Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Blíži sa hlavná turistická sezóna. Po tom, ako sme pre pandémiu nemohli cestovať, sa dá predpokladať, že ľudia si budú viac užívať dovolenkové obdobie. Mestá a&nbsp;obce preto lákajú návštevníkov a&nbsp;návštevníčky do svojich katastrov rôznymi zaujímavosťami. Okresné mesto Galanta aj susedná dedina Pata stavili v&nbsp;tomto prípade na lavičky.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

V&nbsp;Galante spojili svoje sily mestské kultúrne stredisko a&nbsp;občianske združenie Templars. Finančne im pomohol Úrad Trnavského samosprávneho kraja sumou vyše štyritisíc eur. V&nbsp;parku pri miestnej Základnej škole M.&nbsp;R.&nbsp;Štefánika a&nbsp;v&nbsp;centre mesta osadia spolu desať nových lavičiek venovaných ľuďom, ktorí zviditeľnili rodné mesto. Na každú lavičku inštalujú aj faktografickú tabuľu. „Projekt je raritný v&nbsp;tom, že prioritne chceme upriamiť pozornosť na ľudí, ktorí ešte žijú a&nbsp;pre svoju činnosť v&nbsp;prospech mesta si zaslúžia mať svoju lavičku,“ hovorí riaditeľ mestského kultúrneho strediska Peter Kolek. Svoju lavičku bude mať napríklad bibliografka, historička a&nbsp;spisovateľka Anna Jónásová. Okrem iného je autorka diel Ženy rodu Esterházyovcov či monografie o&nbsp;významnom galantskom tlačiarovi Samuelovi Neufeldovi. Ďalšiu lavičku majú v&nbsp;pláne venovať najúspešnejšiemu slovenskému boxerovi Tomimu „Kidovi“ Kovácsovi.

Organizátori predsa len urobili výnimku, a to v&nbsp;prípade slávneho speváka Karola Duchoňa, ktorý strávil časť detstva v&nbsp;Galante. Spevácka ikona, ako ho nazývajú jeho fanúšikovia a&nbsp;fanúšičky, zomrela vo veku 35 rokov, v&nbsp;meste na juhozápade Slovenska má už popri lavičke aj svoju bustu, pamätnú izbu a&nbsp;je po ňom pomenovaná jedna z&nbsp;nových ulíc.

Projekt oslovil aj miestnych sponzorov, pretože ponúkli peniaze na to, aby sa v&nbsp;centre mesta vizuálne zjednotili všetky lavičky. Nakúpili by sa nové kusy s&nbsp;tým, že tie predošlé osadia do okrajových častí mesta. V&nbsp;pláne je tak spolu s&nbsp;lavičkami, ktoré sú venované významným ľuďom, do konca roka osadiť spolu až tridsať lavičiek. Organizátori aktuálne v&nbsp;tomto prípade hľadajú spoločnú reč s&nbsp;vedením mesta. Na podobnú turistickú atrakciu stavili aj v&nbsp;susednej obci Pata. V&nbsp;smere na Nitru miestni nadšenci osadili lavičku, ktorá vďaka svojim rozmerom dostala prívlastok mega. Jej výška je 2,5&nbsp;metra, je dlhá päť metrov a&nbsp;sedisko je široké jeden meter.

Lavičku zhotovil s&nbsp;pomocou zamestnancov obecného úradu obyvateľ Paty Peter Novák. „Pata má veľmi málo atraktívnych miest, ktoré by prilákali návštevníkov a&nbsp;návštevníčky. Keď som bol na prechádzke v&nbsp;prírode, z&nbsp;vyvýšeného miesta som pozeral na našu obec a&nbsp;vtedy som si zaumienil, že na takomto mieste postavím obrovskú lavičku.“ V&nbsp;dedine megalavičku ponúkajú napríklad ako vhodnú kulisu pri svadobných snímkach, miestni aj turisti toto miesto môžu vy­užiť na piknik.