Karol L. Zachar (†85) bol nielen popredný slovenský herec, režisér, ale aj scénický a kostýmový výtvarník či pedagóg. Za jeho najúspešnejšie dielo možno považovať inscenáciu muzikálu Na skle maľované.

Narodil sa 12. januára 1918 v dedinke Svätý Anton blízko Banskej Štiavnice. Detstvo budúceho umelca a jeho troch súrodencov nebolo príliš láskavé. Keď mal päť rokov, zomrela mu mama. Preto boli jeho najkrajšie spomienky na prvé roky života spojené práve s ňou. „Mama mi zomrela v roku 1923. Mnoho rokov odvtedy pretieklo a dá sa povedať, že práve na sklonku života som si uvedomoval, ako mi celý život niečo chýbalo, a to bola práve mama,“ priznal v roku 2001 v rozhlasovom rozhovore s novinárom, spisovateľom a prekladateľom Emilom Benčíkom (87).

FOTOGRAFIE LEGENDÁRNEHO KAROLA L. ZACHARA NÁJDETE V GALÉRII

Jedinú radosť mu v mladom veku spôsobovala láska k prírode. Miloval hory, v ktorých trávil celé dni, dokonca sa z neho stal pastier a chodieval pásť kozy, za čo dostával výslužky. „Bolo to smutné a chudobné detstvo. Ale radosť prichádzala vtedy, keď som sa mohol dostať do hory – najlepšie s nožíkom. Neskôr, keď som mal asi deväť rokov, mohol som chodiť dokonca s valaškou ako ostatní pastieri,“ uviedol v spomínanom rozhlasovom rozhovore.

 

Budúci umelec hrával na fujare a mal veľmi blízko k ľudovej piesni. Hercov otec odišiel na deväť rokov pracovať do Francúzska, preto sa Karol a jeho traja súrodenci ocitli v sirotinci milosrdných sestier svätého Vincenta v Banskej Bystrici. Neskôr v dospelosti prevzal mladý Karol Legény priezvisko Zachar po svojej nebohej matke, aby ju aspoň takým spôsobom mohol mať stále pri sebe.

Dielo

Karol L. Zachar sa narodil 12. januára 1918 v dedinke Svätý Anton pri Banskej Štiavnici. Pôvodne chcel byť výtvarníkom, a preto odišiel študovať do Prahy, no láska k herectvu bola silnejšia. A tak štúdium výtvarníctva zanechal a absolvoval herectvo v Bratislave. V roku 1939 sa stal členom SND, od roku 1965 tam pôsobil aj ako divadelný režisér. Výtvarné nadanie uplatnil ako výtvarný poradca, návrhár kostýmov a maskér nielen v divadle, ale aj vo filme (napríklad Rodná zem, Zemianska česť, Rok na dedine). Umelecké maskérstvo prednášal na konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jadrom jeho pedagogickej práce však bola herecká tvorba. Vychoval viacero hereckých generácií. Bol známy aj ako karikaturista (jeho karikatúry hercov vyšli knižne v roku 1956 s názvom Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara) a folklorista.

 

Ako herec Zachar debutoval v roku 1946 vo filme Martina Friča Varúj! Stvárňoval postavy rôznych dedinských typov, figliarskych starcov, múdrych dedkov s neopakovateľným hlasovým zafarbením. Hral napríklad v slovenských filmoch Vlčie diery (1948), Čertova stena (1948), Kozie mlieko (1950), Rodná zem (1953), Zemianska česť (1957), Jánošík I. a II. (1962, 1963), Tango pre medveďa (1966), Rok na dedine (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Plavčík a Vratko (1981), Alžbetin dvor (1986), Začiatok sezóny (1987), za ktorý získal cenu za herecký výkon na 15. MFF Santarém 1989 v Portugalsku. Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia účinkoval aj v niekoľkých českých filmoch. Vystupoval v rozhlase a televízii. V roku 1963 režíroval pre televíziu Geľa Sebechlebského, v roku 1967 spolu s Martinom Ťapákom Rok na dedine, ku ktorým robil aj návrhy kostýmov.

 

Jeho najznámejším a najúspešnejším dielom je réžia muzikálu Na skle maľované, ktorý uvádzali na doskách Činohry SND takmer 30 rokov a dosiahol vyše 600 repríz. Televízna verzia najslávnejšieho muzikálu uvádzaného na Slovensku vznikla v roku 1980.

 

V roku 1949 mu udelili národnú cenu za herecký výkon vo filme Vlčie diery, v roku 1966 titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 národný umelec. Zomrel 17. decembra 2003 v Bratislave. Dožil sa 85 rokov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia