Vladimír Kampf

Anna sa dostala k&nbsp;autám prostredníctvom Petra. „Keď sme sa zoznámili, už nejaký ten rok jazdil. Ja som len trpela. Stále odchádzal preč, kým ja som zostávala doma s&nbsp;naším malým. Päť rokov sme boli spolu väčšinu času iba my dvaja. Otec chodil po pretekoch a&nbsp;dvíhal ruky na znak víťazstva. Konečne sme raz mali spolu stráviť víkend. Cesta bola dlhá a&nbsp;už som bola nahnevaná. Asi nevedel, ako si so mnou poradiť, tak mi nasľuboval, že mi poskladá auto na pretekanie. Kúpili sme, lenže mne sa páčilo a&nbsp;nechcela som, aby ho rozobral a&nbsp;upravoval. Musel mi kúpiť ešte jedno také isté,“ smeje sa majsterka.

To druhé už rozobrali, poskladali a&nbsp;Anna začala sezónu v&nbsp;roku 2018. Vhupla do pretekárskeho života. „Peter povedal, že najprv len skúsim a&nbsp;uvidím. Najviac sa z&nbsp;toho tešil náš Patrik. Bolo jasné, že so mnou bude môcť vypadnúť z&nbsp;domu. Nemáme totiž nikoho, kto by nám ho strážil. Musí chodiť s&nbsp;nami. Trochu sa pri tom uleje zo školy, ale čo už... Na svoje prvé preteky som šla do Rakúska, hneď na majstrovstvá Európy. Bol to krst ohňom. Predtým som si auto len chcela skúsiť na Slovakiaringu. Žiaľ, nefungovalo tak, ako malo. Museli sme vychytať chyby a&nbsp;to podľa mňa robíme doteraz.

Možno po posledných pretekoch v&nbsp;roku 2019 už je v&nbsp;poriadku. Uvidíme. Z&nbsp;prvých rakúskych pretekov som išla na ďalšie. Po nich prišli Ožďany. Hecovali ma, že by som mala pridať. Skončila som na streche. Všetci čakali, čo bude ďalej, ako sa rozhodnem. Prišla som na štart s&nbsp;tým, že o&nbsp;dva týždne idem na ďalšie preteky a&nbsp;auto musíme dať rýchlo do poriadku. Povedali si: ‚No dobre, tá sa nezľakla!‘ V&nbsp;roku 2018 som na Majstrovstvách Slovenska v&nbsp;pretekoch automobilov do vrchu skončila tretia v&nbsp;svojej triede.“

V&nbsp;čase, keď Anna začínala, bolo v&nbsp;automobilovom športe menej žien. „Keď sme prišli na preteky do Dobšinej, stretla som kamarátku s&nbsp;dcérou. Aj jej muž jazdí. Začala sa so mnou dohovárať, že kým skončia, mohli by sme sa ísť s&nbsp;deťmi kúpať. Povedala som jej, že nemôžem, pretože aj ja jazdím. Spočiatku neverila, ale do dvoch hodín mala so svojím manželom dohodnuté auto aj ona,“ spomína so širokým úsmevom. „Skúsila. V&nbsp;tom roku stihla ešte dvoje pretekov. Neskôr sa k&nbsp;nám pridala ešte jedna baba.“ V&nbsp;Európe si sadá za volant viac žien. Väčšinou jazdia na národných majstrovstvách.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Peter začal jazdiť v&nbsp;roku 2007. „Vtedy som si kúpil prvé pretekárske auto, ojazdené, a&nbsp;trochu som si ho prerobil. Dovtedy som iba staval autá kamarátom. V&nbsp;tom roku som sa zúčastnil v&nbsp;závere sezóny len na niekoľkých pretekoch. Nasledujúci rok som si spravil okruhovú licenciu a&nbsp;vychutnával som techniku, ktorá sa neustále posúva vpred. Na ďalší rok som už jazdil aj medzinárodné súťaže a&nbsp;začal som sa zameriavať na vážnejšie preteky. Minulý rok som absolvoval takmer všetky preteky majstrovstiev Európy a&nbsp;ďalších známych súťaží. Slovensko som úplne vynechal. Posunul som sa do sveta. V&nbsp;roku 2019 sa mi podarilo jeden prestížny pohár vyhrať.“

S&nbsp;pretekárskym autom začal Peter najprv pozorovať dianie okolo seba. „Zlom nastal, keď ma zoznámili s&nbsp;bývalým majstrom Európy Peťom Jureňom. Dal mi veľkú školu pretekania. Pri ňom som si zdokonalil techniku jazdy. V&nbsp;tom čase sa mi podarilo získať jedno špeciálne fabrické auto, ktoré mi umožnilo vyhrať päťkrát po sebe titul majstra Slovenska.“ Keby nemal auto „nadupané“ technológiami, pravdepodobne by sa mu až tak nedarilo.

„Toto sa mi podarilo. Auto, ktoré mám, už predtým úspešne jazdilo aj na majstrovstvách sveta a&nbsp;na britských okruhových majstrovstvách. Bolo už zvyknuté vyhrávať. My sme ho len trochu prestavili na kopce. Podarilo sa.“ Rozdiel medzi štandardným autom z&nbsp;autosalónu a&nbsp;pretekárskym autom je obrovský. Aj súťažné auto musí spĺňať množstvo predpisov o&nbsp;tom, čo v&nbsp;ňom musí byť. Záleží nielen na motore, ale aj na podvozku a&nbsp;zvyšku technického vybavenia.

„Ak športové auto postaví fabrika, je za tým tím inžinierov a&nbsp;množstvo peňazí, ktoré naliali do vývoja technológií. Auto, ktoré som získal, malo so sériovým kusom spoločnú možno len prednú masku a&nbsp;čelné sklo. Špeciálne športové autá boli pre výrobcov dobrá reklama. Je to podobné ako s&nbsp;fabrickými vozidlami formuly 1. Aj tam jazdia autá, ktoré majú označenie svetových výrobcov. Fabriky sa pretekali, kto je lepší.“

Mať pretekárske auto z&nbsp;dielne veľkého výrobcu je príjemné, lenže vývoj napreduje... „Podarilo sa mi nájsť a&nbsp;kúpiť auto, na ktorom v&nbsp;minulosti pretekal môj učiteľ Peter Jureňa. Raz na ňom vyhral majstrovstvá Európy. Ďalšiemu kamarátovi sa to na ňom podarilo dva razy. Zreparovali sme ho a&nbsp;ja som na ňom vyhral pohár Medzinárodnej automobilovej federácia FIA v&nbsp;pretekoch do vrchu. Od čias Petra Jureňu v&nbsp;roku 2007 sa to nikomu na Slovensku nepodarilo,“ hovorí Peter.

Na to, aby si rodina mohla pretekanie užiť, musí aj z&nbsp;niečoho žiť. Petra živí najmä konštruovanie a&nbsp;servis súťažných áut. „Dielničku som mal vždy,“ hovorí. „Aj ja som už bol na streche. Medzi nami pretekármi sa hovorí, že kto nebol na streche, nie je pretekár,“ smeje sa. „Mne sa podarilo takto rozbiť auto v&nbsp;Čiernom Balogu. Našťastie sa to pre mňa skončilo dobre. Nič sa mi nestalo.“

Keď bol malý, chcel byť ako všetci ostatní chlapci raz lekárom, raz smetiarom... „Obaja rodičia boli chemici. Stavali Slovenské tehelne a&nbsp;zavádzali do nich nové technológie. Zmaturoval som v&nbsp;roku 1989 z&nbsp;elektrotechniky. Robil som v&nbsp;Elektrotechnickom ústave SAV, potom som sa venoval servisu lekárskych prístrojov. Neskôr som sa osamostatnil a&nbsp;začal som robiť s&nbsp;motormi, autami, s&nbsp;náhradnými dielmi. Plynule som prešiel až k&nbsp;pretekaniu.“

Aj pre úspešných pretekárov je jazda v&nbsp;bežnej premávke, najmä počas zápch, utrpením. „Radšej sledujem dopravné informácie a&nbsp;snažím sa ich obísť. Keď cestujeme s&nbsp;karavanom a&nbsp;pretekárskym autom na prívese na najvzdialenejšie preteky tritisíc kilometrov do Portugalska, aj tak sa im nevyhneme.“ Špeciálne športové autá na štandardné cesty nemôžu nielen preto, že sú inak vybavené, ale aj preto, že by sa zbytočne ničili.

„Pretekárske auto je zvyknuté na iné zaobchádzanie. Naše zničené cesty pre ne nie sú,“ konštatuje Peter. Na konci sezóny dostávajú úspešní pretekári finančnú odmenu. „Nie sú to žiadne sumy, ktoré by nám niekto mohol závidieť. Na preteky chodíme najmä pre atmosféru, ktorú na nich zažívame. Žiaľ, motoristický šport ani kopu iných športov si na Slovensku médiá takmer nevšímajú.

Nehráme futbal či hokej ani nelyžujeme, a&nbsp;predsa sme úspešní aj vo svete. Verejnosť má o&nbsp;našom športe len málo informácií. Vo svete je to inak. V&nbsp;Španielsku sa prichádza pozrieť na súťaže aj stotisíc ľudí. A&nbsp;to už je potom iná atmosféra. Tá je pre nás dôležitá. Veľmi sa tešia, keď sa medzi pretekármi objaví žena. Približne desať žien vo Francúzsku jazdí na formulách. Nemajú časy ako špičkoví jazdci, ale idú do boja. Ľudia šalejú.“

Anne sa páči aj atmosféra na pretekoch v&nbsp;Nemecku. Napriek tomu, že o&nbsp;Nemcoch sa hovorí, že majú od temperamentu ďaleko. „Majú jednu špeciálnu trať, ktorá je dlhá dva kilometre. Po štyroch zákrutách je pretekár v&nbsp;cieli, ale preteky si príde pozrieť aj 50-tisíc divákov. Stoja tam párty stany a&nbsp;podujatie prenáša televízia. To je neskutočné. O&nbsp;takom sa nám na Slovensku môže len snívať.“

„Ako zadosťučinenie za celú náročnú sezónu nám na vyhlásení majstrovstiev Európy udelili ocenenia za víťazstvo v&nbsp;kategórii jeden mne a&nbsp;za víťazstvo Ladystrophy Anne. Zároveň si každý vypočul slovenskú štátnu hymnu,“ dopĺňa ju Peter.

Slovenskí automobiloví pretekári s&nbsp;autami zo stajne Ambrúzovcov žnú úspechy. „Máme päť kamarátov a&nbsp;všetci vyhrávajú. Manželku som zatiahol na krkolomné preteky na 17-kilometrovej trati v&nbsp;Taliansku s&nbsp;prevýšením kilometer a&nbsp;pol. Je to trať, na ktorej po príjazde do cieľa vyberajú z&nbsp;auta starších kolegov, ktorí doslova odpadávajú. Tak to vysiľuje. Úspešne vyhrala svoju triedu.“ Anna sa Petrových áut bojí. Sú veľké a&nbsp;silné. Je vďačná, že môže jazdiť na tom, čo má.

„Možno by som zmenila značku, ale ešte mu dám šancu. Dúfam, že už tento rok bude fungovať, ako má, a&nbsp;pribudnú mi ďalšie ceny, keď som už na aute, ktoré malo svoje muchy, dokázala povyhrávať. Určite sa nevzdám. Veď náš malý Patrik by bol nahnevaný, keby som to nechala. Ja to robím hlavne kvôli nemu. Zatiaľ ho najviac nahnevalo, keď som rozbila auto. Vôbec mu nedochádzalo, že najhlavnejšie predsa je, že som v&nbsp;poriadku ja. Nemala som ani škrabanec, ale pre to auto som plakala. Našťastie mi ho dali dokopy,“ smeje sa.

Mimochodom, všetci automobiloví pretekári odporúčajú poriadne sa pripútať bezpečnostným pásom. Je to naozaj záchrana života alebo aspoň zdravia. „Nejde o&nbsp;frajerinu. Aj keď je pravda, že keď máte v&nbsp;Bratislave kopu vybavovania a&nbsp;zastávok a&nbsp;v&nbsp;kolónach to ide sotva tridsiatkou, tak pásy dokážu byť otravné a&nbsp;možno aj zbytočné. Bežná premávka je oveľa nebezpečnejšia než preteky. V&nbsp;bežnej premávke máte okolo seba veľa vodičov, ktorí by vodičské preukazy nemali mať. Nedávajú pozor, nepoužívajú smerovky a&nbsp;zrkadlá... Okrem toho nevedia jazdiť v&nbsp;kolónach, nesledujú premávku okolo seba a&nbsp;venujú sa smartfónom. S&nbsp;takými sa na pretekoch nestretnete,“ konštatuje Peter.

Anna býva za volantom často rozčúlená. „Patrik mi občas povie, aby som už prestala hromžiť a&nbsp;nadávať a&nbsp;aby som radšej začala trúbiť, že to by bolo znesiteľnejšie.“ Najhoršie na pretekaní je, keď auto nefunguje, ako má. To dokáže riadne rozladiť. Keď človek po dlhšom čase konečne príde na to, že to spôsobila len nejaká maličkosť, je to takmer na infarkt. Ale keď chybu nájdu a&nbsp;opravia, prichádza stav radosti a&nbsp;po víťazstve aj blaženosti.

Jazdí celá rodina: Ambrúzovci sú úspešní pretekári, za volant si pomaly sadá už aj ich syn

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Jazdí celá rodina: Ambrúzovci sú úspešní pretekári, za volant si pomaly sadá už aj ich syn

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Púť za najdrahší liek: Rezbár kráčajúci po Slovensku zbiera peniaze pre choré deti

Zákazka od Gotta: Havlovej bača vyrábal pre maestra klobásy z jahňaciny

Jediná na svete: Maliarku trápi unikátna choroba, napriek tomu pomáha iným

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás