Jej život bol ako dramatický film. Ukrýval v sebe všetko. Od úspechov cez pády, sklamania, lásky, náhody po neuveriteľné udalosti. Navyše zaobalený obrovským talentom, ktorým oslovila davy. Hana Hegerová (†89).

Keďže bola v detstve veľmi temperamentná, mama ju zapísala na balet. Milovala pohyb, a keby jej doktor pri lekárskom vyšetrení nebol objavil srdcovú chybu, možno by z nej bola tanečnica. Hana inklinovala aj k hudbe. Dokonca až tak, že jej rodičia za sviatosť birmovania sľúbili rádio. „To bola veľká motivácia, aby som birmovku absolvovala. Nech mi to pán Boh odpustí,“ so smiechom v minulosti uviedla neprehliadnuteľná Hana Hegerová na margo hodnotného úplatku. Hudba bola pre ňu stále obrovským magnetom. Aj neskôr na zájazdoch mala vždy k dispozícii rádio, aby si mohla púšťať obľúbenú muziku.

Napriek tomu, že ju to k tejto umeleckej sfére stále ťahalo, po speváckej kariére nikdy netúžila. Ako vyštudovaná dramatická umelkyňa začala pracovať v žilinskom divadle. V roku 1954 sa vydala za dramaturga Dalibora Hegera, mala s ním jediného syna Matúša (†60). Manželstvo však vydržalo iba tri roky. Aby Hana uživila seba aj syna, začala si privyrábať spevom. „Začala som spievať z hmotných nedostatkov. Bola to jedna veľká náhoda. Keby som bola bývala v byte s ústredným kúrením, nebola by som musela riešiť, z čoho zaplatím uhlie. Môj plat ako vyučenej dramatickej umelkyne bol 650 korún na ruku. Sama som sa starala o syna, a keď som chcela mať doma teplo, musela som si na to uhlie zarobiť.

Aj keď išlo o aktivitu z núdze, úspech sa dostavil rýchlo, hoci na samom začiatku si ho vôbec nepripúšťala... Hana, vlastným menom Carmen Mária Štefánia Farkašová-Čelková (Beatrix bolo birmovné meno, pozn. red.), nechcela v začiatkoch kariéry pútať pozornosť nezvyčajným krstným menom. „Meno Carmen bolo exotické a ja som bála, aby si ľudia nemysleli, že neviem spievať, a preto som si také meno vymyslela, aby som nedostatok talentu takto zakryla,“ priznala pred rokmi. O jej nadaní nebolo pochýb. Keď ju v Bratislave počul spievať František Dibarbora (†70), povedal jej jediné slovo: „Spievaj!“

Spolupracovala s tými najlepšími. Na snímke Jaroslav Filip a Stano Radič. Archív NMH

Po vystúpeniach v Tatra revue prišla ponuka z pražského divadla Rokoko. Speváčka sa rozhodla odísť zo Slovenska, ale aj od syna. „Nemohla som ho mať pri sebe. Bývala som v podnájme, mala som veľa práce a žiadnych peňazí nazvyš,“ vysvetľovala v neskorších rozhovoroch. Syn napokon zostal v Bratislave s otcom a Hana ho neskôr navštevovala. Po úspechoch v Prahe a privyrobení sa plánovala vrátiť domov.

„Ale ako to už býva, zamotal sa do toho jeden sympatický muž, ktorý mi povedal: ‚Tu zostaneš!‘ A ja som sa domov už nikdy nevrátila,“ priznala Karlovi Šípovi v relácii Všechnopárty. Išlo o režiséra Jána Roháča (†48). Stretla sa s ním v pražskej vinárni Balkán. Našla v ňom dokonalého partnera. Priznala, že je pre ňu ideálom. Mali spoločné záľuby a obaja vášnivo milovali život. Navyše sa spolu nikdy nenudili, no Hana sa s Jánom napokon rozišla, pretože nedokázala uniesť jeho permanentný záujem o iné ženy. Odvtedy nemala žiadny dlhodobý vzťah.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia