Vladimír Kampf

Žiadne tlieskanie. Len chvenie rúk nad hlavami. V hľadisku bolo viac než sto ľudí, ktorých Daniel zaujal a chceli ho stretnúť naživo. Vo vydavateľstve reportážnej literatúry Absynt mu vyšla v slovenčine jedna z jeho knižiek Narodený v modrú stredu. Slávu mu prinieslo vystúpenie v&nbsp;Múzeu histórie a&nbsp;vied v&nbsp;Oxforde v&nbsp;marci 2004. Spamäti recitoval matematickú konštantu – Ludolfovo číslo, hovorovo π (pí), na 22 514 desatinných miest. Bez jedinej chybičky. Trvalo mu to päť hodín. Okrem matematiky mu idú cudzie jazyky. Rozpráva jedenástimi jazykmi. Islandčinu sa naučil za sedem dní tak dobre, že sa s&nbsp;moderátorom islandskej televízie dokázal plynulo rozprávať. Ako synestetik vraj počuje farby a&nbsp;cíti zvuky.

Narodil sa v Londýne ako prvé z deviatich detí rodičom bez vyššieho vzdelania. V detstve mával epileptické záchvaty, v dospelosti mu diagnostikovali autizmus. Vo svojom memoárovom románe Narodený v modrú stredu rozpráva o tom, ako epilepsia, synestézia a Aspergerov syndróm hlboko ovplyvnili jeho detstvo. Daniel Tammet účinkoval v dokumentárnom filme Brainman.

Daniel Tammet

Daniel tvrdí, že on nie je hviezda, to sú jeho knihy. Cestujú po svete, zbierajú ocenenia. „Moje knihy hovoria viacerými jazykmi, ako ja. Ja ich len nasledujem. Preto som na Slovensku,“ povedal na úvod. Jeho cesta bola doteraz dlhá. „Narodil som sa vo východnom Londýne. Mojím prvým jazykom na papieri bola angličtina. Moji rodičia inak nehovorili. Napriek tomu, že si všetci mysleli, že by som mal rozumieť angličtine, rozprával som vlastným akcentom s&nbsp;vlastnou štruktúrou jazyka. Hoci sme si rozumeli, vždy som mal pocit, že angličtina je pre mňa cudzí jazyk. Keď som sa rozprával s&nbsp;inými neurodiverznými osobami, ako som ja, uvedomil som si, že to je bežný fenomén. Keď vyrastali, takisto sa cítili ako v&nbsp;cudzej krajine a&nbsp;že rozprávajú cudzím jazykom. To je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo som si tak veľmi uvedomoval, že chcem cestovať a&nbsp;preskúmať svet, hlavne literatúru. Veď keď otvoríte knihu, tak vlastne cestujete, trebárs aj v&nbsp;časoch pandémie sme takto mohli vybrať sa trebárs aj do iných galaxií.“

Osem súrodencov bolo pre neho ako malá škola. „Bol som štvorka. Štvorka znamená v&nbsp;mojom svete pocit hanblivosti a&nbsp;tichosti. Neviete, čo práve povedať, ako nadviazať spojenie a&nbsp;získať pochopenie. Štvorka pre mňa stelesňuje v&nbsp;mojom materinskom súkromnom numerickom jazyku práve toto. Nech hovorím akokoľvek, musím sa v&nbsp;hlave neustále tlmočiť. V&nbsp;mojej hlave majú čísla tvary. Sú ako hieroglyf v&nbsp;starom Egypte či idiogram v&nbsp;mandarínčine. Tieto znaky, ktoré vyzerajú ako čmáranice, majú pre tých, ktorí im rozumejú, význam a&nbsp;hovoria príbehy. Pre mňa nie je rozdiel medzi rozmýšľaním v&nbsp;slovách a&nbsp;v&nbsp;číslach. Skúmam tvary, farby a&nbsp;textúry.“

Jedinečný spisovateľ interpretoval názov svojej knihy v&nbsp;slovenčine Narodený v&nbsp;modrú stredu do vlastného farebného jazyka. „Narodený je pre mňa hnedý, lebo v&nbsp;angličtine sa narodený a&nbsp;hnedý začínajú rovnakým písmenom. Predložka v&nbsp;je fialová. Ďalšie slovo je tmavomodré, takmer až fialové. Posledné slovo je strieborné. Ako dieťa, keď som počas matematiky rátal alebo písal, mal som vždy aj emocionálnu skúsenosť. Zapájam celé svoje telo a&nbsp;pamäť. Moja skúsenosť je silná.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Chodieval do bežnej základnej školy. V&nbsp;tom čase nejaká tolerancia či vôbec povedomie o&nbsp;neurodiverzite neexistovali. O&nbsp;aspergerovi ľudia takmer nič nevedeli. „Pre deti ako ja bolo nutné, aby sa zaradili a&nbsp;našli si miesto v&nbsp;spoločnosti. Moji rodičia si robili starosti a&nbsp;pýtali sa sami seba, či robia niečo zlé, keď som iný. Zažíval som aj bezpodmienečnú lásku, ktorá bola najdôležitejšia v&nbsp;mojom ďalšom živote. Chodil som do školy, učitelia ma chránili, keď videli, že som odlišný. Vnímali ten kontrast. Bavilo ma učiť sa. Na ihrisku som však bol stratený. To nebolo pre mňa.“

Snažil sa pochopiť ostatné deti. „Študoval som ich, akoby som bol antropológ. Bol som ako vedec, ktorý sa snaží pochopiť niečo nové. Zaujímal ma rozhovor a&nbsp;konverzácia. Ako sa to robí? Uvedomoval som si, že potrebujem pomoc. Išiel som do knižnice v&nbsp;škole a&nbsp;v&nbsp;meste a&nbsp;tam som hľadal zahrabaný do knižiek odpovede. Čítal som staré romány z&nbsp;päťdesiatych rokov minulého storočia. Potom som sa na ihrisku pokúsil použiť ten istý jazyk, aký som mal načítaný, a&nbsp;nefungovalo to. Moje prvé pokusy rozprávať dobrou angličtinou dopadli katastrofálne. Myslel som si, že tie romány neboli dobre napísané, preto som hľadal ďalšie. Na romány som sa dal preto, lebo z&nbsp;románu sa dá vyčítať, ako ľudia myslia, a&nbsp;vnímať ich pocity.“

Okrem emócií sú v&nbsp;románoch dialógy. „Do nich spisovateľ vkladá to, čo vníma vo svojej mysli. Sú to nádherné mystériá a&nbsp;záhady, o&nbsp;ktorých bežne nerozmýšľame. Je to zázrak. Keď som videl ľuďom do myslí, začal som spájať svety z&nbsp;románov a&nbsp;z&nbsp;ihriska. Nebolo to pre mňa ľahké, ale stačilo to. Keď som mal takmer desať rokov, stretol som sa s&nbsp;dvoma deťmi, ktoré mi v&nbsp;živote výrazne pomohli.“

Heidy mala mamu zo Škandinávie. Jej rodným jazykom bola fínčina. „Rodičia ju vychovávali najskôr v&nbsp;angličtine. Neskôr jej mama kúpila knižku s&nbsp;obrázkami, pod ktorými boli slová vo fínčine. Heidy sa však nechcela učiť po fínsky. Nechcela byť odlišná. Knihu nechala u&nbsp;mojej sestry. Keď som ju našiel a&nbsp;otvoril, bola pre mňa ako truhlica s&nbsp;pokladom. Po prvý raz som videl slová, ktoré neboli v&nbsp;angličtine. Bolo to pre mňa ako zamilovať sa. Tie slová mi boli veľmi blízke. Začal som sa ich učiť a&nbsp;vyslovovať ich. Slová boli pre mňa farebnejšie ako tie obrázky vedľa nich. Rozhodol som sa, že sa budem učiť iné jazyky.“

Babak prišiel na Danielovu školu z&nbsp;Iránu. „Bol iný. Nevyzeral ako ostatné deti. Rýchlo sa naučil po anglicky a&nbsp;mal menej výrazný akcent ako ja. Miloval čísla a&nbsp;slová. Raz sme sa hrali scrabble. Mal som jedinú výhodu, že mi dôveroval viac, než mal. Používal som aj slová, o ktorých som si myslel, že by mali byť v&nbsp;slovníku. Žiaľ, doteraz tam nie sú. Možno preto som vyhrával. Raz som Babakovi podal hárok papiera s&nbsp;básničkou, ktorú som napísal. Nevedel som, ako ju dostať zo svojej hlavy. Jedinou cestou pre mňa bolo napísať ju číslami. Nebolo to úplne ono, ale snažil som sa. Babak bol taký skvelý a&nbsp;poetický, že keď si ju prečítal a&nbsp;nerozumel jej, tak mi povedal, že sa mu veľmi páčila. Bol mojím prvým čitateľom.“

O&nbsp;vnútorných svetoch ľudia nezvyknú veľmi hovoriť. „Aj ja som si ho nechával pre seba. Na strednej škole som sa učil po francúzsky, neskôr som sa naučil po nemecky. Učiteľka nemčiny frau Frida Cookel bola pre mňa mimoriadne dôležitá. Neustále jedla veľa cesnaku. Najprv ju bolo cítiť a&nbsp;až potom vidieť. Bola to veľmi milá žena. Deti si z&nbsp;nej za chrbtom robili žarty. Ja som ju mal rád. Možno bola podobná ako ja. Zavolala ma k&nbsp;sebe domov, lebo ma chcela naučiť hovoriť po anglicky, aby som v&nbsp;nej bol sebavedomejší a&nbsp;prestal o&nbsp;angličtine pochybovať. Jej domov bol ako v&nbsp;tých románoch z&nbsp;päťdesiatych rokov, z&nbsp;ktorých som sa učil komunikovať. Nádhera. Nemčinárka bola mojou najlepšou učiteľkou angličtiny. Ľudia sú omnoho zložitejší a&nbsp;bohatší, ako si myslíme.“

V&nbsp;najťažších časoch unikal ku knižkám a&nbsp;k&nbsp;rátaniu. Bolo to pre neho prirodzené. „Neskôr mi došlo, že ma často šikanovali. Niekedy to bolo jemnejšie, inokedy drsnejšie, ale jednou z&nbsp;mojich výhod bolo, že som to nevnímal. Preto som tých, čo ma šikanovali, rýchlo prestal baviť. Počítal som si a&nbsp;vytváral vlastný svet, do ktorého som unikal od starostí. Jedno z&nbsp;čísiel bolo pí. Prvý raz som o&nbsp;ňom počul na strednej škole. Išla z&nbsp;neho emócia, ako z&nbsp;čísiel vo fínčine. Emocionálne som sa zaľúbil do nádherného príbehu chlapca na krásnom zelenom kopci, v&nbsp;neskorú jar v&nbsp;čase, keď na Slovensku začínate vyrábať májovú bryndzu. To je pre mňa začiatok rozprávania ukrytého v&nbsp;pí. Bol som nahnevaný na učiteľov, ktorí mi dali začiatok tohto úžasného príbehu 3,141592 a&nbsp;to bolo všetko.“

A&nbsp;čo ďalej? Daniel bol nešťastný, že nevie, ako sa príbeh ďalej vyvíjal. „Aké sú ďalšie čísla, ďalší obraz v&nbsp;nich a&nbsp;ďalšia emócia? Musel som znova do knižnice. Našiel som tú najväčšiu a&nbsp;najtučnejšiu knihu o&nbsp;Ludolfovom čísle. V&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia ešte nebol internet. Našiel som ho s&nbsp;päťsto desatinnými číslami a&nbsp;mal som pokračovanie. Rieky, nebo, dej… Nádherný príbeh. Ako Iliada či Odysea. Epos napísaný v&nbsp;numerickom jazyku, ktorému rozumiem možno iba ja. Učil som sa ho podvedome. Čísla mi zostávali v&nbsp;mysli. Bolo to moje tajomstvo. Môj poklad.“

Namiesto na univerzitu išiel najskôr do Litvy, aby vedel o&nbsp;svete a&nbsp;o&nbsp;sebe viac. „Bola to ironická náhoda. Pre ľudí ako ja v&nbsp;tom čase nebolo veľa možností, ako cestovať. Jednou z&nbsp;mála bolo ísť učiť angličtinu. Tak som sa stal učiteľom angličtiny. Mohli ma poslať kamkoľvek do východnej Európy, trebárs aj na Slovensko, ale dostal som sa do Litvy. Veľa som sa naučil o&nbsp;východoeurópskom svete a&nbsp;teraz oceňujem, že ste s&nbsp;Ukrajinou solidárni. V&nbsp;Litve si pred štvrťstoročím boli ľudia vedomí, čo znamená žiť pod ruskou nadvládou. Ich litovčina pre nich v&nbsp;čase Sovietskeho zväzu mala rovnakú silu ako pre mňa tie fínske slová. Svojím jazykom mohli hovoriť iba v&nbsp;snoch. Tie nedokázali kontrolovať ani Rusi.“

Slová dokážu spraviť zo sveta lepšie miesto na život. Bez ohľadu na jazyk. Môžu priniesť veľa dobra. „Je to zábavné, ale asi som bol dobrý učiteľ angličtiny v&nbsp;Litve. Existuje jedno tajomstvo: V jazyku nejde o&nbsp;slovníky a&nbsp;významy slov, ale o&nbsp;príbehy a&nbsp;obrazy s&nbsp;nimi spojené. Čím viac nasledujete niť a&nbsp;príbeh od slova k&nbsp;slovu, tým ľahšie sa naučíte ďalšiu reč. Je to krásny dobrodružný príbeh. Ten najkrajší je pre mňa pí, pretože to je nekonečný príbeh. Neexistuje v&nbsp;ňom posledné ani predposledné číslo. Žiadny papier by naň nestačil. Niekedy si hovorím, že práve vďaka tomu je pre mňa pí také osobité. Univerzálna báseň v&nbsp;jazyku, ktorému rozumiem celkom prirodzene.“

Po návrate z Litvy sa Daniel rozhodol hovoriť nahlas, ako inak, vo svojom jazyku. Naučil sa pí na viac než prvých päťsto desatinných miest. Pomohla mu webová stránka z japonského superpočítača, ktorého jedinou úlohou bolo počítať pí. „Vytlačil som si množstvo stránok tohto príbehu, ktorý pokračoval a pokračoval. Taký som bol doň zahĺbený, že som sa ho chcel od srdca naučiť naspamäť. Na charitatívnej akcii som recitoval pí.“ Mimochodom: Albert Einstein sa narodil v treťom mesiaci v štrnásty deň… „Ľudia spočiatku nerozumeli, čo im chcem povedať. Ako som pokračoval, pokračoval, pokračoval… zrazu som sa v tom príbehu chlapca s bryndzou na kopci stratil. Úplne som zabudol na ľudí okolo seba. To bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.“

Ľudia počúvali celé hodiny a boli akoby v tranze. Nerozmýšľali nad tým, že nerozumejú. „V Ludolfovom čísle je ukryté všeličo. Napríklad tam niekde je aj vaše telefónne číslo, dátum narodenia či heslo do počítača, o ktoré sa tak bojíte. Niektorí si vypočuli aj dátum svojej smrti. V pí je všetko, čo si dokážete a nedokážete predstaviť.“ Medzi divákmi mal Daniel Tammet aj ľudí, ktorí plakali. Ani netušili prečo. Bola to pre nich spirituálna skúsenosť. „Zistil som, že som dobrý nielen v&nbsp;matematike, ale aj v&nbsp;rozprávaní príbehov. Tak som sa do nich pustil. Moje diela preložili do trinástich jazykov. Píšem síce dobre, to je fajn, ale v&nbsp;slovenčine píšem ešte lepšie vďaka skvelej prekladateľke Alexandre Strelkovej.“

Génius s autizmom: DANIEL TAMMET cíti zvuky a vie 11 jazykov, islandčinu sa naučil za týždeň!

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Génius s autizmom: DANIEL TAMMET cíti zvuky a vie 11 jazykov, islandčinu sa naučil za týždeň!

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Bábky s dušou: Manželom Dušovcom pomáhajú rozprávky zabúdať na všetko zlé okolo nás

Ukrajinský spevák Leonid potreboval barly, pomohli mu ľudia so zdravotným postihnutím

Mama oblieka 11-mesačného syna do vecí pre 3-ROČNÉ deti: Také OBROVSKÉ dieťa ste ešte nevideli!

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás