Často sa od tých, ktorí práve siahajú na svoje dno, odvracajú aj najbližší… Smutné. Často na zbláznenie. Pápež František povedal: „Charita je tlčúce srdce kresťana. Tak ako človek nemôže žiť bez tlkotu srdca, nemôže byť kresťanom bez charity.“ Prinášame vám príbeh z nízkoprahového denného centra z Trnavskej arcidiecéznej charity.

Michaela Peterková

Dobrovoľníčku charity robila už v čase štúdia sociálnej práce. „Je to moja druhá rodina. Po škole som cestovala a skúsila som si aj absolventskú prax na katastrálnom úrade, ale zdalo sa mi, že sú to len papiere a pečiatky. Keď som našla inzerát, že hľadajú sociálnu pracovníčku do denného centra, skúsila som to.“

Michaela cíti, že je na správnom mieste. „Vyzerá to síce tak, že pomáhame klientom, ale ono je to vzájomné. Každý deň je iný a každý prináša špecifický príbeh. Tu pociťujem vďačnosť za to, čo mám. Keď sa tu jeden z našich klientov rozplýva nad tým, ako by si dal fazuľovú polievku, uvedomím si, že ja ju môžem mať trebárs aj každý deň. Pre mňa je teplé jedlo denne normálne, ale niekto o ňom môže iba snívať.“

Michaela má na každý rok nejaký cestovateľský sen. Tento rok to bude Madeira. Skvele jej bolo trebárs v Arizone, o ktorej rozprávala aj klientom centra.

Príbeh Petra Velčického nájdete na ďalšej strane...