Šofér autobusu na nočnej linke z Osla do Lillestrømu si našiel posledného cestujúceho uprostred mrazivej noci sám a zachránil mu tým život.

Rodák z Lukavice pri Bardejove sa do sveta dostal po tom, ako mal na Slovensku núdzu o prácu. Jazdil ako vodič autobusu pre súkromné spoločnosti. „Neskôr som cez personálnu agentúru vozil ľudí do bratislavskej automobilky a do Rakúska. Keď sa narušili vzťahy, popredali autobusy a šéf nám tvrdil, že je lepšie najať si externú firmu, som mu povedal, že ani on bačovať nebude, keď nebude mať stádo oviec. Nás partiu šoférov prepustili vo februári a on skončil v apríli.“

Vlado odišiel pracovať do Nemecka do veľkoskladu. Z Nemecka odišiel k jednému zo svetových výrobcov kolových nápojov do Prahy. „Ponuku robiť šoféra autobusu v Nórsku som našiel už v roku 2007. Stále som mal obavu, aby som nenaletel nejakej personálnej agentúre. Niektoré zavádzajú a ľudia nedostanú to, čo im nasľubujú. Len som to odkladal a odkladal.“

FOTOGRAFIE NEČAKANÉHO PASAŽIERA NÁJDETE V GALÉRII

Iný život

Nakoniec využil ponuku agentúry. „Šéfovi agentúry som najprv cez telefón porozprával o svojej praxi a o tom, čo všetko som už robil. Povedal, že keď pôjdem z Prahy okolo, mám sa zastaviť na pohovor. Na výberové konanie prišli zástupcovia nórskych spoločností. Museli sme odjazdiť a povedať im, aký máme vzťah k práci vodičov.“

Na poctivom „preklepnutí“ sa ich okrem iného pýtali aj na dôvody, prečo chcú vycestovať do Nórska. „Viete, aký sme my Slováci… Jeden rozprával, ako chce ísť za krásami prírody a iný zasa za pamiatkami. Riaditeľka firmy, pre ktorú som tu začal jazdiť, sa mi po čase smiala, že na nich každý robí veľké oči, ako sa teší na krásy Nórska a Škandinávie, ale každému je aj tak jasné, že sem prichádzame pre peniaze,“ spomína.

Z východu Slovenska sú ľudia zvyknutí odchádzať za zárobkom. Vlado takto chodí po Európe už od 16 rokov. „Pracoval som na farmách v Španielsku, v Taliansku, v Nemecku, v Česku, v Rakúsku… Neskôr som potreboval uživiť rodinu a platiť účty, splácať úvery a pôžičky. Na Slovensku mám manželku a jedného syna. Chodiť z Nórska domov nie je až také strašné ako dochádzať do Bratislavy. Pred pandémiou bolo letov dosť. V jednom roku som bol doma na Slovensku až štrnásťkrát,“ spomína.

„Mám prácu, ktorá ma baví a dá sa prispôsobiť. V Nórsku máme päť týždňov dovolenky. Tu si týždeň musíte poctivo vybrať od začiatku roka v zimnom období a tri týždne niekedy potom, nech sa robí čo chce. Tu aj práce na stavbách zastavujú len preto, že si ľudia vzali dovolenky. Všetko, čo má fungovať, však funguje. Cez povinné tri týždne si musíte oddýchnuť a vyčistiť hlavu. V dopravných spoločnostiach si dovolenky plánujeme tak, aby sme neohrozili grafikony. Keby veci aj u nás fungovali ako v Nórsku, mali by sme sa dobre.“

Piaty týždeň si potom treba vybrať do konca roka. „Začínal som v Bergene. Všetko, čo povedali a nasľubovali, platilo. Po príchode sme mali postarané aj o ubytovanie na prvý rok. Nebolo to, ako keď niekto nasľubuje a potom z toho takmer nič nie je.“

Najlepšie spojenie do Bardejova po prílete z Nórska je z krakovského letiska. „Letecké spoločnosti lietali z Bergenu počas letnej sezóny dobre, ale keď som chcel ísť domov v zime, musel som na letisko v Osle. To už zaberá čas a berie peniaze. Po roku som zmenil firmu a presťahoval sa do Lillestrømu, 25 kilometrov od Osla. Už som tu deviaty rok a som spokojný.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia