Keď sa 28. apríla o jedenástej doobeda zatúlate na bratislavské Centrálne trhovisko, budete svedkom dvoch milých udalostí: odhalenia pamätnej tabule na Marošovu počesť a tradičného koncertu na streche jednej z budov. Takmer tak tradične ako kedysi, na Lojzove meniny, len Maroš si bude musieť na zúčastnených zrejme „posvietiť“ nebeským ďalekohľadom. Uvidí hrať nielen Lojza, ale aj syna Marka so skupinou Kochanski. Vo svetovej premiére. Vieš si predstaviť...? Rande sme si dali priamo na mieste činu a Marek sa rozhovoril: „Nikdy som presne nezistil, čo pre otca Centrálne trhovisko znamenalo, ale asi veľa, keď o ňom napísal pesničku. Má svoje čaro a v tejto vieche sme neraz končili. Dá sa tu dobre a rýchlo najesť.“ Kým sa rozprávame, zbieha sa zvyšok kapely, ktorá vznikla na Marošovu počesť ako stelesnenie jeho myšlienky. Chlapci zdôrazňujú, že Kochanski nie je druhý Lojzo. Adrián (gitara): „Maroš bol istý čas mojím šéfom, ale ešte predtým ma na konkurze vybral do Kapely na inzerát, kam hľadal mladé talenty. Vtedy som mal šestnásť. Často mi hovorieval: Adrián, vieš si predstaviť, keby Anča, si drahá zahrala nejaká bigbítová kapela? Ja som si to predstaviť nevedel. No a dnes ju hrám v rockej úprave.“ Aj ostatní členovia kapely mali k Marošovi blízko. Spevák Martin prišiel do partie posledný. Po neúspešných konkurzoch si naňho spomenul Marek Kochanský (klávesy). Vyspevovali spolu vari v každom podniku, kde mali klavír. „Marka poznám od škôlky, jeho otec nás vozieval spolu do ľudovej školy umenia na akordeón,“ spomína. Ten kto naštartoval pripravený motor, bol bubeník Maroš. „Tiež som mal to šťastie, že ma Maroš vybral do Kapely na inzerát a s Markom sme dlhoroční priatelia. Preto som za ním minulý rok na jeseň zašiel s tým, že by nebolo zlé, keby sme sa do toho pustili.“ Gabriel (gitara): „Keď som Maroša stretol prvý raz, ešte som nevedel, ako sa volá. Bolo to v Martine na internáte. Oni tam prišli, začali hrať a rozpútali veľkú zábavu. Je to pre mňa česť, takto si naňho spomínať.“ Sľúbil som to otcovi Reálne kontúry začal Marošov sen naberať počas posledného Silvestra, keď hrali v Piešťanoch na námestí. Deň po najväčšej kalamite cestovali so synom domov a rozoberali túto ideu. „Vtedy sme si posledný raz spoločne pripili na nový rok a otec ma bombardoval tým, že už to treba urobiť. Chceli sme sa do projektu pustiť spoločne, ale nestihli sme. Sľúbil som mu to. Keď zomrel, bolo viac dôležitejších vecí. A potom mi prišiel Maroš s chalanmi do rany.“ Prerobiť folkové pesničky do rockovej podoby vyzerá ľahko. Koncom októbra sa partia presvedčila, že urobiť z umca-umca rokenrol, nie je psina. Na „elektrike“ znie trochu inak. Ako prvú si vzali do práce Anču. Vraj sa dosť natrápili, až prišiel Adrián a dal známemu hitu šťavu. „Doteraz máme nacvičených osem vecí. Na Anči sme si otestovali, čo ide, čo nejde, a ďalšie sa nám už robili ľahšie.“ V týchto dňoch je Kochanski v štúdiu, kde nahráva prvé veci na nepredajný singel pre rádiá: Anču, Štronza a Učiteľku chémie. O repertoár sa neboja, veď Maroš je autorom deväťdesiatich percent repertoáru Lojza. Hrať však chcú tak ako kedysi oni. Pre potešenie. „Kochanski je formácia o záľube a hraní z radosti. Každý má svoju prácu a od hudby nie sme finančne závislí.“ Kým Maroš so svojou skupinou skúšali vždy u niekoho v práci a preslávili ich vlastnoručne navrhnuté teplákové outfity s baretkami, Kochanski je iný aj v tomto. „Skúšobňu máme stabilnú v dome kultúry, kde kedysi začínal Elán či Peter Nagy. A oblečenie? Prezliekli sme pesničky, prezlečieme aj seba. Do čoho? Nápadov je viac, jeden z variantov sa volá Fero Mikloško, ktorý predbežne súhlasil. Dajte sa prekvapiť.“

Kochanski

zivot

Život

Príbehy

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Reportáže

Zaujímavosti

Video

Pluska.sk

Kochanski

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Dara ROLINS o zásnubách a svadbe: Kedy majú s Nedvědom termín?

Výber pre vás