Sprevádza nás už tisícky rokov, odkedy ľudia skrotili plamene. História keramiky pohltila Alberta Loydla (47) natoľko, že sa rozhodol vydať po stopách pradávnych hrnčiarov.

Odkazy v zemi zanechané našimi predkami ho zaujímali už od detstva, pri vykopávkach začínal ešte ako amatér a napokon skončil v pracovnej pozícii technika v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Ako vyštudovaný maliar skla som mal k remeslám, pri ktorých sa využívajú vysoké teploty, vždy blízko. Na keramike ma lákalo vyskúšať si, čo dokázali naši predkovia, popritom rád experimentujem. Takto sa teda vytvorila moja celoživotná vášeň,“ spomína vyznávač takmer zabudnutého remesla.

Hlavnou náplňou jeho tvorby je výroba replík stredovekých nádob z 13. až 15. storočia, oživil však napríklad aj praveké hlinené zvieratká. Tie sa kedysi používali ako kultové predmety na malých oltároch, dnes môžu poslúžiť ako originálna dekorácia či hračka pre deti.

Hoci keramika z jeho dielne má prívlastok dekoračná, snaží sa ju robiť tak, aby bola aj plne funkčná. V špeciálnej hlinenej peci, kde sa kúri drevom, vyrába takzvanú redukčnú keramiku. Tá prijíma uhlík z plameňa a získava tak zvláštnu sivočiernu až kovovočiernu farbu.

„Snažím sa napodobniť technológie, ktoré sa používali od praveku, a zároveň nájsť svoj vlastný štýl,“ vysvetľuje.

Niektoré zo svojich výrobkov daruje, pravidelne zásobuje šermiarske skupiny. Varenie v hline začína byť opäť „in“, podľa Alberta Loydla má svoje špecifiká.

„Neglazovaná hlina ovplyvní chuť jedla a dodá mu zemitú vôňu. Takto pripravené mäso je šťavnatejšie a myslím, že aj chutnejšie. Keď sa navyše robí na ohni a cítiť dym, získate z neho naozaj stredoveký pôžitok,“ dodáva.

Pri menšej peci, pripomínajúcej zasnežený domček, sa hrajú Albertove dcérky Miška (vľavo) a Lucka.
Pri menšej peci, pripomínajúcej zasnežený domček, sa hrajú Albertove dcérky Miška (vľavo) a Lucka.
Zdroj: Martin Mázor

Archeologické puzzle

Keramika predstavuje hneď po kostiach najväčší objem archeologických nálezov a hoci nejde o žiadne zlato ani drahokamy, pre pátračov v odkazoch minulosti môže mať nevyčísliteľnú cenu.

„Dnes už možno robiť rozbor materiálu a na základe jeho zloženia dokážeme určiť, z ktorej lokality keramika pochádza. Do archeologických výskumov som sa zapájal najmä na Pustom hrade nad Zvolenom a môžem povedať, že je to niekedy naozaj zábava. Keď triedite hŕbu črepov, rozdeľujete ich automaticky na kôpky podľa sfarbenia.

Tým, že sa kedysi varilo v ohni, však môže byť jedna polovica nádoby svetlá a druhá čierna. Archeológ teda musí mať skúsenosti a cit, lebo poskladať dokopy prastarú misu či džbán vôbec nie je jednoduché. Aby si to mohli vyskúšať aj bežní ľudia, robím pre nich tak­zvané archeopuzzle s návodom, ako sa jednotlivé časti lepia,“ prezrádza Albert Loydl.

Rozľahlý areál Pustého hradu ponúka keramické nálezy od čias praveku až po začiatok novoveku, každá skupina má svoju vlastnú charakteristiku.

„Veľmi pekná je napríklad zadymovaná keramika z juhozápadného Slovenska, ale aj novohradská biela a načerveno maľovaná keramika. Tá predstavovala na svoju dobu skutočne luxusný tovar. Každý región mal to svoje a Pustý hrad je akousi križovatkou, kde sa miešali štýly z rôznych regiónov.“

Na hrade Čabraď, na ktorého záchrane sa podieľa už vyše 20 rokov vo voľnom čase, sa zasa nachádzajú nádherné ukážky keramiky a kachlíc zo začiatku novoveku (16. až 18. storočie), kde vidno množstvo rôznych techník zdobenia. Samotný črep, samozrejme, nemá prakticky žiadnu cenu, jeho hodnota je skôr výpovedná.

„Stane sa, že nájdete kus nádoby s odtlačkom prsta, prípadne kedysi cez keramickú dielňu prebehla mačka, stúpila do hliny a máte ďalší fascinujúci odkaz, starý aj niekoľko tisíc rokov,“ približuje čaro archeologických vykopávok.

Okrem črepov sa z času na čas podarí nájsť zachované takmer celé kusy nádob.

Svoje výrobky ponúka i na rozličných trhoch a jarmokoch.
Svoje výrobky ponúka i na rozličných trhoch a jarmokoch.
Zdroj: Martin Mázor

Tajomné zvuky udu

Hoci len na území dnešného Slovenska by mu výskum keramiky vystačil možno na niekoľko storočí, čo sa týka výrobkov z hliny, „expandoval“ aj na iné kontinenty.

„Techník je neskutočne veľa a je na vkuse každého, čo sa mu páči. V mojom prípade je to napríklad juhoamerická indiánska keramika, samozrejme, Európa s obrovským počtom jej druhov či Afrika,“ predvádza Albert Loydl zrejme najexotickejší sortiment svojich výrobkov.

Do afrických keramických bubnov, na ktoré ho nahovoril kamarát, vkladá aj kus vlastnej fantázie. Na prvý pohľad vyzerá bubon zvaný udu ako váza s guľatým otvorom, z ktorého pri poklopkaní dlaňou vychádza veľmi zvláštny zvuk, pripomínajúci ozveny spod vodnej hladiny.

Udu sa vyrába technikou lepenia a spájania hlinených pásov, tvarovo, ako aj zvukovo je každý kus neopakovateľný originál. Hoci by sa africký bubon, ozdobený najrôznejšími reliéfmi, veľmi pekne vynímal napríklad v obývačkovej vitríne, Albert Loydl je vždy najradšej, keď ho majiteľ využíva na pôvodný účel, teda ako hudobný nástroj.

Do obývačky nie

Aby dosiahol čo najväčšiu autenticitu, začal vyrábať repliky stredovekých hlinených pecí určených na vypaľovanie keramiky. Pri ich stavbe však využíva aj vlastné konštrukcie a fantáziu. Za posledné roky ich postavil niekoľko, dve má doma.

Sú to zvláštne výtvory, najmä nová pec, určená na vypaľovanie väčších kusov keramiky. Pripomína malý tehlový domček pod snehovou perinou ozdobený typickým Albertovým motívom – jeho obľúbenou jaštericou.

Pri stavbe pecí využíva nadobudnuté vedomosti o hospodárení s teplom, aby dosiahol s minimom dreva čo najvyššiu teplotu. A hoci svoj účel plnia na jednotku, doma v obývačke by sme ich mať nemohli.

Rozžiarená pec, ktorú postavil na Pustom hrade.
Rozžiarená pec, ktorú postavil na Pustom hrade.
Zdroj: Archív A. L.

„Ide z nich veľa prachu z popola, pec má navyše špecifickú arómu, čo má však na druhej strane svoje čaro. Pokiaľ by sme ju chceli využiť napríklad na pečenie chleba alebo mäsa, určite by sa to dalo, prioritne je však určená na vypaľovanie keramiky.

Keďže nikdy vopred neviete stopercentne odhadnúť podmienky v peci, každý výrobok z nej je originál. Niekedy sa napríklad vplyvom nečakanej zmeny počasia stane, že z jej útrob vyberiete nepodarok. Priemerne mám približne štvrtinový odpad,“ priznáva zhotoviteľ jedinečnej keramiky, že nie všetko sa vydarí podľa plánu.

Práve vďaka tomu však zažíva s každým vypaľovaním dobrodružstvo s neistým koncom, ktoré mu vždy prinesie niečo nové.

„Určite platí, že aj čo sa týka keramiky, sa máme od našich dávnych predkov čo učiť. Technológie sa zabúdajú, veľa vecí treba objavovať nanovo, podobne ako napríklad v móde. Je dobré čerpať z minulosti, veď ide o naše kultúrne dedičstvo,“ zdôrazňuje.

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac