Samotu v malom domčeku na Muráni vymenil za karavan. Ďalšie sťahovanie v Rasťovom živote „Chalúpka na Muráni bola mojím snom, o ktorom som si myslel, že už to bude pre mňa navždy. Človek mieni, život mení. Na jar ma po ôsmich rokoch opustila partnerka. Zostať sám na samote je veľmi ťažké. Rozmýšľal som, čo ďalej.“

Po dňoch samoty na samote prišiel na to, že sa potrebuje rozhýbať, kompletne zmeniť spôsob života a vrátiť sa k tomu, čo robil kedysi. „Je to akoby kruh, ktorý sa mi pomaly uzatvára. Rozhodol som sa pre obytné auto, v ktorom budem cestovať,“ vysvetľuje.

Stretli sme sa, porozprával mi o plánoch a… Sen o živote v karavane sa mu zrazu skomplikoval. Na sociálnej sieti mi vyskočil jeho status: „Ahojte, priatelia, chcem, aby ste to vedeli odo mňa… Zajtra to asi bude v Novom Čase… Ekkert nafúkal… Áno, je to pravda. Po rozchode so svojou priateľkou, ktorá bola zmyslom môjho života, som upadal do čoraz väčšej depresie… Dve becherovky a policajná cela, čisté peklo. Som špinavý smradľavý, niečo strašné. Nikomu som neublížil, len som si dal po rokoch na svoje meniny fľašu Becherovky… Dostal som brutálny zákaz na dva roky. Za 40 rokov som neurobil ani najmenší priestupok, teraz si ma podajú, a pritom som išiel po lesnej ceste s fľašou Becherovky.... Pekný smutný večer, priatelia.“

Chalúpka je minulosťou

Jojkársky región na Muránskej planine Rasťovi zostal. Ešte pár dní predtým, ako ho chytili, mi rozprával, že z neho bude stále prinášať zaujímavé reportáže. „Uvidím, ako sa vyvinie situácia s covidom, pandémiou a všetkými nezmyslami okolo tohto šialenstva. Ak budú hranice voľné, tak sa začnem od jari venovať Rumunsku a Balkánu. Slovensko je pre dom na kolesách síce pekné, ale malé,“ hovoril mi o plánoch.

Chalúpka na Muráni je už pre Rasťa minulosť. Peniaze, ktoré za ňu dostali, si s bývalou partnerkou rozdelili. „Moja budúcnosť je v obytnom aute. Užívam si kopce, výhľady, slniečko a neskutočnú slobodu. Mám zopár kamarátov a kamarátok, u ktorých si môžem občas urobiť prechodný domov. Zvyšok času som len so svojimi psami na cestách.“

Rasťa sprevádza stredoázijský pastiersky pes Akbaj a malý, desaťročný podlhovastý jazvečík Archibald. „To sú moji parťáci. Už si zvykli. Spočiatku mali problém, pretože mali sociálny problém. V domčeku na samote sa s ľuďmi nestretali. Neboli ktovieako socializovaní. Po dvoch mesiacoch na cestách je to lepšie. Myslím, že náš život, z ktorého boli najprv mimo, sa im celkom páči, tak ako aj mne.“

Sťahovanie na zimu do karavanu sa nezdá najlepší nápad. „Tak to vyšlo. S tým nič neurobím. Bol som od jari sám. Spočiatku som si myslel, že to nebudem meniť a zostanem, kde som. Veľmi rýchlo som pochopil, že samota na samote nie je dobrá. Začal som upadať do smutného stereotypu, dochádzali mi nápady a aj chuť tvoriť. Nebavilo ma už ani maľovať obrazy. Povedal som si, že s tým musím niečo urobiť. Keď do takéhoto stavu človeku vstúpi aj covid a všetky možné obmedzenia, ktoré prináša, je to o zdravý duševný stav. Myslím si, že dobre už bolo a bude už len horšie. Treba si urvať ešte čo sa len dá. To nechcem strašiť. Snažím sa pozerať na svet realisticky. Celý svet sa zbláznil a to, čo sa deje, predsa nie je normálne,“ vystríhal pár dní predtým, než ho policajti načapali za volantom opitého.

Pokračovanie na ďalšej strane...