Marcela Fuknová

Na prvý pohľad vyzerajú ako skupinka bežných tínedžerov. Rifle, mikiny s kapucňami, školské batohy na pleciach. Spoločne nás čakajú po návrate zo škôl na autobusovej zástavke blízko svojej bývalej školy oproti budove obecného úradu.

Dnes je na budove lešenie a remeselníci ešte stále odstraňujú následky ničivého požiaru, ktorý vznikol na jej streche 17. septembra 2018 okolo jednej hodiny poobede.

Igor Ivan, Andrej Ondrášek, Erika Čápeková, Terézia Danišová, Marek Blaho, Ľudovít Hudec, Gabriela Haverová a Matúš Valo sedeli vtedy na tej istej zastávke, na ktorej sme sa stretli.

„Boli sme na brannom cvičení a po ňom sme sa vrátili do školy. Keď nás učitelia pustili domov, sadli sme si na zastávku, tam sme sa občas stretávali,“ vysvetľuje Terezka. Ich pozornosť po chvíli upútal pach dymu a čudné pukanie.

„Uvedomili sme si, že horí strecha obecného úradu, hoci plamene sme nevideli. Tie sme na nej zbadali, až keď sme podišli k obchodu pri zastávke,“ rozpráva Andrej.

Vtedy školáci urobili niečo, čo sa neskôr ukázalo ako rozhodujúce – okamžite sa rozbehli do budovy, v ktorej podkroví sídlila materská škola a v tom čase tam pokojne spalo 35 škôlkarov.

„Bežali sme hore za nimi a každému, koho sme stretli, sme hovorili, že horí. Učiteľky detí ešte o požiari na streche nevedeli, škôlkari ležali na ležadlách. Začali sme ich brať po dvoch-troch a niesli sme ich dole,“ hovorí Igor.

Po deti sa vybral ako posledný spomedzi spolužiakov.

„Cestou hore i dole som už cítil i videl dym. Vzápätí, keď sme boli už všetci dole a deti boli v bezpečí vonku, sa preboril strop,“ spomína Igor.

Deti boli počas záchrany rozospaté a von z postieľok sa im veľmi nechcelo.

„Boli mrzuté a plakali. Na vysvetľovanie však nebol čas. Brali sme ich na chrbát, do rúk, ako sa dalo,“ hovorí Andrej.

Práve rýchle konanie skupiny školákov bolo jedným z dôvodov, že 35 malých detí sa podarilo dostať do bezpečia, skôr než do ich postieľok začali padať horiace trámy.

Ôsmi spolužiaci neboli, samozrejme, pri požiari sami a neboli ani jediní, kto škôlkarov vynášal von. Pomáhali miestni dobrovoľní hasiči, pracovníci pošty, učitelia zo školy, okoloidúci i pracovníci obecného úradu, ktorí boli v budove. Zachránené deti hneď odviedli do základnej školy.

Požiar zrejme medzi prvými zbadal pán Slávik, ktorý šiel autom s manželkou do obchodu. Okamžite šiel varovať starostku a úradníkov, ktorí sedeli dole v priestoroch obecného úradu a ani oni netušili o požiari na zateplenej streche.

„Ja, pani školníčka a pán Slávik sme vyšli hore k deťom ako prví. Výťahom, čo spätne hodnotím ako zlý nápad, no vtedy sme si to neuvedomili, chceli sme tam byť čím skôr,“ rozpráva o dramatických chvíľach starostka Nových Sadov Silvia Halvoníková a s úsmevom sa obracia na skupinku tínedžerov.

„Vtedy už vybiehali hore po schodoch títo fanatici a začali vynášať škôlkarov von. Pridávali sa aj ďalší ľudia, ja som teda bežala vypnúť elektrinu a plyn. Keď som sa vrátila, deti už boli v poriadku vonku. Posledná to tam bežala skontrolovať naša ekonómka, tá sa už aj nadýchala dymu. Keby však títo ôsmi hneď na začiatku neboli prišli a neboli urobili tie dve otočky s deťmi na  rukách, neviem, či by sme to boli stihli. Či by sme bez ich pomoci stihli vyniesť všetky deti von bez zranení a v poriadku,“ hovorí starostka s uznaním.

Keď sa skupinky chlapcov a dievčat pýtame, kedy si uvedomili, čo sa vlastne pri požiari dialo, jednohlasne tvrdia, že až na druhý deň.

„Rodičia sa zľakli, že sa nám mohlo niečo stať, ale boli na nás aj pyšní,“ hovorí Erika.

Tvrdí to aj Igorova mama: „Igor prišiel domov začadený, špinavý. Bola som šťastná, že je v poriadku, a keď som sa dozvedela, čo sa udialo, ako sa všetci zachovali, bola som na neho naozaj hrdá.“

Správa o hrdinskom čine školákov z Nových Sadov obletela Slovensko, keď ich riaditeľka ZŠ Nové Sady Jana Gaťárová prihlásila na Detský čin roka 2019 v kategórii záchrana života. Aj Igorov súčasný profesor na strednej škole Cyril Lazúr šíri na sociálnej sieti správu o ušľachtilom skutku svojho študenta.

„Na našich súčasných školách to už vedia asi všetci. Od pani starostky sme už krátko po požiari dostali špeciálne tričko, medailu od veliteľa hasičského zboru a od pani riaditeľky pochvalu pred nastúpenou školou,“ hovorí Erika za bývalých spolužiakov.

Niektoré mamy škôlkarov sa im poďakovali hneď na mieste. „Viacerí rodičia boli v šoku. Boli sme všetci šťastní, že to dobre dopadlo,“dodáva Gabika.

Obecný úrad dnes dočasne sídli v&nbsp;miestnom kaštieli, požiar celý vrch budovy zničil. Chlapcov a&nbsp;dievčatá fotíme pred lešením, jeden z&nbsp;remeselníkov sa im vzápätí prihovára.

„To ste vy? Tie decká, čo pomohli zachrániť škôlkarov? Klobúk dole pred vami,“ hovorí a&nbsp;podáva im ruku.

Presúvame sa do školy, rozprávame sa práve v&nbsp;tej triede, kam v&nbsp;deň požiaru privádzali deti. Nálada nie je veľmi dobrá, stretávame sa krátko po tragickej nehode autobusu na zlatomoravskej ceste.

Ľudo je študent Strednej odbornej školy techniky a&nbsp;služieb v&nbsp;Nitre, tri jeho spolužiačky a&nbsp;jeden spolužiak zahynuli, ďalší bojuje o&nbsp;život. Aj Ľudo je však jeden z&nbsp;tých, vďaka ktorým sa vlani v&nbsp;Nových Sadoch našťastie žiadna tragédia nestala.

Ôsmi školáci svojím skutkom navždy vstúpili do života zachránených detí, ich rodičov i&nbsp;celej obce. To, čo urobili, bude sprevádzať aj ich vlastný život a&nbsp;skutok ich bude navždy spájať.

Správanie žiakov v&nbsp;kritickej situácii je skvelou vizitkou ich učiteľov i&nbsp;rodín. Pretože kto zachráni jeden život, zachráni svet. A&nbsp;kým má Slovensko mladých ľudí s&nbsp;takýmto srdcom, máme šancu na lepšiu budúcnosť.

Detský čin roka je projekt pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý motivuje konať dobré skutky a&nbsp;pomáha tak deťom a budúcim dospelým zorientovať sa v&nbsp;hodnotách, dáva im šancu prostredníctvom skutočných príbehov pochopiť, čo je dobré a&nbsp;čo zlé. Kľúčové témy činov detí nominovaných na ocenenie dospelými sú hodnota ľudského života, zdravie a choroba, pomoc v&nbsp;rodine, priateľom i cudzím ľuďom, integrácia zdravých a&nbsp;postihnutých, ochrana prírody, zodpovednosť, spolupráca, nezištnosť, spolupatričnosť...
&nbsp;
Deti, ktoré príbehy čítajú, majú príležitosť vcítiť sa do situácie reálnych detských hrdinov a cez ich priamu skúsenosť si uvedomiť vlastné možnosti. Práve ony zasielajú hlasy tým skutkom, ktoré považujú za najcennejšie. V roku 2018 až 40 477 detí zo 673 slovenských škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v&nbsp;jednotlivých kategóriách. Počas 18 rokov sa do projektu zapojilo 1 500 000 detí.

Z detí sú hrdinovia: Statoční žiaci z plameňov vytiahli desiatky škôlkarov

Výber pre vás