Mária Mišovičová

Okrem výrazného exotického zjavu a&nbsp;správania či extravagantných tanečných vystúpení, po ktorých jej ležal pri nohách takmer celý svet, bola neúnavná bojovníčka za slobodu a&nbsp;rovnoprávnosť černochov. V&nbsp;roku 1963 kráčala v&nbsp;slávnom washingtonskom pochode proti segregácii černošského obyvateľstva vedľa Martina Luthera Kinga. Pomáhala aj krajine, ktorá ju prijala a&nbsp;udelila jej občianstvo. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do francúzskeho odboja. Po jej smrti si ju ako jedinú Američanku uctili Francúzi 21 čestnými salvami.

Narodila sa ako Freda Josephine McDonaldová v&nbsp;roku 1906 v&nbsp;St. Louis v&nbsp;štáte Missouri. Otec Španiel vystupoval ako bubeník v&nbsp;rôznych kabaretoch a&nbsp;krátko po narodení dcéry rodinu opustil. Manželku černošsko-indiánskeho pôvodu i&nbsp;dieťa považoval za príťaž. Matka sa o&nbsp;krátky čas opäť vydala a&nbsp;porodila ďalšie tri deti. Nedostatok peňazí a&nbsp;neutešené rodinné pomery donútili najstaršiu Josephine, aby ako osemročná začala pracovať. Spočiatku upratovala a&nbsp;starala sa o&nbsp;deti v&nbsp;domoch bohatých južanov. Tí jej takmer denne prízvukovali, aby sa ich ratolestí dotýkala čo najmenej a&nbsp;hlavne aby ich nebozkávala.

Okrem tohto ponižovania zažila v&nbsp;roku 1917 extrémne násilie počas rasových nepokojov: „St. Louis sa vtedy premenilo na mesto nešťastia, strachu a&nbsp;hrôzy. My deti sme stáli natlačené jedno na druhé a&nbsp;nechápali sme príšerné bezhlavé davové násilie. Podľa názoru belocha mal černoch vedieť, kde je jeho miesto, a&nbsp;tam aj zostať,“ spomínala na krutý zážitok z&nbsp;detstva slávna umelkyňa. Josephine sa rozhodla z&nbsp;tohto hrozného života ujsť.

Mala trinásť rokov, keď opustila domov, zamestnala sa ako servírka v&nbsp;bare a&nbsp;tam spoznala svojho prvého muža. Spolu však vydržali iba niekoľko týždňov. William Baker sa stal jej druhým manželom, keď mala štrnásť rokov. Ani ich spolužitie nemalo dlhé trvanie a&nbsp;Josephine sa v&nbsp;necelých pätnástich rozvádzala druhýkrát. Vzhľadom na jej vek to nebolo nič prekvapujúce. Po tomto manželovi si však nechala priezvisko. Po dvoch nevydarených vzťahoch sa pridala k&nbsp;černošskej skupine Dixie Steppers a&nbsp;tak sa začiatkom 20. rokov minulého storočia začala jej kariéra tanečnice. Navyše pri vystúpeniach využívala svoj komediálny talent a&nbsp;príjemný hlas.

Spočiatku vystupovali na uliciach alebo v&nbsp;kluboch v&nbsp;St. Louis, ale onedlho už putovali naprieč Amerikou. Josephine však túžila po New Yorku a&nbsp;javisku broadwayského divadla. V&nbsp;roku 1923 sa do mekky umenia dostala, no spočiatku tancovala ako zboristka v&nbsp;malom miestnom hudobnom divadle. Jej prirodzený talent a&nbsp;vytrvalosť ju nakoniec na scénu vysnívaného Broadwaya priviedli. V&nbsp;černošskej muzikálovej komédii Shuffle Along si zatancovala sólo.

Diváci boli jej vystúpením nabitým energiou nadšení, miestna smotánka zatlieskala tiež, ale ruku by jej nebola podala. Pre nich bola len tancujúcou temperamentnou černoškou. Vtedy si 20-ročná Josephine prvýkrát uvedomila trpkú príchuť dosiahnutej slávy. Hoci jej hviezda stúpala, pre farbu pleti jej v&nbsp;tom čase zrušili množstvo predstavení a&nbsp;s&nbsp;rasizmom sa stretávala neustále. „Uvedomila som si, že žijem v&nbsp;krajine, kde sa bojím byť černoškou. Tá krajina bola len pre belochov, nie pre čiernych. Mala som pocit, že sa tam zadusím,“ povedala Josephine o&nbsp;svojom odchode z&nbsp;Ameriky.

Prijala radikálne rozhodnutie a&nbsp;bez veľkej ľútosti odišla v&nbsp;roku 1926 hosťovať s&nbsp;revue Black Birds do Paríža. Po príchode do mesta nad Seinou ho ocenila slovami: „Malo v&nbsp;sebe sexepíl, krásu, dýchalo umením.“ Eiffelova veža vyzerala inak než povestná Socha slobody, no Josephine si neodpustila známy výrok: „Načo je dobré mať Sochu slobody bez slobody? Bez možnosti ísť tam, kam človek chce, len pre farbu pleti? Nie, ja dávam prednosť Eiffelovej veži, hoci nič nesľubuje.“ Vo Francúzsku sa Josephine Bakerová oslobodila od rasistických predsudkov, stalo sa pre ňu zasľúbenou krajinou.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Po necelom roku v&nbsp;Paríži sa Josephine vďaka angažmánom v&nbsp;divadlách Folies Bergère a&nbsp;Théâtre des Champs-Elysées stala jednou z&nbsp;najznámejších a&nbsp;najoslavovanejších umelkýň tých čias. Ikonická bola jej extravagantná tanečná kreácia v&nbsp;sukni zo šestnástich banánových šupiek na javisku Folies Bergère. Divákov oslnila, podľa dobovej tlače Paríž zalapal po dychu a&nbsp;padol jej k&nbsp;nohám. Dostávala tisícky listov, muži jej vyznávali lásku a&nbsp;navrhovali manželstvo. Nasledovalo veľmi úspešné dvojročné svetové turné po dvadsiatich piatich štátoch a&nbsp;z&nbsp;Josephine Bakerovej sa stala najbohatšia černoška sveta.

V&nbsp;roku 1929 si otvorila vlastný nočný klub Chez Josephine a&nbsp;v&nbsp;ňom i&nbsp;v&nbsp;podnikoch Casino de Paris a&nbsp;Folie du Jour bola v&nbsp;nasledujúcich desiatich rokoch najväčšia hviezda. Od roku 1926 nahrávala aj gramofónové platne, do konca 30. rokov to bolo vyše sto piesní. V&nbsp;tom období si zahrala, no najmä zatancovala v&nbsp;nemom filme Zvodný Paríž. V&nbsp;predvojnovej Európe 30. rokov bola stelesnením charlestonu. Na javisku či na parkete ho predvádzala dovtedy nevídaným spôsobom. Ako kostým mala pštrosí vejár alebo povestnú banánovú sukničku a&nbsp;tancovala s&nbsp;energiou tornáda.

Nie div, že sa stala miláčikom publika. Vystupovala hádam vo všetkých svetových strediskách zábavy. Aj na scéne viedenského Divadla Johanna Straussa. Traduje sa, že dvaja rakúski textilní veľkopodnikatelia, ktorí platili jej účinkovanie vo Viedni, za šesť týždňov minuli dva milióny šilingov. Josephine Bakerová zmenila aj dovtedajšie predstavy o&nbsp;kráse. Novým idolom sa stala žena s&nbsp;opálenou pleťou, vyholeným podpazuším a&nbsp;s&nbsp;vlasmi nagélovanými vaječným bielkom. Ako parížsky idol ju napodobňovali ženy na celom svete. Na vrchole slávy prijala ponuku vystúpiť doma v&nbsp;Amerike, opäť na scéne legendárneho divadla na Broadwayi.

Ani vo sne však nerátala s&nbsp;reakciami, ktoré jej pripravilo domáce publikum. Jej vystúpenie diváci neocenili, prijali ho viac-menej vlažne, rovnako ako kritici. Časopis Time o&nbsp;nej písal ako o&nbsp;černošskom dievčati, ktorého tanec a&nbsp;spev dokáže napodobniť ktokoľvek kdekoľvek na svete okrem Paríža. Napriek tomu, že bola svetová hviezda, opäť zažila rasistické správanie. Nemohla večerať v&nbsp;„bielej“ reštaurácii, ako černoška v&nbsp;hoteli používala vchod pre služobníctvo, a&nbsp;aby toho nebolo málo, snúbenec bielej pleti sa s&nbsp;ňou nemohol ubytovať v&nbsp;jednom apartmáne.

Veľmi rýchlo vytriezvela z&nbsp;rodnej Ameriky a&nbsp;zbavená ilúzií sa v&nbsp;roku 1936 vrátila do „svojho“ Paríža, kde nikoho nepohoršovala farba jej pleti. Spomínaný snúbenec bol cukrársky magnát Jean Lion. Aby sa mohli zosobášiť, Josephine konvertovala na židovskú vieru, vzdala sa amerického občianstva a&nbsp;prijala francúzske. Ale ani toto manželstvo netrvalo dlho. Josephine odmietla zostať ženou v&nbsp;domácnosti a&nbsp;opustiť svet hviezd a&nbsp;slávy. A&nbsp;keď potratila, s&nbsp;Jeanom Lionom sa rozišla.

Že Francúzsko naozaj miluje a&nbsp;pokladá ho za svoju vlasť, dokázala Josephine Bakerová počas druhej svetovej vojny. Zapojila sa do odboja, získavala informácie pre francúzsku kontrarozviedku. Bola hviezda, každý ju poznal, a&nbsp;tak nemala problém zbierať informácie po vystúpeniach či na večierkoch. Vďaka sláve a&nbsp;šarmu získala počas vojny víza do Portugalska, Španielska aj francúzskych kolónií v&nbsp;severnej Afrike, kde usporadúvala koncerty pre vojakov a&nbsp;zároveň zovšadiaľ zhromažďovala informácie. Dokonca nadviazala kontakt so šéfom nemeckej nacistickej bezpečnostnej služby Heinzom Reinnertom a&nbsp;pre kontrarozviedku vo Francúzsku získala dôležité správy.

Umožňovala jej to znalosť angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny a&nbsp;portugalčiny. V&nbsp;roku 1943 cestovala po Afrike a&nbsp;neraz i&nbsp;päť ráz za deň vystupovala pre armádu. Odmietala účinkovať pred rasovo rozdelenými vojakmi, trvala na tom, aby vojaci čiernej i&nbsp;bielej pleti sedeli vedľa seba. Počas turné v&nbsp;Casablance sa ju nepriateľskí agenti pokúsili otráviť. Takmer sa im to podarilo, strávila vyše roka a&nbsp;pol v&nbsp;nemocnici, kým sa vyliečila. Za aktivity proti nemeckým okupantom jej udelili francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie a&nbsp;za odbojovú činnosť si od generála Charla de Gaulla prevzala Lotrinský kríž a&nbsp;Medailu hnutia odporu.

Krátko po vojne sa vydala na európske turné, aby získala prostriedky pre Červený kríž a&nbsp;vojnové obete. Sotva sa z&nbsp;neho vrátila, opäť ju čakala láska. Tentoraz sa zamilovala do kapelníka Joea Bouillona. Po sobáši sa usadili v&nbsp;jej zámku Les Milades v&nbsp;južnom Francúzsku. Ten si kúpila tesne pred začiatkom vojny, pretože si uvedomovala, že ako židovka to nebude mať v&nbsp;Paríži jednoduché. Okrem toho si zabezpečila vilu v&nbsp;Monaku. Na zámku počas vojny skrývala belgických utečencov aj ľudí zapojených do odboja. Keď sa doň so štvrtým manželom nasťahovala, bol v&nbsp;dezolátnom stave a&nbsp;potreboval rozsiahlu rekonštrukciu.

Financie na ňu chcela získať ďalším turné po Spojených štátoch. Túžila však aj po úspechu v&nbsp;rodnej krajine. Tentoraz za svoje umenie získala uznanie, ale ako neústupčivá obhajkyňa občianskych práv aj mnoho odporcov. Po uznaní v&nbsp;Amerike mala ešte jednu túžbu. Tou bolo dieťa, no otehotnieť sa jej nepodarilo. Preto sa aj s&nbsp;manželom rozhodli pre adopciu. Lenže Josephine jedno dieťa nestačilo, a&nbsp;tak si z&nbsp;rôznych krajín postupne adoptovala dvanásť sirôt rôznych rás a&nbsp;vierovyznaní. Pri deviatom ju opustil manžel, nasledoval rozvod a&nbsp;na zabezpečenie domácnosti, ale aj na renováciu zámku zostala sama. Aby všetko finančne zvládla, opäť vystupovala.

Hoci deti brávala väčšinou so sebou na cesty, nemala čas sa im venovať a&nbsp;postupne sa jej odcudzili. Medzi sebou navzájom si však vybudovali veľmi silné puto. Zaujímavosťou je, že do jej sprievodu patrili aj zvieratá: milovaný gepard, koza a&nbsp;prasiatko. Peniaze síce zarobila, ale veľmi rýchlo minula obrovské sumy za šperky a&nbsp;drahé oblečenie. Narobila si miliónové dlhy a&nbsp;prišli aj zdravotné problémy.

V&nbsp;roku 1964 prekonala dva infarkty. Majetok jej zhabali exekútori a&nbsp;rozpredali v&nbsp;dražbách. Prišla aj o&nbsp;zámok. Ten však nechcela opustiť a&nbsp;zabarikádovala sa v&nbsp;kuchyni. Nový majiteľ ju dal násilím vyviesť. Ona sa však v&nbsp;daždi posadila na schody za domom a&nbsp;fotka takejto zúfalo sediacej Josephine obletela celý svet. Nakoniec rezignovala a&nbsp;s&nbsp;deťmi odišla do vily v&nbsp;Monaku. Pomocnú ruku jej podala kňažná Grace Kellyová. V&nbsp;roku 1969 ju pozvala, aby vystúpila na benefičnom večierku pre Červený kríž. Zožala obrovský úspech a&nbsp;svet o&nbsp;jej umenie opäť prejavil záujem.

Znova sa objavila na javiskách koncertných siení, v&nbsp;roku 1973 aj v&nbsp;newyorskej Carnegie Hall. Keď vyšla na pódium, privítal ju búrlivý aplauz. Rodní Američania ju prijali a&nbsp;ich nadšenie ju rozplakalo. O&nbsp;dva roky neskôr, na začiatku roka 1975, pri príležitosti 50. výročia príchodu do Paríža slávila ďalší úspech. Predviedla šou o&nbsp;vlastnom živote a&nbsp;Parížania ju zahrnuli ováciami. Znovu získanú slávu si užívala, no zároveň cítila, že sa blíži koniec.

Ten prišiel 12. apríla 1975. Po jednom koncerte odpočívala v&nbsp;prenajatom parížskom byte. Popoludní za ňou prišla do izby jej priateľka a&nbsp;našla ju nehybne ležať na posteli. Okolo seba mala noviny s&nbsp;divadelnými recenziami. Josephine postihla mozgová príhoda a&nbsp;upadla do kómy. Z&nbsp;tej sa už neprebrala, zomrela nadránom o&nbsp;piatej hodine. Pochovali ju v&nbsp;Paríži a&nbsp;v&nbsp;pohrebnom sprievode ju odprevádzalo vyše 20-tisíc ľudí.

Exotická tanečnica, dvanásťnásobná matka a špiónka: JOSEPHINE BAKEROVÁ ovplyvnila svet žien

Mária Mišovičová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Exotická tanečnica, dvanásťnásobná matka a špiónka: JOSEPHINE BAKEROVÁ ovplyvnila svet žien

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Skutočný Robinson: Vyriekol želanie, ktoré sa mu splnilo, a strávil štyri roky osamote

Život na úteku: Biggs sa zúčastnil na VEĽKEJ VLAKOVEJ LÚPEŽI, média z neho spravili sympaťáka

U nás neznámy, inde vzývaný počas epidémií: Kto je muž, ku ktorému Taliani dodnes vzhliadajú?

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás