Od troch rokov žije v Komárne. Pochádza z bilingválnej rodiny. Otec je maďarskej národnosti a mama z Prešova. Po maďarsky hovorí plynulo, ale typický miestny prízvuk, keď hovorí po slovensky, nemá. Pritom v Komárne žije veľa Slovákov, ktorí po maďarsky nevedia, ale majú ho.

„Prízvuk síce nemám, ale predsa je niečo, čo prezradí, že som z južného Slovenska. Vôbec nepoužívam mäkké ľ.“

Cestovateľka, ktorá si užíva svet a slobodu digitálneho nomáda, vyštudovala právo v Bratislave. Digitálny nomád je človek, ktorý dokáže pracovať a aspoň niečo zarobiť odkiaľkoľvek na svete pomocou moderných technológií a hlavne internetového prepojenia celého sveta. Je pritom úplne jedno, kde práve je a pre koho pracuje.

„Dušou právnička nie som,“ priznáva. „Keď som bola malá, chcela som byť spisovateľka alebo špiónka. Nie som síce ani jedno, ani druhé, ale s istou nadsádzkou možno aj áno. Bloger je predsa spisovateľ a cestovateľ je zasa neškodný špión, ktorý má oči na stopkách a hltá informácie o okolitom svete. A chcela som byť aj mníškou. Asi preto ma dnes tak lákajú budhistické kláštory.“

Spisovateľka v maďarčine alebo v slovenčine? To Marta nerieši. „Ale asi v slovenčine, pretože v nej aj rozmýšľam. Do maturity mala u mňa maďarčina navrch, ale potom sa to zmenilo. Maďarčina je skladbou úplne iná než slovenčina.“