Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Začiatok príbehu ťažko skúšanej matky a&nbsp;jej syna opísala americká novinárka Patricia Cordell. V&nbsp;tom čase mapovala vojnové udalosti na východe Ukrajiny pre Kyiv Post. „Iľja mal vtedy iba sedemnásť rokov. Zaujal ma, pretože napriek svojmu veku mal jasnú myseľ a&nbsp;bol veľmi odvážny. Dával najavo, ako mu veľmi záleží na jeho matke, a&nbsp;dojemne sa o&nbsp;ňu staral,“ vysvetlila nám novinárka.

Iba niekoľko dní pred vypuknutím vojny odišiel Iľja z&nbsp;rodného Mariupola do Charkova, aby tam študoval na štátnej internátnej škole s&nbsp;posilneným vojenským výcvikom. Jeho mama Svetlana, ktorá v&nbsp;tom čase pracovala ako kuchárka v&nbsp;miestnom nákupnom centre, ostala sama. Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu (v&nbsp;oboch mestách sa deň začal ostreľovaním okrajových častí mesta), Iľja ako kadet a&nbsp;jeho spolužiaci boli pripravení pripojiť sa k&nbsp;ukrajinskej armáde. „Matka a&nbsp;syn znášali rovnaký ruský nápor v&nbsp;mestách vzdialených od seba 400&nbsp;kilometrov,“ spomína na udalosti z&nbsp;vlaňajšieho februára americká novinárka. V&nbsp;Mariupole v&nbsp;tom čase všetko rýchlo mizlo –&nbsp;jedlo, elektrina, plyn, voda, a&nbsp;pouličné bitky boli na dennom poriadku. Iľja pol roka býval u&nbsp;rodičov kamaráta zo školy a&nbsp;dennodenne tŕpol, pretože jeho mame ako Ukrajinke hrozilo v&nbsp;rodnom meste nebezpečenstvo.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

„Náš dom zničila raketa,“ opísal nám Iľja. Jeho matku odviezli na Krym, o&nbsp;mesiac sa však vrátila do Mariupola. Podľa jej slov sa tam s&nbsp;Ukrajincami a&nbsp;Ukrajinkami zaobchádzalo ako s&nbsp;odpadom. „Bývala potom v&nbsp;byte svojej sestry, v&nbsp;ktorom boli poškodené iba okná. Spala oblečená, pretože v&nbsp;byte sa nekúrilo, nebolo dosť jedla, na všetko boli všade rady. Čečenci rabovali a&nbsp;prehliadali domy. Ak našli niečo podozrivé, napríklad ukrajinskú vlajku, ľudí odviezli do Novoazovska, je to niečo ako väzenie, kde museli prejsť filtráciou. S&nbsp;mamou sme boli v&nbsp;kontakte cez WhatsApp a&nbsp;Viber,“ opisuje jej syn. Svetlana sa nakoniec rozhodla odísť, bol to však veľmi náročný proces.

Patricia vo svojom článku opisuje aj pomery v&nbsp;Mariupole aj to, ako Rusi nedovolili ľuďom odísť alebo ako dopravcovia nafúkli ceny na viac ako tisíc dolárov za tri a&nbsp;pol hodiny jazdy do Záporožia. Svetlana musela pri odchode strpieť takzvanú filtráciu. Preto vymazala všetky fotky svojho syna z&nbsp;mobilného telefónu, na ktorých bol vo vojenskej uniforme. Na kontrolnom stanovišti vo Vasylivke stáli Rusi aj kadyrovci. Podľa Svetlany boli kadyrovci ako zvieratá, prehľadávali všetky veci, tašky. Ona osobne mala šťastie, kontroloval ju ruský vojak, ktorý nebol veľmi dôsledný. „Po šiestich vyčerpávajúcich mesiacoch od seba sa Iľja opäť stretol s&nbsp;matkou v&nbsp;Záporoží, v&nbsp;meste, ktoré si získalo celosvetovú pozornosť pre násilnú patovú situáciu v&nbsp;najväčšej európskej jadrovej elektrárni. Svetlana plakala pri dodávke a&nbsp;ďakovala za bezplatnú cestu kanadskej humanitárnej skupine HUGS,“ týmito slovami ukončila príbeh matky a&nbsp;syna americká novinárka vo svojom článku.

Lenže v&nbsp;reálnom živote ich príbeh pokračoval so všetkými možnými komplikáciami. Svetlane diagnostikovali rakovinu prsníka, zrejme k&nbsp;tomu prispel aj stres spôsobený vojnou. „Iľja ma kontaktoval niekoľko mesiacov po tom, ako vyšiel článok o&nbsp;ňom. V&nbsp;tom čase boli v&nbsp;Poľsku, v&nbsp;cudzej krajine, a&nbsp;prosil ma o&nbsp;pomoc. Jeho mama, chorá na rakovinu, potrebovala liečbu. Jeden láskavý muž z&nbsp;Princetonu v&nbsp;New Jersey, ktorého som oslovila, im kúpil letenky do Kanady, pretože keď bol on sám mladý, takisto sa pretĺkal životom v&nbsp;inej krajine. Bol ohromený tým, ako sa Iľja stará o&nbsp;svoju matku,“ opísala pre Život Patricia Cordell. Nadišiel deň, keď matka so synom mali odletieť do krajiny, kde by našli bezpečie, bolo to 25.&nbsp;marca. Lenže personál leteckej spoločnosti ich odmietol pustiť na palubu lietadla, pretože nemali tranzitné víza. „Ako vojnoví utečenci ich však nepotrebovali. Absolvovala som dvesto telefonátov vrátane leteckej spoločnosti, aby som im pomohla. Oni nemajú nič, iba jeden kufor s&nbsp;oblečením. V&nbsp;Poľsku sú bez peňazí a&nbsp;bez práce. Prišli o&nbsp;letenky aj o&nbsp;nádej na lepší život,“ dodáva Patricia.

Keď sme sa spojili s&nbsp;Iľjom, opísal nám, že v&nbsp;Poľsku bývajú v&nbsp;humanitárnom zariadení, majú teda kde spať a&nbsp;čo jesť. Podarilo sa mu pre jeho mamu zabezpečiť liečbu chemoterapiou. „Snažíme sa myslieť pozitívne a&nbsp;zabudnúť na všetko zlé,“ povedal nám. V&nbsp;Poľsku oslávil aj osemnáste narodeniny. "Sme bez domova, náš dom zrovnali so zemou, nemáme sa kam vrátiť. Neviem, či niekedy ešte vycestujem na Ukrajinu. Všetci naši priatelia sú preč. Jednu z&nbsp;ulíc v&nbsp;našom meste Rusi úplne zrovnali so zemou, keď delostrelectvom bránili svoje pozície. Zomrel tam môj kamarát s&nbsp;celou svojou rodinou. Narodili sme sa na Ukrajine, vo vlastnom štáte. Prečo by si mal nejaký dedko z&nbsp;bunkra myslieť, že potrebujeme pomoc? Bol by som radšej, keby dal veci do poriadku vo svojej krajine,“ povedal nám Iľja.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Patricia sa na Ukrajine stretla s&nbsp;Tonym Fričom, ktorý pracuje v&nbsp;Spišskej katolíckej charite. Keď vypukla vojna, bol medzi prvými na slovensko-ukrajinskej hranici, aby pomáhal utečencom a&nbsp;utečenkám. Viac ako rok chodí s&nbsp;humanitárnou pomocou na východ Ukrajiny do vojnových zón, aby dodal hladujúcim ľuďom potraviny. „Vítajú nás s&nbsp;vďačnosťou, pretože niekedy majú pocit, že celý svet na nich zabudol,“ povedal nám. Tony aktívne oslovoval filantropov v&nbsp;rámci celej Európy, keď Ukrajinu trápili výpadky elektrickej energie, aby za darované peniaze nakúpil drahé generátory. Odkedy Rusi napadli Ukrajinu, trpí chronickým nedostatkom spánku, pretože celé hodiny sedí za volantom, aby pomohol iným. Otec piatich detí sprevádzal koncom minulého roka aj nás po Ukrajine, zo spoločných ciest sme vďaka tomu, že Tony poznal miestne pomery, uverejnili v&nbsp;Živote niekoľko reportáží. Svet je malý, naše cesty s&nbsp;Tonym, ktorý má obrovský zmysel pre charitu a&nbsp;pomoc ľuďom v&nbsp;núdzi, sa opäť náhodou skrížili.

Keď sme boli v&nbsp;kontakte s&nbsp;Iľjom a&nbsp;rozprávali sme sa s&nbsp;ním o&nbsp;jeho neistej budúcnosti, ako blesk z&nbsp;jasného neba prišla informácia, že majú konečne letenky do Kanady. Kúpil ich im spomínaný Tony bez toho, aby sa niekedy s&nbsp;Iľjom a&nbsp;jeho mamou Svetlanou stretol. „Patricia mi rozprávala o&nbsp;tom, v&nbsp;akej beznádejnej situácii sa ocitol Iľja a&nbsp;jeho mama. Oslovil som známych s&nbsp;cieľom vyzbierať peniaze na letenky. Za krátky čas som mal pre nich asi 500&nbsp;eur, ľudia mi prispievali sumami ako dvadsať či tridsať eur. Lenže čas hral proti Svetlane. Trpí vážnou onkologickou diagnózou, potrebuje stabilnú liečbu a&nbsp;hlavne pokoj a&nbsp;pocit istoty. Preto som sa rozhodol nečakať a&nbsp;pridať k&nbsp;500 vyzbieraným eurám ešte vlastné úspory. Ide o&nbsp;sumu asi dvetisíc eur. S&nbsp;manželkou sme mali v&nbsp;pláne investovať ich do solárnych panelov na náš rodinný dom. Počká to,“ povedal nám Tony. Mama so synom tak vďaka Tonymu odleteli z&nbsp;Poľska do Kanady tento týždeň v&nbsp;utorok (9.&nbsp;mája). Po príchode im humanitárna organizácia v&nbsp;Kanade poskytne bývanie. Iľja má v&nbsp;pláne po čase pokračovať v&nbsp;ceste do USA. Žije tam jeho kamarát a&nbsp;v&nbsp;Amerike by tento mladý odvážny muž chcel pokračovať v&nbsp;budovaní vojenskej kariéry, s&nbsp;ktorým začal na rodnej Ukrajine.

Chorej žene z Ukrajiny kúpil letenku do Kanady Slovák s priemerným platom a piatimi deťmi

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás

Chorej žene z Ukrajiny kúpil letenku do Kanady Slovák s priemerným platom a piatimi deťmi

Erika Szalayová

Súvisiace články

Eliška pomáha na Ukrajine: Odhaľuje krutú realitu, šampón má cenu zlata

Riadna podpásovka pre Putina: Unikla nahrávka so šokujúcim odkazom! Toto šéf Kremľa nečakal

Musela rozhodovať, ktoré dieťa prežije: Mladá infektologička o najhorších chvíľach v Afrike

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás