Od narodenia je VERONIKA VESLÁROVÁ (31) na vozíku. Prekážky zdoláva, odkedy si pamätá. Nevzdáva sa, motivuje aj zdravých.

Prvý raz si uvedomila, že ľudia na ňu pozerajú viac než na iné deti, keď presadla z detskej buginy na invalidný vozík. „V deväťdesiatych rokoch nebolo bežné vidieť človeka na vozíčku. Chodila som do materskej školy, v ktorej sme cvičili Vojtovu metódu. Pomohla mi od vedľajších následkov, ktoré by mi urobili život ešte ťažším. Bola som tam s ďalšími postihnutými deťmi. Na základnú školu a na gymnázium som chodila na známu Mokrohájsku ulicu v Bratislave. Tam som bola v kolektíve ľudí so zdravotným postihnutím aj bez neho. Nevnímali ma ako niečo nevídané.“

Veronika Veslárová vyštudovala právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Už šesť rokov sa venuje bezplatnému právnemu poradenstvu pre zdravotne postihnutých. Zaoberá sa prevažne kompenzáciami a sociálnymi službami.

„Riešim aj občianske a rodinné záležitosti. Napríklad spôsobilosť na právne úkony, vyživovacie povinnosti, styk maloletého s rodičmi... Pracovala som v organizácii, ktorá patrila pod verejnú správu. Chodila som na súdne pojednávania, ktoré sa týkali najmä spôsobilosti na právne úkony. Bolo pre mňa bizarné, keď rodičia navrhovali svojim deťom obmedzenia spôsobilosti na úkony len preto, že chceli poberať ich príjmy.

Ústretové Tatry

Veronika žije od jedného roka v Devínskej Novej Vsi. Mestská časť Bratislavy jej leží na srdci. „Bariéry okolo seba som si začala všímať už na základnej škole. V pohybe mi bránili vysoké obrubníky, schody do všetkých budov, na úrad, do kultúrneho domu... Už vtedy som si hovorila, že to chcem zmeniť. Vedela som, že aj v dospelosti budem na vozíku. Že sa budem chcieť dostať, kam práve budem potrebovať, tak ako človek, ktorý nemá zdravotné postihnutie. Chcela som zísť sama z chodníka a prejsť cez priechod pre chodcov.“

Veronika sa snaží ako občianska aktivistka odstrániť čo najviac bariér. „Devínska Nová Ves na tom už nie je až tak zle. Iné mestské časti Bratislavy sú na tom horšie. Stačí prejsť do vedľajšej. Spolu s priateľom, ktorý nemá žiadne zdravotné postihnutie, chodievame často po Slovensku. Napríklad v Tatrách na vozičkárov naozaj myslia. Neviem, čím to je, ale je tam pre nás pripravené všetko vrátane chodníkov alebo parkovania zadarmo či za symbolickú sumu.

Aj kabínové lanovky sú prispôsobené. Jediné miesto, kam som sa nedostala, je Lomnický štít, pretože po vystúpení na hornej stanici treba prekonať ešte 80 strmých schodov. Dostala som sa len po Skalnaté pleso, ale verím, že tento problém vyriešime,“ hovorí so širokým úsmevom. Je neuveriteľné, že Tatry sú k vozičkárom ústretovejšie než chodníky a budovy niekde na rovine.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Úzky, ale útulný. Viete si predstaviť bývanie v takomto unikátnom domčeku?

Populárne články
Skvelá partička. Porota bude mať v aktuálnom ročníku päť členov. Výborne si rozumejú.

Pavol Habera otvorene o SuperStar. Prihlásil by sa do súťaže vo svojich začiatkoch aj on?

Ilustračná snímka

Premiér Pellegrini skončil v nemocnici: Ruší svoj program

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 21. do 27. februára?

Bolesť tváre znamená, že sa infekcia komplikuje.

Upchaté potrubie: Pri väčšine zápalov nosovej dutiny antibiotiká nie sú nutné

Shannen Doherty priznala posledné štádium rakoviny.

Zákerná choroba je späť! Brende z Beverlyhills je najväčšou oporou manžel a mama

Ilustračná snímka

Počujú slony prichádzať dážď?

Zobraziť viac
Diskusia