebolo za čo chodiť na preteky, nebolo za čo chodiť na sústredenia.

Otec Igor Vlha na to spomína ako na najťažšie obdobie. „Boli situácie, že som si hovoril – končíme. Ideme radšej hrať šachy, nie lyžovať. Prichádzali sínusoidy, lebo miestami už nebolo za čo ísť na preteky, bolo treba zháňať autá na výjazdy, zaplatiť ľudí v tíme, ale s vtedajším vedením slovenského zjazdového lyžovania bola veľmi ťažká dohoda,“ hovorí Igor Vlha.

Do lyžovania išli z rodinného rozpočtu tisícky až desiatky tisíc eur a rodina si musela vziať tiež úver 30-tisíc eur, aby mohla kúpiť dodávkové auto, ktorým by sa presúvali po Európe na preteky a sústredenia. Dodávka je nevyhnutná, lebo špičkový pretekár si na sériu pretekov berie aj dvadsať párov lyží, množstvo vecí a prepraviť treba aj samotného pretekára, trénera, asistenta. „Z vtedajších sporov v lyžiarskej asociácii sme mali až pocit beznádeje, všetko z nás odoberalo energiu a bolo to obdobie, keď sme mali chuť s tým šľahnúť a nechať všetko tak. Dcéra samozrejme cítila, že je zle. Tréner hovoril, aby sme jej nič nerozprávali, neprenášali na ňu depresívnu náladu, ale ona videla koľko išlo do lyžovania peňazí z rodinného rozpočtu, koľko sme pre lyžovanie robili a ako sa vyvíjala situácia. Bola smutná, navyše prišlo obdobie, že nebodovala vo svetovom pohári a bolo to napäté. Ale vydržali sme, všetko sa na nakoniec zlomilo,“ hovorí Igor Vlha.

Syn Boris (24) sa stal pri Petrinom trénerovi asistentom. Pracuje v rodinnej firme a popritom pomáha sestre. „V časoch, keď bolo zle, asi pred dvoma rokmi, mi syn povedal, že cesta späť už nie je, že Petra je krôčik pred prahom a klope na dvere svetovej špičky. Mal pravdu a teraz dvere otvorila. Ale aj keby vtedy skončila, nikdy by som neľutoval ani cent, ktorý sme do Petrinho lyžovania dali. Každý milujúci rodič dá deťom všetko, odriekne si z krajca a dá,“ hovorí Igor Vlha.

Petra Vlhová nie je produkt systému, ale typický produkt rodičov, podobne ako Veronika Velez-Zuzulová. „Naše ruky, naše mozole, veľa času, odriekania. Ako športovkyňa je produktom rodiny, mňa, manželky, syna. Verili sme jej a oplatilo sa.“

Talent Petry Vlhovej posúvali tréneri a brat ďalej a pri vlaňajších majstrovstvách sveta juniorov patrila medzi najväčšie favoritky na zlato. Potvrdilo sa, stala sa juniorskou majsterkou sveta v slalome. V pretekoch Svetového pohára medzi dospelými sa trikrát umiestnila na bodovaných miestach a bolo jasné, že napriek predchádzajúcim krízam má Slovensko po Veronike Velez-Zuzulovej ďalšiu pretekárku, ktorá bude niečo vo svete znamenať.

A práve Velez-Zuzulová patrí medzi ľudí, ktorí Vlhovú potiahli do svetovej špičky. „Rodina Zuzulovcov nám veľmi, veľmi pomohla. Neskutočne si ich vážim, sadli sme si tiež ľudsky. Dostali Petru do Francúzska, kde môže trénovať. Už niekoľko rokov sú Zuzulovci pri nás. Stále si spomínam, ako mohla naša Petra trénovať s Veronikou ako sedemnásťročná a mala sa na koho doťahovať. Bol to úžasný sparing a Veronika vlastne Petre umožnila už vtedy zistiť, na akej úrovni jazdia tí najlepší. Veronika stále hovorí, že Petra je tá, ktorej odovzdá skúsenosti. A aj to robí,“ vraví Igor Vlha.

Tento rok sa talent a práca Petry Vlhovej prejavili naplno aj v kategórii dospelých žien. „Mladé baby v jej veku sa venujú úplne iným veciam, ale Petra má stále to isté dokola - tréning, spánok, tréning, spánok. Je to obrovské odriekanie, nutnosť obrovskej disciplíny, ale ona to chce, je ochotná podstupovať záťaž, pred ktorou dávam klobúk dolu,“ hovorí otec.

Napriek tomu, že na slalomárku má nadštandarných vyše 180 centimetrov, sú dnes po rokoch tréningu jej pohybové parametre výnimočné. Robí napríklad drepy na fitlopte a zároveň žongluje petangovými guľami. Z toho si asi viete predstaviť jej schopnosti ovládať si telo. Aj gymnasticky je na tom dobre a tréner s ňou ešte pracuje na rozvíjaní pohybových schopností.

„Dostala vynikajúceho trénera a on vycítil v čom je silná. Pri samotnom lyžovaní je výnimočná tým ako prechádza oblúky medzi bránkami. Lyžiarky idú v slalome často sekane, ale Petra ide plynulo, má úžasne čistý oblúk. A má obrovskú devízu v tom, že je prirodzene víťazný typ. Keď ideme hrať futbal a prehrá, tak je nasrdená, že sa so mnou ani nerozpráva. A budúcnosť? Myslím, si, že sa máme na čo tešiť.“

Slovenská kométa: Úspechy Petry Vlhovej nie sú produktom systému, ale obetavosti rodičov

Výber pre vás