Nevzdala sa

Speváčku okamžite previezli do nemocnice, kde zistili, že má vážne poranenú miechu. Lekári a sestričky nad jej posteľou vynášali ortieľ smrti. „Vraj tu už dlho nebudem, nemám žiadnu šancu… Dokonca ma ľutovali, pretože onedlho si už vraj málokto spomenie na speváčku Mariku Gombitovú,“ priznala speváčka po rokoch vo svojej knihe Úlomky spomienok. Médiá o jej nehode najskôr mlčali. Začali sa objavovať fámy, že nehodu dokonca neprežila. Až o nepochopiteľných trinásť dní vyšla v denníku Práca krátka informácia, ktorá mala byť odpoveďou pre fanúšikov, vystrašených a neustále sa spytujúcich na Marikin zdravotný stav po autohavárii. Medzičasom jej lekári oznámili krutú správu, že od polovice tela ochrnula a pravdepodobne už nikdy nebude chodiť. Vtedy sa psychicky zrútila. „Myslela som si, že je so mnou koniec,“ spomenula si na neľahké chvíle po rokoch. Napriek tomu, že mnohí ju následne odpísali, priatelia ako Janko Lehotský, Meky Žbirka či Kamil Peteraj (75) ju ubezpečovali, že všetko dobre dopadne a ona sa vráti na koncertné pódiá. Stalo sa to rýchlejšie, než by si vôbec bola predstavovala.

Už pol roka po nehode vystúpila pred obecenstvom a televíznymi kamerami na Bratislavskej lýre napriek tomu, že jej odvaha nebola všetkým po vôli. „Počas generálnej skúšky prišiel rozčúlený Kamil Peteraj. Vraj ktosi volal z ministerstva kultúry, že rozhodne vystupovať nemám, lebo to nezvládnem a celé vystúpenie aj tak preplačem,“ zaspomínala si Marika. Muž na druhom konci telefonickej linky bol aj podľa spomienok frontmana kapely Olympic Petra Jandu (79) príšerný. „Ten papaláš vyhlásil, že vôbec nechápe, prečo mrzáci lezú na javisko…“ Mariku to našťastie neodradilo. Vystúpila a nadšenie divákov ju okamžite utvrdilo v tom, že v kariére môže pokračovať. Zároveň neprestala dúfať, že popritom sa jej opäť podarí postaviť na nohy.

„V roku 1982 som odletela do Moskvy na operáciu. Bola to už niekoľká operácia v poradí a každú som podstupovala s nádejou, že sa stane zázrak, lekárom sa podarí moje popretŕhané nervové tkanivo spojiť a ja sa zase postavím na nohy,“ opísala speváčka svoje pocity v knihe z roku 2016. Náročný osemhodinový zákrok krehká blondínka absolvovala u známeho moskovského neurológa profesora Jumaševa. Cieľom operácie bolo posilniť prenos signálov v mieche. Na regeneráciu profesor použil nervové vlákna zo speváčkiných lýtok a tkanivo z embrya. Povedal, že ak bude mať Marika šťastie, do dvoch‑troch rokov bude opäť chodiť. Bohužiaľ, bola to márna nádej, s čím sa mladá žena musela skrátka vyrovnať.

Napriek všetkému, čo sa jej prihodilo, sa stala dôkazom nezlomnej vôle žiť a venovať sa tomu, čo nadovšetko miluje. Opäť začala koncertovať, vystupovať v televízii, vydávať albumy, nakrúcať videoklipy. Jej dve koncertné turné Mince na dne fontán a Adresa ja, adresa ty trvali celých päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala legendárnu pražskú Lucernu. V kariére aktívne pokračovala do roku 2005, keď sa stiahla do úzadia.

Svoj návrat prekvapivo ohlásila v roku 2016, teda v období, keď oslávila šesťdesiate narodeniny. Veľkolepý koncert však kvôli Mekymu Žbirkovi posunula o mesiac, aby mu splnila jeho veľký sen a vystúpila najskôr na jeho turné Road to Abbey Road. V tom istom roku vydala knihu Úlomky spomienok. V januári 2018 si prevzala ocenenie Pribinov kríž I. triedy a získala aj Veľkú cenu SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) za celoživotné dielo. V roku 2019, po vyše 30 rokoch, navštívila rodnú dedinku pri Domaši, ktorá ju s otvorenou náručou privítala. Ešte pred vypuknutím koronakrízy plánovala usporiadať ďalší veľký dvojkoncert v Bratislave a Košiciach s názvom Vyznanie Mariky Gombitovej za prítomnosti mnohých vzácnych hostí. Ten pre neustále sa meniace opatrenia spojené s pandémiou napokon musela presunúť z roku 2020 až na máj 2022.

Túto jar s producentom a dídžejom Robertom Burianom potešila fanúšikov remixom skladby V období dažďa, tá bude súčasťou jej nového autorského dvojalbumu s názvom Zem menom láska. „Na stretnutí s Marikou, na ktorom sme sa rozprávali o dramaturgii jej autorskej dvojplatne, vznikla myšlienka pokúsiť sa o niečo podobné, ako dnes sledujeme v prípade známych hitov z minulosti: využiť pôvodný spev doplnený novým a súčasnosti zodpovedajúcim inštrumentálnym podkladom. Marike sa tento nápad zapáčil, a keďže som mal veľmi dobrú skúsenosť z minulosti, navrhol som, aby sme oslovili Roberta Buriana. Marika súhlasila,“ uviedol hudobný dramaturg Juraj Čurný (55), pre ktorého bolo zostavenie jej albumu tak trochu výzvou.

„Marika je prvá slovenská speváčka, ktorá sa presadila aj ako autorka. Skomponovala hudbu k svojim viac ako 60 skladbám, z ktorých mnohé patria v jej repertoári medzi tie najúspešnejšie a najobľúbenejšie. Pre mňa bolo na jednej strane ľahké a na druhej strane ťažké zostaviť jej autorský dvojalbum, ktorý obsahuje 23 skladieb. Tie vyjdú v nasledujúcich mesiacoch na dvojplatni a takisto na dvojcédečku,“ doplnil Juraj Čurný, čím istotne potešil celú fanúšikovskú zá­kladňu legendárnej Mariky. Presný dátum vydania autorského dvojalbumu zatiaľ nie je známy. Umelkyňa a jej tím si túto informáciu zatiaľ nechávajú pre seba.

Očami Juraja Čurného

Marika Gombitová má jedinečné postavenie v histórii slovenskej populárnej hudby a slovenskej kultúry z viacerých dôvodov.

 

Počas štyroch rokov (1977 – 1980) získala ako speváčka dve zlaté (Úsmev, Študentská láska) a po jednej striebornej (Vyznanie) a bronzovej (Tajomstvo hier) Bratislavskej lýre, čo sa nikomu ani predtým, ani potom v histórii festivalu nikdy nepodarilo. Takisto jej víťazstvo s pesničkou Vyznanie na medzinárodnom festivale v Sopote patrí medzi výnimočné úspechy v histórii slovenskej kultúry.

 

Je prvá slovenská speváčka, ktorá sa v rámci Česka a Slovenska presadila na „federálnej“ úrovni, to znamená, že jej popularita bola v oboch častiach niekdajšieho spoločného štátu rovnaká – svedčia o tom napríklad nielen vypredané koncerty v legendárnej pražskej Lucerne, ale aj dodnes fungujúca fanúšikovská základňa na Slovensku i v Česku.

 

Ako prvá žena získala za rok 2017 Veľkú cenu Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) za celoživotné dielo.

 

O jej výnimočnom postavení v rámci slovenskej kultúry a spoločnosti svedčí aj množstvo ďalších ocenení: štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy od prezidenta SR, Grand prix Zväzu autorov a interpretov, Sieň slávy ankety OTO a množstvo ďalších zaslúžených cien a pôct.

 

Marika je úžasným príkladom človeka, ktorý sa napriek krutej rane osudu nepoddal, naopak, svojou tvorbou výrazným spôsobom obohatil slovenskú populárnu hudbu. Jej životný a umelecký príbeh sú súčasťou hudobných dejín (Česko-) Slovenska. A vďaka svojmu hlasu a pesničkám tu s nami ostane aj pre ďalšie generácie.