Žiadne tlieskanie. Len chvenie rúk nad hlavami. V hľadisku bolo viac než sto ľudí, ktorých Daniel zaujal a chceli ho stretnúť naživo. Vo vydavateľstve reportážnej literatúry Absynt mu vyšla v slovenčine jedna z jeho knižiek Narodený v modrú stredu. Slávu mu prinieslo vystúpenie v Múzeu histórie a vied v Oxforde v marci 2004. Spamäti recitoval matematickú konštantu – Ludolfovo číslo, hovorovo π (pí), na 22 514 desatinných miest. Bez jedinej chybičky. Trvalo mu to päť hodín. Okrem matematiky mu idú cudzie jazyky. Rozpráva jedenástimi jazykmi. Islandčinu sa naučil za sedem dní tak dobre, že sa s moderátorom islandskej televízie dokázal plynulo rozprávať. Ako synestetik vraj počuje farby a cíti zvuky.

Daniel Tammet

Narodil sa v Londýne ako prvé z deviatich detí rodičom bez vyššieho vzdelania. V detstve mával epileptické záchvaty, v dospelosti mu diagnostikovali autizmus. Vo svojom memoárovom románe Narodený v modrú stredu rozpráva o tom, ako epilepsia, synestézia a Aspergerov syndróm hlboko ovplyvnili jeho detstvo. Daniel Tammet účinkoval v dokumentárnom filme Brainman.

Do iných galaxií

Daniel tvrdí, že on nie je hviezda, to sú jeho knihy. Cestujú po svete, zbierajú ocenenia. „Moje knihy hovoria viacerými jazykmi, ako ja. Ja ich len nasledujem. Preto som na Slovensku,“ povedal na úvod. Jeho cesta bola doteraz dlhá. „Narodil som sa vo východnom Londýne. Mojím prvým jazykom na papieri bola angličtina. Moji rodičia inak nehovorili. Napriek tomu, že si všetci mysleli, že by som mal rozumieť angličtine, rozprával som vlastným akcentom s vlastnou štruktúrou jazyka. Hoci sme si rozumeli, vždy som mal pocit, že angličtina je pre mňa cudzí jazyk. Keď som sa rozprával s inými neurodiverznými osobami, ako som ja, uvedomil som si, že to je bežný fenomén. Keď vyrastali, takisto sa cítili ako v cudzej krajine a že rozprávajú cudzím jazykom. To je jeden z dôvodov, prečo som si tak veľmi uvedomoval, že chcem cestovať a preskúmať svet, hlavne literatúru. Veď keď otvoríte knihu, tak vlastne cestujete, trebárs aj v časoch pandémie sme takto mohli vybrať sa trebárs aj do iných galaxií.“

Osem súrodencov bolo pre neho ako malá škola. „Bol som štvorka. Štvorka znamená v mojom svete pocit hanblivosti a tichosti. Neviete, čo práve povedať, ako nadviazať spojenie a získať pochopenie. Štvorka pre mňa stelesňuje v mojom materinskom súkromnom numerickom jazyku práve toto. Nech hovorím akokoľvek, musím sa v hlave neustále tlmočiť. V mojej hlave majú čísla tvary. Sú ako hieroglyf v starom Egypte či idiogram v mandarínčine. Tieto znaky, ktoré vyzerajú ako čmáranice, majú pre tých, ktorí im rozumejú, význam a hovoria príbehy. Pre mňa nie je rozdiel medzi rozmýšľaním v slovách a v číslach. Skúmam tvary, farby a textúry.“

Jedinečný spisovateľ interpretoval názov svojej knihy v slovenčine Narodený v modrú stredu do vlastného farebného jazyka. „Narodený je pre mňa hnedý, lebo v angličtine sa narodený a hnedý začínajú rovnakým písmenom. Predložka v je fialová. Ďalšie slovo je tmavomodré, takmer až fialové. Posledné slovo je strieborné. Ako dieťa, keď som počas matematiky rátal alebo písal, mal som vždy aj emocionálnu skúsenosť. Zapájam celé svoje telo a pamäť. Moja skúsenosť je silná.“

Pokračovanie na ďalšej strane...