Jana Homolová

Narodila sa 18. februára 1970. Spolu s&nbsp;rodičmi a&nbsp;bratom vyrastala v&nbsp;malom paneláku na bratislavskej Pošni. Z&nbsp;okna bolo vidieť na ihrisko, kde sa rada hrávala. Už v&nbsp;škôlke chodila na balet a&nbsp;neskôr si jej talent všimli trénerky, ktoré robili nábor do gymnastickej ligy. Na tréningy potom chodila každý deň celých šesť rokov. Slovensko zastupovala aj v&nbsp;zahraničí, v&nbsp;roku 1981 na medzinárodnom stretnutí Juhoslávie so Slovenskom získalo jej družstvo prvé miesto. Medzi jednotlivcami skončila na treťom. Z&nbsp;gymnastických disciplín mala budúca herečka najradšej prostné cvičenia. „Pri nich sme tancovali, robili saltá a&nbsp;preskoky. Najväčším frajerom bol ten, kto nosil lesklý dres. Zohnať ho však vôbec nebolo jednoduché, preto sme ho kupovali aj v&nbsp;zahraničí,“ povedala v&nbsp;minulosti pre týždenník Život.

Ako dieťa snívala o&nbsp;jedinom povolaní. „V&nbsp;tomto smere som nemala veľa túžob. Vždy som chcela iba liečiť ľudí a&nbsp;byť lekárkou,“ povedala vo viacerých rozhovoroch, žiaľ, na medicínu nemala pre gymnastické tréningy ideálne známky. Na začiatku puberty rýchlo narástla a&nbsp;spôsobila si zranenie chrbtice, čo definitívne zastavilo aj jej športové smerovanie. Práve v&nbsp;tom čase stretla Ninu Zemanovú z&nbsp;Bieleho divadla, ktorá jej povedala, že by sa mala stať herečkou. „Prekvapene som sa jej opýtala, či sa herectvo dá vôbec študovať,“ povedala Diana so smiechom. Začala k&nbsp;nej chodiť do detského hereckého krúžku, odkiaľ si zároveň podala prihlášku na VŠMU.

„Bola som prekvapená, že ma nakoniec zobrali. Neviem, či to bolo takým zvykom stále, ale my sme sa museli počas prijímačiek obliecť do obtiahnutých legín, trička, zrejme, aby nám bolo vidieť figúry. Prvé kolo bol tanec, rytmus. Tým, že som robila v detstve športovú gymnastiku, nemala som s tým vôbec žiadny problém. Pamätám si, že v komisii vtedy sedel pán Jamrich, ktorý sa ma opýtal, či viem zdvihnúť nohu k hlave. Zdvihla som. Potom mi povedal, aby som sa pomaly otáčala okolo vlastnej osi.&nbsp;Práve vďaka gymnastike som mala dobre vyformované telo, a&nbsp;keď som sa už pomaličky točila, povedal mi – dobre, tam bude určite rytmus v&nbsp;poriadku, môže ísť ďalšia. A&nbsp;bolo,“ zaspomínala si na svoje prijímacie pohovory.

Jej ročníkovým profesorom sa stal uznávaný herec Emil Horváth ml. (74), ktorý na margo herečkinho štúdia priznal: „Diana mala smolu, lebo je ročník môjho syna, teda ja som ich bral ako deti a pravdepodobne som nebol ako moji pedagógovia. Bol som konzekventný pedagóg. Myslím, že aj priateľský, ale vždy len v pracovnej rovine.“&nbsp;Už počas školy si Diana privyrábala v&nbsp;komparze, napríklad v&nbsp;Televíznom klube mladých v&nbsp;Slovenskej televízii a&nbsp;tancovala v&nbsp;legendárnej relácii Triangel na piesne Petra Nagya či Mariky Gombitovej. Rok pracovala v&nbsp;Radošinskom naivnom divadle a&nbsp;v&nbsp;drobných postavách účinkovala ako hostka na doskách SND, kam si na odporúčanie podala v&nbsp;poslednom ročníku vysokej školy prihlášku. A&nbsp;vzali ju.

V&nbsp;Národnom tak pôsobí od roku 1992, postupne sa prehrala k&nbsp;významným postavám. Naštudovala hlavné postavy v&nbsp;siedmich hrách Williama Shakespeara – Sen noci svätojánskej, Ako sa vám páči, Veselé panie windsorské, Búrka, Antonius a&nbsp;Kleopatra, Večer trojkráľový a&nbsp;Skrotenie zlej ženy. Svoje herecké umenie podľa kritiky potvrdila aj v&nbsp;komédiách Georgea Feydeaua Chrobák v&nbsp;hlave a&nbsp;Tak sa na mňa prilepila, v&nbsp;hre dramatika Antona Pavloviča Čechova Višňový sad a&nbsp;v&nbsp;mnohých ďalších. Pre svoju temperamentnú povahu sa v minulosti opakovane písalo o jej naštrbenom vzťahu s herečkou Zuzanou Fialovou (46). Pred médiami síce obe svorne tvrdili, že to nie je pravda, no ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne.

Obidve výrazné ženské osobnosti spriatelilo, ako inak, divadlo, a to ešte v roku 2003. Konkrétne išlo o predstavenie Veľké šťastie podľa novely Boženy Slančíkovej Timravy. „Bola to prelomová inscenácia v SND, lebo zvolila prostriedky rozprávania, ktoré neboli bežné. Postavy hrali a potom komentovali to, čo hrajú. Bolo to veľmi vtipné, lebo často to, čo postavy hovorili, bolo v rozpore s tým, čo si mysleli. Pre všetkých, ktorí sme sa do toho zapojili, to bolo vzácne a dokonca musím priznať, že sme sa tam skamarátili s Mórovou. Viete, môžete mať rozdielne názory na mužov, temperamenty alebo čo ja viem čo a potom zrazu spolu robíte niečo, čo je viac, a to vás spriatelí. Odvtedy sme kamošky, napriek všetkému, čo ste kedy o nás čítali,“ priznala so smiechom Zuzana v rozhovore s teatrologičkou Ľubicou Krénovou.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diana sa na divadelných doskách cíti ako ryba vo vode, no nie je jej cudzí ani film či televízia. Jej filmovým debutom bola snímka Marta a&nbsp;ja z&nbsp;roku 1989 v&nbsp;réžii Jiřího Weissa. Obrovský ohlas zaznamenala vo filmovej adaptácii knihy Petra Pišťanka Rivers of Babylon z&nbsp;roku 1998 v&nbsp;réžii Vlada Balca, kde stvárnila hlavnú postavu Silvie po boku Andyho Hryca (70). Film vyhral Cenu divákov na Festivale mladého európskeho filmu Toruň 1999, Cenu Rudolfa Slobodu za scenár (Peter Pišťanek) a&nbsp;Cenu slovenskej filmovej kritiky na 7. MFF Art Film Trenčianske Teplice 1999. Takisto získal dve nominácie na ocenenie Český lev 1998 v&nbsp;kategórii najlepší herec (Andrej Hryc) a&nbsp;najlepšia kamera (Martin Štrba).

Obrovskú popularitu jej priniesol jojkársky seriál Panelák. Aj keď na denné seriály sa stále niektorí diváci pozerajú cez prsty, pred rokmi v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov herečka priznala, že prácu prijala, aby si zarobila, pretože s&nbsp;financiami bola v&nbsp;tom čase na hrane. Oplatilo sa. Okrem ikonického Paneláka sa tak prepracovala aj k&nbsp;výpravnejším ponukám, ako bol seriál Keby bolo keby či snímka Vojtech, alebo Agáva. Pri výbere práce však bola vždy veľmi opatrná a&nbsp;rozhodne sa v&nbsp;jej prípade nestalo, že by hrala naraz v&nbsp;troch rôznych projektoch. Posledné roky ju diváci vidia pred kamerami v&nbsp;úlohe porotkyne v&nbsp;šou Česko Slovensko má talent.

„Veľmi som zvažovala, či mám ísť robiť porotkyňu, ale produkcia ma presvedčila na základe toho, že mi vymenovala, kde všade som účinkovala a&nbsp;aké tanečné, krasokorčuliarske súťaže som vyhrala. Tým, že mi akoby pripomenuli, čo viem, som sa ponuku rozhodla prijať. Povedala som si, že si dám pauzu od všetkých relácií, seriálov... Aj tak sa tu veľmi málo nakrúca to, čo by aj mňa zaujímalo,“ priznala Diana Adele Vinczeovej (39) v&nbsp;tolkšou Trochu inak s&nbsp;tým, že v&nbsp;časoch jej mladosti bol u&nbsp;nás filmový priemysel absolútne pochovaný, čo je obrovská škoda.

Napriek tomu by si stále rada zahrala v&nbsp;zahraničnej produkcii. „Chcela by som zažiť nakrúcanie, kde sa o&nbsp;vás postarajú, máte vlastný karavan, hráte napríklad s&nbsp;Bradom Pittom. A&nbsp;nemuselo by tam byť ani veľa angličtiny, tak dve vety by mi stačili. Keď občas vidím zahraničné filmy, kde hrajú herečky aj nemé úlohy, vtedy si vždy poviem – no nemohli mne zavolať?“ Ani pri výbere charakteru nie je náročná. Má rada ako kladné, tak aj záporné postavy. Jediné, na čo si skutočne potrpí, je dobrý kolektív.

O&nbsp;herečkino súkromie sa médiá intenzívne zaujímajú už dlhé roky. Počas vysokoškolských čias tvorila pár s&nbsp;hercom Marošom Kramárom (60). „Keď som bola s&nbsp;Marošom, bol najvychytenejším hercom. Mal vtedy 30 rokov a&nbsp;vlastne som sa s&nbsp;ním schovávala, pretože som sa bála, že ma vyhodia zo školy, pretože chodím s&nbsp;hercom,“ zaspomínala si v&nbsp;minulosti. S&nbsp;nástupom do Činohry SND sa zahľadela do Tomáša Maštalíra (43), ktorého v&nbsp;tom čase ešte nikto nepoznal.

„Chodila som s&nbsp;ním, keď bol ešte študent na vysokej škole, plus po škole sme ešte boli spolu, keď ho zobrali do divadla. Bolo to dávno. Potom sme spolu hrali a&nbsp;teraz už spolu len hráme. Vtedy mi ho nezávidel nikto, lebo ho nikto nepoznal a&nbsp;ešte nebol taký fešák,“ povedala otvorene Diana. „Jedna kolegyňa z&nbsp;divadla, nebudem ju menovať, sa ma raz opýtala: ‚Ty chodíš so študentom?‘ Musela som si ho vždy obhájiť. Aj som si ho obhájila a&nbsp;teraz, aký zrazu je!“ Boli spolu päť rokov, ale prečo sa napokon rozišli, zostalo ich tajomstvom. Podľa medializovaných informácií bol dominantnejší vo vzťahu práve Maštalír, ktorému sa Diana podriaďovala. Aj po rozchode však ostali priateľmi.

Osudovým mužom jej života bol Juraj Mokrý (43), s&nbsp;ktorým tvorila pár šesť rokov. Vzťah dvojica dlho tajila. „Nechceli sme, aby to ľudia vedeli, lebo sme si to chceli chrániť. Nakoniec, keď už sme mali vzťah naozaj pevný, tak som tú informáciu začala postupne potvrdzovať,“ priznala Diana. Na jej nový vzťah ľudia sprvu reagovali rôzne. „Niektorí boli veľmi pozitívni, teda najmä tí, ktorí Ďurka poznali, a&nbsp;tí, ktorí ho nepoznali, ostali v&nbsp;šoku. Hodnotiť však človeka iba podľa toho, ako vystupuje v&nbsp;televízii, nie je dobré. Veď na základe toho, ako hlási správy, ľudia nemôžu vedieť, ako sa správa v&nbsp;domácnosti,“ ozrejmila.

Jej nadšenie pre Juraja sa postupne stupňovalo. „Cítim sa pri ňom úžasne, lebo on vie zložiť žene také poklony... A&nbsp;mne to už dávno nikto takto nehovoril. Myslím si, že každá žena potrebuje, aby ju muž obdivoval, ľúbil, a&nbsp;keď muž ľúbi ženu, tak ona potom chodí ako taká pávica,“ zhodnotila. V&nbsp;roku 2006 porodila syna Quida (14). Ide síce o&nbsp;dosť neštandardné meno, no pre Dianinu rodinu absolútne typické. „Brat mojej mamy bol Quido, môj dedo bol Quido, môj pradedo bol dokonca Guido s&nbsp;G, ale jeho potom museli premenovať na Quido, takže u&nbsp;nás v&nbsp;rodine sú všetci muži Quidovia.“ Ich vzťah, žiaľ, spoločný potomok neudržal. Rozišli sa v&nbsp;roku 2009, tvrdiac, že za rozchodom nie je tretia osoba. Umelkyňa neskôr naznačila, že do svojho života potrebuje akčnejšieho chlapa, ktorý ju neprestane ťahať dopredu.

Od toho času sa však po jej boku zatiaľ oficiálny partner neobjavil. „Ja nikoho neschovávam. To by už bol pri mne, čo by sa schovával. Ale budem sa tešiť, keď príde,“ priznala herečka týždenníku Šarm. „V mojom veku sú už všetci zadaní a je veľmi ťažké si niekoho nájsť, pretože nechcem nikomu rozbiť rodinu. Také veci sa navyše vracajú, čiže to musí byť človek, ktorý už za sebou má nejakú minulosť. Predtým som sa tým zapodievala, kedy to príde, aj som sa preto trápila, ale teraz to nechávam voľne plynúť...“ Napriek tomu, že žiaden muž do jej života nevstúpil, raz za čas ju spájajú s kolegami.

Naposledy rozvírila hladinu šoubiznisových vôd vlani, keď manželka Jakuba Prachařa (37) Agáta Hanychová (35) zverejnila kompromitujúce esemesky. Mala ich od manželovho šoféra. Údajne boli dôkazom toho, že Diana a Jakub sa počas talentovej súťaže zblížili. Herečku tieto informácie poriadne nahnevali. „Priznám sa, nie je mi príjemné, že ma niekto zaťahuje do svojich vzťahových problémov. A verte mi, je mi ľúto, že nemám vedľa seba chlapa, ktorý by sa ma zastal. Keby som mala partnera, nikto by si toto ku mne nedovolil.“ Z ošemetnej situácie napokon vyšla so vztýčenou hlavou. „V podstate by mi malo lichotiť, že v mojom veku môžem konkurovať o toľko mladším,“ uzavrela celý škandál s gráciou.

Diana Mórová sa narodila 18. februára 1970 v&nbsp;Bratislave. Herectvo študovala v&nbsp;rokoch 1988 až 1992 na Vysokej škole múzických umení. Už počas štúdia hosťovala v&nbsp;Činohre SND v&nbsp;inscenáciách Chrobák v&nbsp;hlave, Čaj u&nbsp;pána senátora, To je to pravé. Po skončení školy sa v&nbsp;roku 1992 stala členkou Činohry SND, na prvej slovenskej divadelnej scéne pôsobí doteraz.
&nbsp;
Na divadelných doskách vytvorila množstvo postáv. V&nbsp;Shakespearových Veselých paničkách windsorských v&nbsp;réžii Emila Horvátha, kde sa dej točí okolo nevery a&nbsp;zvádzania, hrala pani Pageovú. Neskôr hru naskúšala aj s&nbsp;režisérom Petrom Mikulíkom. Postava Pageovej v&nbsp;podaní Diany Mórovej pobavila slovenské publikum a&nbsp;herečka potvrdila svoj zmysel pre humor. Túto komédiu vraj Shakespeare napísal na priamy popud kráľovnej Alžbety, ktorá si želala vidieť korpulentného rytiera Falstaffa v&nbsp;komickej úlohe oklamaného donchuana. Excelovala aj v&nbsp;úlohe Catariny, Baptistovej dcéry, vo fraškovitom príbehu Skrotenie zlej ženy o&nbsp;drsnom krotiteľovi a&nbsp;jeho skrotenej obeti. Nezabudnuteľná bola v&nbsp;postave Lucette v&nbsp;bláznivej komédii Georgea Feydeaua Tak sa na mňa prilepila.
&nbsp;
Herečkiným filmovým debutom bola snímka Marta a&nbsp;ja (1989) v&nbsp;réžii Jiřího Weissa. Skúsenosti na filmovom plátne nadobudla talentovaná umelkyňa aj vo filmovej adaptácii knihy Petra Pišťanka Rivers of Babylon (1998) v&nbsp;réžii Vlada Balca. Diana Mórová sa zhostila aj úlohy v&nbsp;ľúbostnom príbehu nešťastnej lásky v&nbsp;réžii Ondreja Šulaja Agáva (2016), odohrávajúcom sa v&nbsp;období ideologického uvoľnenia medzi 2.&nbsp;svetovou vojnou a&nbsp;nástupom komunizmu. Herečka je známa aj z&nbsp;televíznych seriálov Štúrovci (1991), Silvánovci (1996), Zborovňa (1999) i&nbsp;Panelák (2008), kde stvárnila postavu detskej psychologičky Ivany Švehlovej.
&nbsp;
Záujem verejnosti vyvolala Diana Mórová ako účastníčka šou Hviezdy na ľade. Súťaž, v&nbsp;ktorej účinkovali celebrity po boku profesionálnych korčuliarov, vyhrala. V&nbsp;súčasnosti je jednou z&nbsp;porotkýň v&nbsp;Česko Slovensko má talent.
&nbsp;
Ocenenie Dosky za najlepší herecký výkon sezóny získala v&nbsp;roku 1996. Bolo to historicky prvé udeľovanie týchto cien a&nbsp;ocenenie dostala za postavu Rosalindy v&nbsp;inscenácii W. Shakespeara Ako sa vám páči. Na konte má aj dve ceny OTO ako herečka roka a&nbsp;ocenenie Krištáľové krídlo v&nbsp;kategórii divadlo a&nbsp;audiovizuálne umenie.