Choď domov!

Na stranu budúcej nevesty sa postavila kráľovná Beatrix, ktorá v roku 2013 abdikovala v prospech syna, korunného princa Willema-Alexandra. Určite však nie preto, že by obidve dámy mali záľubu v rovnakom šatníku. Obidve nosia rady klobúky a peleríny. Beatrix totiž na vlastnej koži okúsila nepriazeň poddaných. V roku 1966, keď ešte vo svete tleli emócie vyvolané nacizmom v druhej svetovej vojne, sa vydala za Clausa von Amsberga, nemeckého diplomata a predstaviteľa nižšej šľachty.

Určite to bola veľká láska, keď zoberieme do úvahy, že Beatrixinu rodinu nacisti donútili počas vojny opustiť krajinu a uchýliť sa do exilu. Keď so svojím vyvoleným kráčala k oltáru, Holanďania kričali „Geh nach Haus, Claus!“ (Choď domov, Claus!) a zapaľovali dymovnice. Napriek tomuto privítaniu sa nemecký diplomat stal obľúbenejším členom kráľovskej rodiny než samotná kráľovná. Bol jej múdrym radcom, keďže, ako písal denník Volkskrant, do všetkého pchala nos. Kráľovná Beatrix totiž neustále porušovala tradíciu a to, že by mala byť ako panovníčka apolitická. Počas kraľovania zažila päť premiérov a neustále s nimi držala krok. Mala pocit, že ako vyštudovaná právnička si to môže dovoliť. Dnes sa história opakuje. Aj Máxima ako manželka kráľa krajiny tulipánov je obľúbenejšia než jej manžel.

Radosť z materstva z nej srší. Krstnou mamou najmladšej dcéry bola nešťastná INÉS, ktorá spáchala samovraždu.
Zdroj: Profimedia

Úbohá Inés

Poddaných aj svetovú verejnosť zrejme dokázala obmäkčiť aj tajnou misou do rodnej Argentíny, a to v roku 2006. Stretla sa s predstaviteľmi organizácie Abuelas de Plaza de Mayo. Tí neúnavne bojujú za to, aby boli odsúdení všetci, ktorí sa aktívne podieľali na neľudskom režime. Vynakladajú úsilie aj na to, aby sa obnovili väzby medzi väznenými aktivistkami a deťmi, ktoré im odobrali po pôrode. Predtým však Máxima v Holandsku musela ako cudzinka vypiť kalich horkosti až do dna. Hlavne v predsvadobnom období prechádzala náročnými emotívnymi etapami. Striedavo chudla a priberala, až ju médiá upodozrievali z poruchy prijímania potravy.

Táto téma sa dostala na pretras o niekoľko rokov neskôr, keď z tohto sveta dobrovoľne odišla jej 33-ročná sestra Inés. Trápili ju depresie, psychické problémy práve v súvislosti s prijímaním potravy a iné závažné psychiatrické diagnózy. Vyštudovaná psychologička sa vo svojich výskumoch zaoberala smrťou žien obesením a práve tento druh odchodu zo sveta si dobrovoľne vybrala. Máxima mala k svojej o trinásť rokov mladšej sestre nie sesterský, ale skôr materský vzťah. Nečudo, že ju jej smrť ranila, pri verejnom vyjadrení ostala verná svojej spontánnosti, úprimnosti a zmyslu pre empatiu. „Moja milovaná a nadaná sestra bola chorá. Nebola schopná nájsť na tomto svete šťastie. Našou jedinou útechou je nádej, že konečne našla pokoj.“

Článok pokračuje na následujúcej strane

Diskusia