Príbehy

Chcem mať cirkev!

8.5. 2008 12:00
Diskusia ()
Archív
Archív
Zdroj: Život
Príbehy

Chcem mať cirkev!

8.5. 2008 12:00
Diskusia ()
Archív
Archív
Zdroj: Život

Na Slovensku sa svojich práv domáhajú malé a neznáme cirkvi. CIRKEV KRESŤANSKÉ SPOLOČENSTVÁ a ATEISTICKÁ CIRKEV NEVERIACICH začínajú o registráciu bojovať prostredníctvom súdu.

Niektoré malé cirkvi sa na Slovensku cítia diskriminované. Na to, aby mohli v súlade s platným zákonom uplatňovať svoje práva a šíriť svoju vieru, musia podliehať registrácii, ktorá sa však pre mnohé z nich stáva po poslednej zmene zákona o registrácii cirkví iba utópiou. Od minulého roka totiž platí, že sa pod návrh na registráciu musí podpísať najmenej dvadsaťtisíc plnoletých členov, čo považujú predstavitelia malých cirkevných združení za protiústavné. Rovnako ako Generálna prokuratúra SR, ktorá protiústavnosť slovenského zákona o registrácii cirkví začiatkom tohto roka napadla na Ústavnom súde SR.

Zákon pre každého?

O registráciu na Ministerstve kultúry SR požiadala ešte v roku 2006 cirkev s prinajmenšom udivujúcim názvom Ateistická cirkev neveriacich (ACN). Podľa člena prípravného výboru JUDr. Romana Buša, advokáta a bratislavského podnikateľa, ACN formálne splnila všetky podmienky, ktoré zákon na registráciu ustanovuje, a napriek tomu neuspela. „O podstate našej viery netreba zatiaľ diskutovať, pretože vlastne ešte neexistujeme,“ tvrdí Roman Bušo. „Naša cirkev bola založená v súlade so zákonom platným na Slovensku, len dosiaľ nevznikla, pretože na vznik právnickej osoby, ktorá chce vykonávať náboženskú činnosť súvisiacu s náboženskou vierou, vyžaduje zákon jej registráciu na MK SR. Za vznik ACN pridalo svoj podpis 34-tisíc ľudí, dnes má asi 320-tisíc prívržencov. Toho sa obávajú prívrženci iných vierovyznaní a predstavitelia iných cirkví,“ dozvedáme sa. Odmietavé stanovisko k registrácii napadla ACN žalobou na Najvyšší súd SR, ktorý ju však zamietol. V súčasnosti porušenie základných ľudských práv bude skúmať ústavný súd, na ktorý sa Ateistická cirkev neveriacich obrátila.

Ministerstvo zakročilo

„V prípade Ateistickej cirkvi neveriacich sme neskúmali len formálne náležitosti návrhu na registráciu,“ uviedol JUDr. Ján Juran, riaditeľ cirkevného odboru MK SR. „Podstata zamietnutia spočívala v tom, že táto ‚cirkev‘ nespĺňala charakteristické náležitosti, ako ich defi nuje zákon. Je to podobné, ako keby niekto tvrdil, že akciová spoločnosť je v skutočnosti dobročinná nadácia. Podľa našej právnej úpravy majú registrované cirkvi určité práva, ktoré sú nad rámec základných práv, napríklad právo na dotácie zo štátneho rozpočtu, právo vyučovať náboženstvo na verejných školách, právo vstupu do verejnoprávnych médií, nemocníc a podobne. Ak by sme ACN zaregistrovali, automaticky by získali tieto práva, mohli by si vymenovať duchovných po dľa vlastných kritérií, respektíve podľa rozhodnutia Najvyššieho, čo je titul, ktorý si udelil JUDr. Bušo,“ pokračuje Ján Juran. „Učením cirkvi je presadzovanie dobra a pravdy, pričom by o nich rozhodoval Najvyšší... Samozrejme, registráciou by ACN získala aj daňové výhody, keby určité priestory vyhlásila za bohoslužobné, tieto by boli oslobodené od platenia dane,“ hovorí Ján Juran a dodáva: „Naše ministerstvo zastáva názor, že sloboda náboženského prejavu sa neviaže na registráciu. Na Slovensku môžu vieru vyznávať aj členovia neregistrovaných cirkví, napríklad Hare Krišna, budhisti, moslimovia a podobne.“ Roman Bušo však oponuje: „Splnili sme všetko, čo platný zákon vyžaduje. A ten hovorí konkrétne iba o základnej charakteristike cirkvi či základných článkoch viery. Ostatné skúmanie je nad rámec zákona.“

V rozpore so zákonom

O učení a pôsobení ACN by sa dalo polemizovať, za zmienku však stojí fakt, že sa na Slovensku o registráciu pokúša aj cirkev, ktorá má za sebou históriu, má prívržencov, ktorí sa stretávajú na základe rovnakej náboženskej viery, dokonca vydáva vlastný časopis. Ide o Cirkev kresťanské spoločenstvá (CKS), ktorá takisto so žiadosťou o registráciu neuspela. „My zatiaľ cirkev nie sme, existujeme len ako občianske združenie,“ hovorí Daniel Šobr, hovorca CKS, inak učiteľ na základnej škole. „Pôsobíme od revolúcie, predtým sme pracovali v ilegalite. Pred revolúciou, ešte v rámci Československa, sme sa registrovali ako Kresťanské spoločenstvá, pričom po rozpade republiky sme zostali registrovaní v Česku. Tam to malo šťastnejší vývoj, lebo Kresťanské spoločenstvá ako cirkev sú tam registrované už od roku 2002, pričom pri registrácii na Slovensku sme predložili aj vyjadrenia českých úradov, že tam fungujeme bez problémov,“ hovorí Daniel Šobr. „V Česku prebehla reforma zákona o registrácii cirkvi, splnili sme zákonné požiadavky, nebol s tým žiadny problém.“

„Pri Cirkvi kresťanské spoločenstvá bolo jedným z dôvodov odmietnutia registrácie to, že na podpisových hárkoch tejto cirkvi je uvedený názov občianskeho združenia Kresťanské spoločenstvá Slovenska. Signatári petície teda súhlasili s uznaním cirkvi, ktorej názov sa líši od názvu cirkvi, ktorá o registráciu žiadala. Navyše, aj podľa zákona o združovaní občanov nemožno zakladať cirkev,“ vyjadrila sa k registrácii cirkví Michaela Moravčíková, riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví. „To je pravda, spravili sme chybu pri zbieraní podpisov, no bola to len naša nevedomosť,“ priznáva Daniel Šobr z CKS. „Musíme totiž zatiaľ pôsobiť ako občianske združenie pod Ministerstvom vnútra, čo je však v rozpore so zákonom o združovaní občanov! Podobných združení sú pritom desiatky, no nesmú vyvíjať náboženskú činnosť. V praxi je to však inak, no nič iné nám nezostáva. Takto vedome porušujeme zákon a kedykoľvek nás môžu rozpustiť. Chceme riadne existovať ako cirkev, pričom nežiadame výslovne finančné dotácie od štátu. Skôr nám ide o možnosť vyučovať naše náboženstvo na školách, mohli by sme navštevovať väznice a poskytovať duchovnú útechu a podobne. V tomto sa cítime diskriminovaní,“ zdôrazňuje Daniel Šobr a dodáva, že zákon by mal povoliť dvojstupňovú registráciu, podobne ako v Českej republike. Tam totiž na získanie právnej subjektivity stačí len 300 podpisov, na získanie ďalších práv ich treba 10-tisíc. „V rovnakom čase spolu s nami žiadalo registráciu Bahajské spoločenstvo, ktoré má oficiálne len 20 členov, a predsa ich zaregistrovali. Takže neviem, ako sa to u nás posudzuje. S návrhom na preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie sa Cirkev kresťanské spoločenstvá obrátila na Najvyšší súd. „Výsledok zatiaľ nepoznáme,“ dodáva Šobr.

Náboženská recesia?

Jedným z tých, ktorí minulý rok predložili v parlamente sprísňujúci návrh zákona o registrácii cirkví, je aj poslanec Ján Podmanický (Smer-SD), teológ. „Tento zákon sme sprísnili v období, keď o registráciu požiadalo niekoľko skupín, ktoré mali recesistický nádych, napríklad Ateistická cirkev neveriach,“ hovorí Ján Podmanický. „Chceli len využiť voľný registračný systém, ktorý dovtedy fungoval, a takýmto spôsobom získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Pritom tieto peniaze boli a sú určené cirkvám, ktoré naozaj dlhodobo pôsobia a ktoré sa tomu venujú poctivo. Dovtedajší zákon umožnoval, bohužiaľ, získať výhody aj skupinám, ktoré vyslovene podvodným spôsobom chceli získať fi nancie. Preto sa sprísnili a spresnili podmienky registrácie cirkví,“ pokračuje poslanec NR SR. „Nemám problémy s tým, ak takéto subjekty existujú, veď napokon žijeme v pluralitnej spoločnosti, môžu normálne pôsobiť, môžu sa zaregistrovať ako občianske združenia, môžu získavať dve percentá z daní, dary, dotácie, môžu sa zapájať do grantových programov atď. Nemali by však týmto hrubým spôsobom zneužívať finančné prostriedky, ktoré sú určené na úplne iné ciele. Podľa mňa nie je v rozpore so zákonom, ak občianske združenia vyvíjajú náboženskú činnosť, môžu existovať ako právne subjekty, len by nemali byť dotované štátom. Otázne však je, či neurobiť dvojstupňovú registráciu ako napríklad v Českej republike. Znamená to v prvom kole získať registráciu a právnu subjektivitu, ale do toho druhého vojdú len tie, ktoré už vyvíjajú nejakú osvedčenú činnosť a splnili podmienky štátu. Toto je už priestor na diskusiu. V jednom aj v druhom systéme však musí existovať podmienka, že štát si určuje pravidlá pri udeľovaní dotácie,“ konštatuje Ján Podmanický.

Sloboda vierovyznania

Väčšina krajín EÚ nemá vo svojej legislatíve zavedený systém registrácie cirkví a náboženských skupín. V Nemecku sa napríklad cirkvi registrovať nemusia, ale robia to pre oslobodenie od daní. Na založenie stačí sedem členov. V Poľsku a Maďarsku musí žiadosť do registra podať najmenej sto ľudí. V Taliansku si môže cirkev založiť ktokoľvek. Príkladom v tomto smere môže byť aj Scientologická cirkev, v prospech ktorej dokonca rozhodol Európsky súd pre ľudské práva či Európska komisia pre ľudské práva a potvrdili tak to, že scientológia je rovnocenná s inými náboženstvami a malo by sa s ňou tak zaobchádzať. Zjednodušene to znamená aj registrovať, ak to daný štát pre existenciu cirkvi vyžaduje.

„Je to problematika, ktorá patrí do vnútornej kompetencie každého štátu,“ myslí si poslanec Ján Podmanický. „Takže porovnávanie s inými štátmi je v tomto smere nenáležité. Na Slovensku sa predsa ten, kto sa chce modliť, modlí, kto si chce postaviť mešitu, môže, neexistuje obmedzovanie náboženskej slobody, s tým nesúhlasím.“ „Po príklad, že veľmi liberálne podmienky na registráciu cirkví môžu využívať účelovo vytvorené zoskupenia s cieľom získať výhody plynúce z registrácie, stačí zájsť do Maďarska,“ varuje pred príliš benevolentným zákonom riaditeľ cirkevného odboru MK SR Ján Juran. „Existuje tam napríklad Spoločnosť neskorého dažďa Maďarsko, Maďarský zväz bosoriek či Vesmírna cirkev. Pre nízky počet členov sa zatiaľ registrácia nepodarila cirkvi Päť chlebov, kresťanské spoločenstvo za homosexuálov, či Kúzelným prútikárom.“ Možno je skutočne čas na odluku cirkvi od štátu.

Kto je Daniel Šobr?

Banskobystrický učiteľ angličtiny na základnej škole, absolvent Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, Katedry evanjelikálnej teológie a misie. Je zároveň kazateľom CKS, redaktorom náboženského časopisu Logos a prekladateľom. Je ženatý a má dcérku.

Kto je JUDr. Roman Bušo?

Bratislavský advokát a úspešný podnikateľ sa mediálne zviditeľnil ako vodič terénneho vozidla hummer, na ktorom sa pred vyše dvoma rokmi objavil nápis PALKO JE ORGÁN. Neskôr sa mu traja neznámi páchatelia pokúsili uniesť dcéru, ktorej sa však podarilo vyskočiť z idúceho auta a zachrániť sa.

Poslať emailom
Diskusia ()
Len ochutnať!

Nafukovacie nohavice či miniatúry jedla... Spestrite si deň poriadnou dávkou bizarností

Populárne články
Nový PCR test je ešte citlivejší, presnejší a takisto menší než pôvodný.

Koniec nepríjemným výterom? Testovať sa bude aj zo slín

Známy režisér si verejný pohreb neželal. Vdova Olga Menzelová tak rozhodla pre veľký záujem jeho najbližších.

Posledná rozlúčka s Jiřím Menzelom bez vdovy! Prečo na nej chýbala?

Dcéru Adrianu Tessu pripomínajú manželom Bujňákovcom obrazy, ktoré im namaľovala počas poslednej návštevy.

Desaťtisíce opustených rodičov: Slovensko je na zozname starnúcich a vymierajúcich krajín

Členovia novovznikajúceho Slovenského rybárskeho klubu by privítali väčšiu angažovanosť členov Slovenského rybárskeho zväzu.

Ryba smrdí od hlavy! Ako sa hospodári v našich štátnych vodách?

Královná krásy Gessica Notaro predtým, ako ju priateľ polial kyselinou.

Expriateľ polial prekrásnej modelke tvár kyselinou. Teraz sa hrdo ukázala na červenom koberci

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia