List z Egypta určený Eve, ktorá však nie je schopná vnímať jeho obsah. Je už dva mesiace tak trochu mimo reality. Malá mozgová príhoda, napriek zásahu lekárov to nie je ono. Tvrdia, že mozog sa musí spamätať. Aj Eva. Som jej vzdialená príbuzná a oficiálne u notára ma už dávno poverila, aby som riešila všetko v otázkach jej života a smrti. Tak riešim. V byte polievam kvety, vyberám poštu, otváram listy, platím nedoplatky a chodím za ňou do domova opatrovateľskej služby. A teraz čítam list zo zahraničia napísaný zlou slovenčinou. Mám pocit, že autor si pomohol prekladačom a niektoré slovenské slová nahradil anglickými. Píše, že si rád spomína na dávne stretnutia na Slovensku, keď sa mu Eva venovala pracovne a učila ho aj slovenčinu. Páčila sa mu. Pozriem sa na podpis: Samír. Čítam ďalej a vybavujem si, čo o Eve viem.

Toho muža často spomínala, občas jej písal a na narodeniny vždy telefonoval. Prišiel sem pred desiatkami rokov stážovať a ona sa mu venovala. Samír sa do nej zaľúbil, no ona si držala odstup. V ďalších riadkoch Samír odkrýva tajomstvo. Nedávno mu vraj zomrela mama. Významná lekárka, ktorá pred štyrmi desaťročiami mala kontakt so Slovákom. A nielen slovný... Že je tehotná, sa dozvedela na stáži v Anglicku. Slovenský otec bol v tom čase už doma. Porodila tam Samíra a vydala sa za Angličana, ktorý si jej syna osvojil. Po čase sa vrátili do jej rodnej krajiny a mali šťastné manželstvo. Keď vážne ochorela, nastal čas pravdy. Ako lekárka vedela, kedy už žiadny liek nemôže zastaviť koniec. Vtedy sa rozhodla synovi povedať pravdu, o ktorej nevie ani jeho biologický otec. Epizódou v Káhire sa ich vzťah totiž skončil. A Samír začal pátrať. Hodiny a dni sedel pred počítačom, mailoval, overoval si informácie, až sa dostal k pravde. Jeho slovenský otec už nežije a mal oficiálne len dcéru Evu. Preto ten niekoľkostranový list a oslovenie drahá sestra!