V súčasnosti je jedinou ženskou prezidentkou hokejového klubu na Slovensku. Adriana Hosťovecká (49) sa snaží vo futbalovej Trnave o hokejový zázrak.

S úsmevom konštatuje, že najprv búrala komunizmus a potom stavala Slovenskú republiku. Budovala si novinársku kariéru, stala sa matkou aj bez manžela, robila v reklame, osud ju opakovanie viedol k športu.

Je presvedčená, že keď bude robiť svoju prácu dobre, tak ju život odmení. Činorodá žena hovorí, že jediné, čo zatiaľ v živote nestihla, je vydať sa.

„Asi som na to ani veľmi netlačila, vždy bolo veľa roboty. Chlap nikdy nebol stredobodom môjho záujmu. Možno to bola chyba. Okrem toho, nikdy nebolo v sobotu také zlé počasie, aby som si deň pokazila ešte viac,“ hovorí so širokým úsmevom prezidentka HK Gladiators Trnava.

Trnavskí gladiátori sú podľa nej v Malom Ríme, ako sa hovorí Trnave pre množstvo kostolov, predurčení na úspech.

Čo sa patrí...

Narodila sa pri Zlatých Moravciach. Otec bol zo Žikavy a mama z Hosťoviec. Keď bola malá, prisťahovali sa na niekoľko rokov aj do Trnavy. Otec bol elitný programátor, zakladal výpočtové strediská.

„Keď som mala trinásť, presťahovali sme sa z Trnavy do Šale, kde zakladal ďalšie stredisko. Chodila som tu aj do gymnázia. Keď ma prijali na žurnalistiku, odišla som do Bratislavy. Už na gymnáziu som robila v školskom časopise, ale nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by som bola novinárka. Veď ja som ani nechcela ísť na gymnázium, ale na strednú zdravotnícku školu. Chcela som byť zdravotná sestra. Všetko zmenil až legendárny film Krokodíl Dundee. Jedna z ústredných postáv bola novinárka, ktorá objavila Dundeeho. V záverečnej scéne bežala po ulici a viala za ňou jej krásna šatka. Takú som chcela... Naozaj to tak bolo. Vtedy som objavila povolanie novinára a povedala som si, že ňou budem.“

Prezidentka HK Gladiators Trnava Adriana Hosťovecká
Prezidentka HK Gladiators Trnava Adriana Hosťovecká
Zdroj: Vladimír Kampf

Rodičia sa chytali za hlavu a odhovárali ju. Otec trval na tom, aby šla študovať poľnohospodárstvo. Myslel si, že poľnohospodárstvo je večné.

„To ešte netušil, že si dokážeme zničiť aj to. Ja som zasa večný hľadač pravdy. Preto ma oslovilo povolanie novinárky. Otec s mamičkou sa ma stále pýtali: Aďa, ako ty budeš písať to, čo sa patrí, ale nie je to pravda? Najmä otec si nad tým lámal hlavu. Maturovala som v roku 1988 a povedala som si, že kým doštudujem novinárčinu, tak tu bude sloboda. Otec mi to dodnes vyhadzuje na oči a pýta sa ma, či už je tá sloboda. Veď som už aj vyštudovala a mám už aj piaty krížik na chrbte. So žurnalistikou je to ťažké.“

Čakala, čakala a čakala

Chcela byť športová rozhlasová novinárka, pretože k športu mala vždy blízko. Jej vzorom bola legendárna Mária Zavarská.

„Stihla som ju stretnúť. Obdivovala som aj Karola Poláka, Jána Lacka a Igora Telekyho. Milovala som šport od detstva. Hrávala som volejbal a venovala sa atletike. Mimochodom, hľadanie pravdy v športovej žurnalistike je tiež náročné.“

November 1989 ju zastihol ako druháčku na vysokej škole. Ako hľadač pravdy sa začala okamžite angažovať.

„Moje politické obdobie bolo ťažké. Hovorí sa, že osud si každého nájde, takže sa teším, že som nakoniec skončila pri športe.“

Nemala ambície ísť do politiky. Za obrovské šťastie považuje svoje pôsobenie v občasníku Verejnosť, ktorý vydávala Verejnosť proti násiliu.

„Stretla som sa tam s takými ľuďmi ako Eugen Gindl, Peter Škultéty či Peter Valo. Boli to ľudia, ktorí sa podieľali na mojom novinárskom kreovaní. Keď sa z občasníka stal denník a VPN sa oddelila od pôvodných ideálov, tesne po voľbách sme odišli a založili sme národné noviny Nový Slovák.“

Počas posledných mesiacov štúdia Adriana praxovala v Slovenskej televízii. Tá v tom čase, na rozdiel od Českej televízie, doslova vyhádzala všetkých skúsených redaktorov. Mladí sa nemali od koho učiť.

„Boli sme samorasty. Mali sme čerstvé videnie sveta, neboli sme zaťažení minulosťou, čo nemuselo byť na škodu veci. Lepšie by však bolo, keby tam zostalo aspoň zopár starších skúsených kolegov, možno by sme urobili menej chýb. Boli to pekné časy.“

Z televíznej praxe zo stretnutia s prezidentom Michalom Kováčom a jeho manželkou.
Z televíznej praxe zo stretnutia s prezidentom Michalom Kováčom a jeho manželkou.
Zdroj: TASR

Natešená mladá redaktorka a hľadačka pravdy však zo štátnej televízie musela odísť po tom, ako urobila reportáž zo slovenskej noci dlhých nožov. Je to označenie pre ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky nasledovanú 2. schôdzou, ktoré prebehli 3. a 4. novembra 1994.

Po skladaní poslaneckých sľubov nasledovali voľby predsedov výborov NR SR a ich členov, pričom bola porušená dohoda politických strán o princípe pomerného zastúpenia v NR SR.

Koaliční poslanci odvolávali funkcionárov zo štátnych orgánov, na ktoré mal parlament dosah, a dosadili tam svojich ľudí. Ovládnutie parlamentu bolo len začiatkom mohutnej ofenzívy, do ktorej v tú noc Mečiar prešiel.

„Nepredĺžili mi zmluvu. Bola som jediný novinár, ktorý v tú noc zostal v parlamente, lebo som tušila, že to zasadanie nebude celkom v poriadku. Novinár asi nikdy nemá mať po pracovnom čase. Okrem mňa tam boli ešte dve dámy z rádiožurnálu, ktoré vedeli, o čo ide, ale mali blízko k vládnemu Hnutiu za demokratické Slovensko. Bola som zvedavá, čo sa bude diať. S hrôzou som večer zistila, o čo tam ide. Nakrútili sme to a išlo to do vysielania. A musela som odísť. Myslela som si, že som nenahraditeľná. Veď som bola politický spravodajca a v nedeľu aj moderátorka diskusnej politickej relácie Kroky.

Bola som presvedčená, že im sa predsa nemôže podariť vysielať Kroky bezo mňa. Ale odvysielali. Jednoducho. Vymenili ma kus za kus. Čakala som, že mi zazvoní telefón a zavolajú ma naspäť. To ešte neboli mobily. Prehrávala som si netrpezlivo domáci odkazovač. Bola som presvedčená, že tam musí byť odkaz, že sa mám vrátiť. Trvalo to ešte v čase, keď už boli mobilné telefóny. Dostala som sa z toho až po troch rokoch. Ďalších 10 rokov mi trvalo, kým som pochopila, že už novinárka nikdy nebudem.“

Život v autobuse.

Mladí manželia žijú v autobuse. Viete si predstaviť takéto bývanie?

Populárne články
Ilustračná snímka

Ako sa robí čokoláda? Bratislavské pralinky sa sypú z novej linky

Na archívnej snímke z 18. júla 2015 Marie Fredrikssonová, speváčka švédskeho dua Roxette. Speváčka hudobnej skupiny Roxette, Marie Fredrikssonová, zomrela  10. decembra 2019 vo veku 61 rokov.

Hudobný svet smúti. Opustila nás legenda, speváčka skupiny Roxette prehrala boj s rakovinou

S LAUROU STRINKOVOU sme sa rozprávali krátko pred pohrebom jednej z utopených aktivistiek. Pred fotoobjektívom preto zapózovala v smútočných šatách so psom ASKOM, ktorý hľadá domov.

Zachránila mi tým život: Tri ženy tragicky zahynuli pri pomáhaní psíkom, Lauru vtedy nezavolali

Manželovu neveru sa rozhodla riešiť pred kamerami v reality šou.

Finančné problémy či manželova nevera, seriálová Dona si toho preskákala dosť

Ilustračné foto.Sponzorované

Aké víno vybrať na vianočný stôl

Pepek námorník

Mal Pepek námorník veľké svaly vďaka špenátu?

Zobraziť viac
Diskusia