redakcia

Jej hlavnou aktivitou je v&nbsp;súčasnosti vedúca úloha v&nbsp;trojčlennej mládežníckej delegácii Európskej únie na Youth 20, ktoré je mládežníckou odnožou zoskupenia najväčších svetových ekonomík G20. Cieľom je vypracovať odporúčania pre lídrov G20. „Je to jedna z&nbsp;mála mládežníckych platforiem, ktorá má skutočný dosah na najsilnejších lídrov sveta. Naše odporúčania sa im dostanú reálne na stôl,“ vysvetľuje.

V&nbsp;rámci delegácie má Miriam kolegu z&nbsp;Talianska a&nbsp;kolegyňu z&nbsp;Dánska, ich ročný mandát sa začal vo februári. Je to po prvý raz, čo takúto významnú delegáciu vedie Slovenka. Na samit G20 do Rijádu v&nbsp;Saudskej Arábii tento rok nešli osobne, konal sa online. „Oficiálne sme prezentovali svoje odporúčania v&nbsp;rámci priorít stanovených Saudskou Arábiou na tento rok, ktorými sú globálne občianstvo, zručnosti budúcnosti a&nbsp;posilňovanie postavenia mládeže.“

Žiaľ, korona ovplyvnila aj prácu delegátov. „Všetko sme vybavovali cez internet, ktorý nemôže nahradiť osobné stretnutia,“ konštatuje. „Pri dolaďovaní komuniké posledné dni pred samitom sme zažívali online aj reálne doťahovanie o&nbsp;slovíčka. Problém bol, že sme odporúčania museli schváliť jednohlasne, čo vôbec neuľahčovalo situáciu. Ešte aj počas samitu sme mali stres. Nakoniec sme dospeli k&nbsp;dohode a&nbsp;ja som na vlastnej koži pocítila, aké náročné je, keď sa lídri nedokážu zhodnúť.“

Dostať sa do funkcie vedúcej mládežníckej delegácie nie je len tak. „Neviem, či je to všetko náhoda alebo šťastie. Keď som chodila na gymnázium v&nbsp;Bratislave, všimla som si, že jedna slovenská banka ponúka štipendium na Cambridge International School Bratislava.“ Miriam sa rada učí cudzie jazyky. Povedala si – prečo to neskúsiť? Podarilo sa.

„Vždy ma to ťahalo do multikultúrneho prostredia. Pozvali ma na pohovor a na moje veľké potešenie som štipendium získala. Mojou prvou veľkou životnou výzvou bolo, že som sa za rok musela pripraviť na prvé základné medzinárodné skúšky, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie štúdium. Moji rovesníci na to mali dva roky. Skúšky, ktoré boli z&nbsp;matematiky, prírodných vied, nemčiny, francúzštiny a&nbsp;angličtiny som nakoniec úspešne urobila. Najviac mi vyhovovalo zdokonaľovať sa v&nbsp;jazykoch. Hovorím plynule po francúzsky, anglicky a&nbsp;po nemecky. K&nbsp;tomu sa učím po rusky. Neskôr som úspešne absolvovala aj vyššie skúšky. To bol pre mňa odrazový mostík pre štúdium v&nbsp;zahraničí,“ hovorí mladá dievčina.

Ešte počas gymnázia absolvovala študijný pobyt v&nbsp;Beauvais neďaleko Paríža, kde sa dopočula o&nbsp;renomovanej vysokej škole v&nbsp;hlavnom meste Francúzska zameranej na štúdium medzinárodných vzťahov. Na Sciences Po v&nbsp;Paríži študovali aj mnohí francúzski politici vrátane prezidentov.

„V&nbsp;súčasnosti je to druhá najlepšia univerzita na svete v&nbsp;odbore medzinárodných vzťahov a&nbsp;politiky. Povedala som si – prečo to neskúsiť? Bola to moja ďalšia veľká výzva. Po prvom vyraďovacom kole pozvali niekoľkých uchádzačov z&nbsp;rôznych krajín do Bratislavy na pohovor vo Francúzskom inštitúte. Úspešne som ním prešla a&nbsp;prijali ma. Zaujímavé bolo, že väčšina ľudí z&nbsp;pohovoru sa hlásila do Dijonu. Univerzita má základňu v&nbsp;Paríži a&nbsp;šesť regionálnych kampusov. V&nbsp;Dijone sa kladie dôraz na oblasť strednej a&nbsp;východnej Európy. Ja som sa prihlásila do Nancy, kde sa zameriavajú na francúzsko-nemecký priestor.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Časť predmetov mala po francúzsky, časť po nemecky a&nbsp;časť po anglicky. „Našťastie sa mi tieto jazyky nepletú, pretože sú odlišné... V&nbsp;Dijone je aj silná slovensko-česká komunita a&nbsp;iste by bolo milé byť s&nbsp;nimi. Možno by som v&nbsp;ich spoločnosti mala jednoduchší život, ale náročnejšia cesta mi vyhovovala. Chcela som byť nútená rozprávať viacerými cudzími jazykmi.“

V&nbsp;Nancy bola jedinou študentkou zo strednej Európy. „Hneď prvý semester som mala históriu 19.&nbsp;storočia v&nbsp;nemčine. Musela som písať práce, prezentácie a&nbsp;eseje. Hoci som rozprávala plynulo po francúzsky a&nbsp;po anglicky, spočiatku bolo ťažké na prednáškach po nemecky všetkému porozumieť. Bol to babylon, ale zaťala som zuby. Vôbec neľutujem, keďže štúdium mi dalo veľmi veľa. Nielen vedomostí, ale aj stretnutí s&nbsp;úžasnými ľuďmi. Doteraz mám odtiaľ veľa priateľov, s&nbsp;ktorými som v&nbsp;neustálom kontakte.“

Po dvojročnom pobyte vo Francúzsku strávila ďalší rok v&nbsp;rámci programu Erasmus na King‘s&nbsp;College v&nbsp;Londýne. Rozširovala si obzory. „Štýl výučby na týchto dvoch univerzitách je rozdielny. Výhodou však je, že obidve univerzity majú dohodu o&nbsp;dvojitom magisterskom programe. Tak som sa prihlásila a&nbsp;opäť ma vybrali. Mala som z&nbsp;toho veľkú radosť,“ hovorí súčasná študentka na dvoch prestížnych školách. Vo Francúzsku študuje medzinárodný manažment verejnej správy a&nbsp;v&nbsp;Anglicku európske štúdiá. Minulý rok absolvovala prvý rok magisterského štúdia v&nbsp;Paríži.

„Francúzsko mám veľmi rada. Paríž je jednoducho skvelý. Baví ma ho objavovať a&nbsp;spoznávať jeho uličky. Vždy tam nájdem niečo nové. Občas som narazila aj na miesta, o&nbsp;ktorých moje kamarátky, rodené Parížanky, ani len netušili. Napríklad tržnica La Felicitá, pôvodne vlakové depo, je dnes pôvabné miesto.“ Miriam si v&nbsp;Paríži našla zázemie v&nbsp;Slovenskej katolíckej misii. „Je to jedno z&nbsp;mála miest, kde sa pravidelne stretávajú Slováci žijúci vo Francúzsku.“

V&nbsp;marci, na začiatku pandémie, dočasne zavreli aj prestížnu univerzitu. Chvíľu váhala, či vo Francúzsku zostať. Myslela si, že do pár týždňov bude po obmedzujúcich opatreniach. Na návrat ju presvedčil najmä rozhovor s&nbsp;rodičmi. Mama pracuje na Úrade pre Slovákov žijúcich v&nbsp;zahraničí a&nbsp;otec prednáša na fakulte matematiky, fyziky a&nbsp;informatiky v&nbsp;Bratislave. „Obaja sú už na dôchodku, ale stále pracujú. Vzťah k&nbsp;štúdiu mám po oboch,“ hovorí.

Čím bude s&nbsp;toľkými prestížnymi školami, keď bude „veľká“, zatiaľ premyslené nemá. „Záleží na veľa veciach, ktoré prinesie život, a&nbsp;na tom, kam ma zavedie. Štúdium je jedna vec a&nbsp;skúsenosti z&nbsp;praxe druhá. Praktické skúsenosti som začala zbierať už počas strednej školy. Stážovala som v&nbsp;rôznych inštitúciách, napríklad na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja. Na úrade vlády ma ako stredoškoláčku vzal vtedajší premiér na zahraničnú pracovnú cestu do Štrasburgu na prezentáciu priorít slovenského predsedníctva v&nbsp;Rade EÚ. Neskôr som stážovala na ministerstve zahraničných vecí, v&nbsp;kancelárii prezidenta, na Tatra Summite a&nbsp;Globsecu.“

A&nbsp;hoci jej bakalárske štúdium v&nbsp;Nancy zamerané na politické vedy, ekonómiu, právo, sociológiu a&nbsp;históriu dalo veľa, až stáže ju uviedli do reálnej praxe. Na Globsecu bola v&nbsp;tíme, ktorý mal na starosti vzťahy s&nbsp;médiami, na ministerstve zahraničných vecí stážovala na odbore práva EÚ, u&nbsp;prezidenta na protokole. Toto leto stážovala v&nbsp;Svetovej banke. „Viem si predstaviť prácu pre medzinárodnú organizáciu,“ zamýšľa sa.

„Vo viedenskej pobočke Svetovej banky ma to napĺňalo napriek tomu, že som robila z&nbsp;domu. Pracovala som na zelenej obnove štátov západného Balkánu po pandémii korony. Robila som analýzy obsahujúce odporúčania do budúcnosti. Veľký problém majú napríklad s&nbsp;čistotou ovzdušia. Je nutné, aby sa zamerali na dlhodobo udržateľné projekty presahujúce obdobie pandémie. Vzrastajúce konzumné správanie spoločnosti má takisto dosah na životné prostredie.“

Miriam zdôrazňuje, že jej život nie je zúžený len na štúdium, stáže a&nbsp;mimoškolské aktivity. „Vo Francúzsku sme so šiestimi spolužiakmi realizovali projekt záchrany štrnásteho zastavenia krížovej cesty v&nbsp;malej dedinke Hoéville. Vďaka našej snahe je toto umelecké dielo zachránené, dokonca zistili, že ho namaľoval významný maliar Pinta. Za svoju prácu sme dostali ocenenie spoločnosti Michelin. V&nbsp;Londýne som sa zasa zapojila do programu Host UK. Bola som načas súčasťou dvoch anglických rodín. Doteraz som s&nbsp;nimi v&nbsp;kontakte.“

Počas pobytu v&nbsp;anglických rodinách bola prekvapená, že Angličania chodia do krčiem hlavne jesť. „Pre Slovákov cesta do pubu znamená ísť v&nbsp;prvom rade na pohárik. Dúfam, že keď sa situácia vo svete upokojí, budem ich môcť ísť navštíviť.“ Angličanom zasa nešlo do hlavy jej rozprávanie o&nbsp;našich veľkonočných zvykoch. Nechápali, prečo u&nbsp;nás muži šibú a&nbsp;polievajú ženy studenou vodou. „Nepochopili, ani keď som im vysvetľovala, že to nie je nič vážne, len milá tradícia. Krútili hlavou, ako môže byť toto našou tradíciou.“

Okrem toho všetkého má Miriam aj záľuby. Šach to nie je. Tým sa zabáva jej otec, bol aj československým majstrom sveta v&nbsp;korešpondenčnom šachu. „Ja ho nehrám, ale zato rada tancujem, bicyklujem, cestujem a&nbsp;veľmi rada pečiem. Keď som vo Francúzsku urobila makovú štrúdľu, až sa ju báli jesť. Mak je čierny, okrem toho ho niektorí považujú za drogu... Ja som ‚makoholik‘. Nosím si ten náš do sveta so sebou. Francúzi, síce opatrne, ochutnali a&nbsp;zamilovali si ho. Zrazu boli takmer závislí od mojich makových štrúdlí,“ smeje sa mladá Slovenka.

Podľa Miriam profesijné úspechy ešte automaticky nezaručujú šťastný život a&nbsp;človek by mal myslieť aj na rodinu a&nbsp;blízkych. Veľkou hodnotou je pre ňu výborný vzťah s&nbsp;rodičmi. Nemenej dôležité sú podľa nej hlboké priateľstvá, ktoré sa dajú udržiavať na diaľku aj počas pandémie.