V druhej polovici marca zabil covid-19 dlhoročného športového funkcionára JÁNA DOJČANA (†65). V spomienkach zostal ako ten, ktorý sa tešil, že mohol prispieť k úspechu iných.

Podieľal sa na zlatom období slovenskej kanoistiky na divokej vode, keď bratia Hochschornerovci, Michal Martikán, Elena Kaliská, Juraj Minčík a kopa ďalších nosili medaily. Bol generálnym sekretárom Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode, člen výkonného výboru Slovenského olympijského výboru a zástupcom riaditeľa Antidopingovej agentúry SR. Ján Dojčan sa narodil v Bratislave. Ako pretekár vyrastal pri Karloveskej zátoke. Pôsobil v Slávii UK Bratislava a v jej vodáckom klube bol až do smrti podpredsedom správnej rady. 

Rýchly koniec

Korona dostala aj jeho. Nedopadlo to s ním dobre napriek tomu, že bol zdravý a vo výbornej fyzickej kondícii. „Na dôchodok sa presťahoval na Záhorie. Robil okolo domu a záhradky, na nič sa neliečil a nikdy sa nesťažoval na choroby. Môj brat skonštatoval, že s koronou je to ako s ruskou ruletou. Keď ju človek dostane, roztočí sa zásobník a buď ho náboj dostane, alebo nie. Poznáme kopu chorých ľudí, ktorí ňou prešli bez problémov. On bol úplne zdravý a za tri a pol týždňa tu už s nami nebol,“ spomína Tomáš Dojčan.

„Je to zvláštne. Najhoršie je, že ani lekári nedokážu vysvetliť, prečo tak náhle odišiel.“ Do nemocnice ho odviezol syn Tomáš. „V deň mojich narodenín sme si volali a on mi povedal, že mu nič nie je, len má teploty 39 stupňov. Dva dni nato už neudýchal rozhovor so mnou. Okamžite som mu kázal volať záchranku. Môj kamarát, ktorý prišiel za pár týždňov o oboch rodičov, ma upozorňoval, že naši otcovia a mamy sú zvyknutí hrať sa na hrdinov.“ Tatko sa bránil, že počká od soboty do pondelka na obvodnú lekárku, u ktorej mal dohodnutý termín.

Tomáš si okamžite zohnal ochranný overal a letel za ním. „Lekárka na príjme skonštatovala, že sme mali šťastie, že som ho doviezol, lebo do pondelka k obvodnej by nevydržal. Liečili ho, dostával sa z kovidu, zápal pľúc ustupoval a zrazu... V nemocnici dostal trombózu a bol paralyzovaný na pol tela, čo sa mu podarilo do pár dní rozcvičiť a rozhýbať. Veľmi bojoval, ale nevyhral.“

V aktuálnom vydaní týždenníka Život (v predaji od stredy 8. apríla 2021) si možete prečítať ako si spomínajú priatelia na vodáckeho vizionára a čím všetkým si musela  jeho rodina prejsť v posledných týždňoch.

Diskusia