Dedka som milovala a prežila som s ním niekoľko pekných prázdnin. Vždy vymyslel nejaké malé dobrodružstvá a tým si ma získal. Aj variť ma naučil. Koláče piecť nevedel, ale keď upiekol kačku, tá bola mňam. Veľa mi rozprával o bylinkách. Pestoval ich, lebo lekárom neveril a liečil sa sám. Ani bankám neveril. Nemal vkladnú knižku ani bankový účet. So šibalským úsmevom hovoril, že banku má doma a tú nikto nenájde. Dával tam dôchodok aj tržbu z predaja vajíčok, hydiny a kozieho syra. Zo zadného vrecka nohavíc vždy vytiahol nejakú bankovku a dal mi ju, aby som si niečo kúpila. Raz dedko na dvore odpadol. Našla ho suseda a zavolala lekára. Kým prišiel, dedko už nežil. Konal sa pohreb a potom naši začali v dome „upratovať“ – hľadať peniaze. Po predĺženom víkende boli izby v perfektnom stave, ale peniaze nenašli. O týždeň sa venovali povale, pivnici ba aj dreváreň a chlievik preskúmali. Nič.

Pýtali sa ma, či neviem o dedovom „skladisku“ peňazí. Nevedela som. Blížilo sa prvé výročie jeho smrti a mne sa dedko prisnil. Bol na dvore a smial sa. Dlhou palicou, ktorou obyčajne zaháňal kozy do chlieva, klopkal na malý výklenok, v ktorom bol lampáš. Prebudila som sa a rozmýšľala som, čo to znamená. Cez víkend som sadla na bi­cykel a vybrala som sa na chalupu. Zamierila som k chlievu, kde bol výklenok. Odložila som lampáš a poometala pavučiny. Výklenok bol obložený kameňmi. Prešla som po nich rukou a jeden bočný akoby sa pohol. Začala som s ním manipulovať a uvoľnila som ho. Kameň bol nalepený na doske a tak zasunutý medzi ostatné. Za ním bol otvor, v ňom kožené vrecko a v obálkach uložené bankovky. Veľa bankoviek. Bolo mi jasné, že som objavila dedkovu banku! Roztriasli sa mi ruky. Peniaze som vrátila na miesto a otvor som zakryla kameňom. Mala som sa tešiť, no bolo mi tak zvláštne. Chýbal mi dedko.