Vladimír Kampf

V&nbsp;deň, keď som prišiel do Brna, bola horúčava. Zo železničnej stanice som to mal na výstavu funkčných modelov strojov Leonarda da Vinci kúsok smerom do centra. Privítal ma sám konštruktér, modelár a&nbsp;majiteľ expozície v&nbsp;priestoroch kapucínskeho rádu Miroslav Mužík. „Určite musíš byť v&nbsp;tom teple smädný,“ skonštatoval a&nbsp;nalial mi plný pohár sviežeho bieleho vína. „My v&nbsp;Brne veľmi vodu nepijeme,“ utrúsil. Od ďalšieho pohárika ma zachránil argument, že mám v&nbsp;Bratislave pri stanici auto.

Symbióza kapucínskych mníchov a&nbsp;odhodlaného vystavovateľa a&nbsp;propagátora talianskeho génia funguje. „Mníchom by som nemohol byť, ale som na nich odkázaný. Nerozumiem počítačom. Naši mnísi sú ítečkári. Len rýchlo ťukajú do klávesnice a&nbsp;je to. Ale keď potrebujú opraviť schody do zvonice alebo vyrobiť niečo z&nbsp;dreva, tak mám zasa navrch ja.“ Miro je u&nbsp;kapucínov už desať rokov. „Našťastie, návštevnosť mám. Veď keby som neplatil nájom, tak ma vyhodia.“

Miro má dielňu rovno v&nbsp;expozícii. „Toto je môj výrobný nástroj,“ ukazuje lupienkovú pílku. „Má už päťdesiat rokov a&nbsp;stále ju používam. Dám si vyrobiť na mieru novú, pretože tie, ktoré teraz ponúkajú v&nbsp;obchodoch, sú guľaté a&nbsp;ťažké. Tie staré ploché z&nbsp;plechu sú ideálne. Vyrobí mi ich syn. Päť dlhších a&nbsp;päť kratších,“ vysvetľuje. „Myslím, že inžinieri, ktorí navrhujú nástroje, sa mali držať starých osvedčených vecí,“ dodáva.

Pôvodne vystavoval moravskú dedinku. „Figúrky predstavovali rôzne vidiecke remeslá z&nbsp;obdobia 19. storočia. Mal som tisíc figúrok, z&nbsp;toho bola polovica pohyblivých.“ Bol to akoby obrovský pohyblivý Betlehem s&nbsp;kopou ďalších drevených modelov okolo. „Lenže, rodičia si nestrážia deti, tak mi to často kazili a&nbsp;ja som len opravoval a&nbsp;opravoval. Jedného dňa som si povedal dosť a&nbsp;rozhodol sa, že dedinku nechám ešte pár rokov a&nbsp;pustil som sa do Leonarda. Zaujímal ma od detstva. Tomu človek neutečie. Stroje predsa zaujímajú každého malého chlapca,“ spomína.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dedinku odviezol a&nbsp;na radu priateľov sa renesančnému géniovi začal venovať naplno. „Dedinka je na tom veľmi zle. Už som asi starý na to, aby som to tu o&nbsp;šiestej večer zavrel, niekam sa presunul a&nbsp;tam na nej pracoval. Na dedinke som robil tridsať rokov. Leonardom sa zaoberám len chvíľu. Začínam ôsmy rok. Už mám vyše sedemdesiat modelov. Sú síce menšie, ale to len preto, že nemám väčší priestor.“

Väčšina modelov na výstave je interaktívna, pohyblivá. „Deti sa s&nbsp;nimi môžu vyblázniť. Nič moc s&nbsp;nimi neurobia, čo pokazia, to opravím. Modely nelepím. V&nbsp;tom je ten fór. Keď sa niečo poláme, len to rozoberiem a&nbsp;vymením súčiastku. Nemusím vyrábať nový model. Ľuďom hovorím, že keď aj niečo zlomia, tak nech len odlomený kúsok položia vedľa a&nbsp;ja to dám cez noc zasa dokopy. Našťastie, Leonardo nevymýšľal nič zložité.“

Podľa Mira majster da Vinci vôbec nebol ktovieako dôsledný. „Ani nenaznačil pohyb stroja, ktorý navrhol. Mal to v&nbsp;hlave a&nbsp;tým, že niektoré informácie neposúval, sa v&nbsp;pätnástom storočí bránil priemyselným krádežiam. Okrem toho mal veľa aktivít. Od niektorých návrhov jednoducho odišiel a&nbsp;už sa k&nbsp;nim pre zaujatie inými vecami nevrátil, takže sú trebárs dotiahnuté iba do polovice. To najhoršie pre mňa ako konštruktéra je však to, že robil zámerne chyby. Takže, keď robím niečo presne podľa Leonarda, tak to väčšinou nefunguje.“ Len to dobre vyzerá. „On prehadzuje súčiastky alebo tam niektoré vôbec nedá. Takto sa bránil. V&nbsp;tom čase mu nikto nedal patent, ktorý by jeho vynález chránil. Bránil sa tým, ktorí by na jeho strojoch mohli zarábať.“

Leonardo mal vraj čosi ako 3D videnie nainštalované rovno v&nbsp;oku a&nbsp;hlave. Už keď kreslil svoje stroje, videl ich trojrozmerne. „To si neželaj. Mám to aj ja. Ja keď sa na chvíľu zadívam, tak sa mi všetko akoby zväčší a&nbsp;som toho súčasťou. Potom trebárs spadnem zo schodov. Neviem, čím to je. Na niečo sa zadívam a&nbsp;zrazu ma to obklopuje. Keď sa chcem do niečoho pustiť, musím na pár minút zavrieť oči a&nbsp;chvíľu počkať. Až potom môžem začať rezať.“ Všetky modely si musí najprv prekresliť. „Žiadne technické výkresy. Ja si to nakreslím tak ako on. Keď za mnou prišli profesori z&nbsp;vysokej školy technickej a&nbsp;chceli odo mňa presné výkresy, že by ich ukazovali študentom, nemal som im čo dať,“ smeje sa.

Všetky Leonardove technické schválnosti musí Miro najprv vyriešiť. „Z&nbsp;toho sú potom legendy a&nbsp;odkazy na rôzne da Vinciho kódy a&nbsp;šifry. V&nbsp;kamuflovaní bol dobrý. Nechápem, kde na to bral čas, keď mal kopu iných záujmov. Z&nbsp;toho, čo za svojho života navrhol a&nbsp;nakreslil, vraj naozaj fungovalo necelých desať percent. Boli to najmä žeriavy, hámre alebo aj rebríky na vojenské dobývanie pevností. Na lietajúce stroje mal v&nbsp;tom čase ťažké materiály. Padák zasa nemal ako vyskúšať, lebo nebolo odkiaľ skočiť. Všimni si ten jeho padák. Chyba je v&nbsp;tom, že by si sa s&nbsp;ním, tak ako ho nakreslil, preklopil. Fór je v&nbsp;tom, že musíš urobiť do stredu pyramídy dierku, aby ti ňou fučal primerane, podľa potreby, vzduch,“ ukazuje. „Zábavné je aj to, že Američania sa dohadujú so Slovákmi, kto vymyslel padák… No dlho pred nimi ho už navrhol Leonardo. S&nbsp;bicyklom je to podobne. Tie veci len museli počkať, kým im budú pokrok a&nbsp;materiály naklonené.“

Aj Leonardo da Vinci sa inšpiroval vecami, ktoré už v&nbsp;minulosti niekde fungovali. „Niektoré vodné stroje mal od Archimeda, bojové stroje od Sýrčanov a&nbsp;Egypťanov, ani ozubené kolesá nevytvoril, ale ich len oživil. Tvrdiť, že niekto niečo jednoznačne vymyslel, je odvážne. On nebol ako Číňania v&nbsp;súčasnosti, že si niečo len tak kompletne okopírujú.“ Leonardo da Vinci navrhoval aj stavby, či dokonca moderné mestá. Miro Mužík sa pri zmienke o&nbsp;nich len usmieva. Vraj je to pre neho výzva, ale nemal by to byť žiadny problém...

Konštruktér a modelár MUŽÍK s expozíciami Leonardových strojov, ktoré vytvoril, doslova žije

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Konštruktér a modelár MUŽÍK s expozíciami Leonardových strojov, ktoré vytvoril, doslova žije

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Prehovorila o znásilnení: JASMÍNA HOUDEK brala po traume drogy, dnes učí ženy brániť sa

Veselé nahliadnutie: Štátny archív v Trnave zorganizoval výstavu Za humorom do histórie

Najromantickejší fejk: So samotným príbehom Romeo a Júlia neprišiel ako prvý Shakespeare

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás