V dnešnej dobe sa väčšinou chceme jeden na druhého podobať a mať to, čo má ten druhý. Principál Dreveného divadla išiel na to inak. Nechcel sa podobať na nikoho.

Ladislav Milko je Bratislavčan. „Po strednej škole ma otec posielal študovať do niekdajšieho Leningradu (dnešného Petrohradu, pozn. red.) novinárčinu. Mal som pripravenú prihlášku… Kamarát zasa chcel byť herec. Zastavil som sa s ním na divadelnej fakulte v Bratislave. Kamarátovi povedali, že má rečový defekt, a mňa vyzvali, aby som niečo povedal tiež. Vo mne videli bez váhania, že som herec,“ spomína s úsmevom.

Nešiel teda do Leningradu, ale odišiel na fakultu múzických umení študovať réžiu dokumentárneho filmu. Okrem toho bol členom súboru bábkového divadla. „Odbor bábkarstvo som vyštudoval na divadelnej fakulte v Prahe po tom, ako som tam prišiel pozrieť svoju prvú manželku a jej učitelia si spomenuli, že ma videli kdesi na bábkarskom festivale. Hneď mi dali prihlášku a prijali ma. Okrem toho som neoficiálne chodil na hudobnú fakultu na operný spev. Chcel som byť operným spevákom. Miloval som to. Žiaľ, nemal som šťastie ani na učiteľov, ani na kamarátov, ktorí by ma dostali do profesie.“

FOTOGRAFIE DREVENÉHO DIVADLA NÁJDETE V GALÉRII

To nie je málo

Laco si celý život uvedomoval, že remeslo má zlaté dno. Bol všeličím. Hneď po škole strávil osem rokov v bábkovom divadle v Bratislave. Nevyhovovali mu pomery, ktoré v súbore vládli. V tom čase tam nebola atmosféra pre mladé, pokrokové myšlienky. Páčilo sa mu robiť bábkové hry z veľkých hudobných diel. „Je veľa hudobných rozprávok, na ktoré chodia dospelí. Niektoré sme zdivadelnili. Po odchode z divadla som občas viedol nejaký súbor, ale vždy som bol skôr samorast. Šesť rokov som novinárčil v rozhlase. Potom som si povedal, že sa vrátim k remeslu a bábkam. Vymyslel som si predstavenie, ktoré som vozil autom po škôlkach. Vždy som staval scénu. Aj mi žena nadávala, že načo, keď iným stačia dva vankúšiky, ktoré sa akože medzi sebou rozprávajú, a deti sa tešia. Vraj načo vláčim bábky, keď každá z nich váži približne päť kilogramov?“

Principál Dreveného divadla si hercov vyrába sám. „Niektoré odevné súčiastky mi pomohli ušiť, ale už aj to si robím sám. Je to ekonomický problém. Keby si chcel niekto dať vyrobiť bábky a kulisy na mieru, vyšlo by ho to aj na 40- až 50-tisíc eur. To nie je málo. Kolegovia s vankúšikmi to majú ľahšie. Ja som hodiny vláčil scénu a zvukovú techniku.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia