Prekvapené pohľady a zasnené úsmevy. Jedno z miest na Slovensku, pri ktorom autá spomaľujú alebo zastavujú, je vynovený horný mlyn v Hradišti pod Vrátnom.

Môže za to Zdeno Gregor. „Moji rodičia z Hradišťa pochádzajú. Ja som býval s rodičmi v Senici do pätnástich rokov. Mestský život mi nič nehovorí. Otec v Hradišti postavil dom a ja som si postavil svoj povyše neho.“ V Hradišti pod Vrátnom býval ako chlapec každý víkend. Mlyn mal za kopcom, napriek tomu ho ani veľmi nevnímal. Bývalí majitelia sa odsťahovali a ostal prázdny.

FOTOGRAFIE Z MLYNA NÁJDETE V GALÉRII

Keď nie hrad, aspoň mlyn

Keď bol Zdeno mladý, sníval o hrade. „Odkedy som ich začal navštevovať, chcel som mať svoj vlastný, pekný, obnovený,“ smeje sa. „Raz som na internete objavil starý schátraný dom v Chorvátsku pri mori. Hovoril som si, že keď už nebudem mať hrad, kúpim si aspoň dom. To som už mal plán kúpiť mlyn, ale nemohol som sa k nemu dostať. Zdedili ho tri sestry. Predtým ako som ho kúpil, sa volal Michaličkov mlyn. Muž jednej z majiteliek mi tvrdohlavo hovoril, že ho nepredajú. Potom mi pomohla známa, ktorá poznala priamo majiteľku. Zohnala mi na ňu kontakt. Dal som im ponuku a o dva týždne bol môj. Keby som ho nebol kúpil, asi by chátral ďalej a dnes by už nestál,“ mieni.

O histórii Gregorovho mlyna sa toho veľa nezachovalo. V dedine v roku 1701 vyhorela fara a s ňou kopa dokumentov. „Jediný zachovaný doklad, o ktorom viem, je z holíčskeho archívu. Majiteľom mlyna bol vtedy Ján Ábel. V roku 1673 ho daroval zaťovi Ferencovi Ferencovičovi. Pamiatkari podľa mlynice odhadujú, že je z roku 1875. Ale tá je nová. Keď sme dávali dokopy zvalené štvormetrové vnútorné koleso do pôvodnej polohy, točilo sa sotva dva týždne. Zlomili sa dve hlavné podperné nohy. Koleso sme mali na tri kusy. Na vnútornom čape sme pri skladaní našli nápis 22. 6. 1585,“ hovorí mlynár Zdeno.

Drevené časti vonkajšieho šesťmetrového kolesa vyrobili nanovo podľa starých plánov od bývalých majiteliek. „Dali sme dokopy repliku s pôvodným kovaním.“ Mlyn v minulosti nastavovali, prerábali, modernizovali podľa doby, potreby a možností majiteľov. Prirodzene sa vyvíjal, pričom sa menil vzhľad mlynice aj obytný dom a hospodársky priestor vedľa nich.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia