Začalo sa to mojím narodením. Mama, najdôležitejšia bytosť v mojom živote, sa volá Simona. Odvtedy sa s týmto menom stretávam všade! Na strednej škole sa mi všetci smiali, že sa mi páči každá Simona, ktorá ju navštevuje. Neuveríte, jednu som stretol aj na vysokej, bola to veľká láska, ktorá sa vlastne nikdy neskončila. A tak sa dnes nielen moja mama, ale aj manželka volá Simona. Dcérku som odmietol pomenovať rovnako. To sa mi už zdalo priveľa. No aj tak ma toto meno sprevádza ďalej. Moja lekárka je nositeľka rovnakého mena. Raz, keď mala dcérka silnú alergickú reakciu, na pohotovosti ju zachraňovala takisto pani doktorka Simona. Nedávno som si konečne našiel tú najlepšiu a najzaujímavejšiu prácu. Uhádnete meno mojej šéfky? A pokračujem…

Simony stretávam na tých najzvláštnejších miestach a v tých najdôležitejších okamihoch. Napríklad keď som v zahraničí stratil pas. Na konzuláte som stretol nesmierne milú a nápomocnú Simonu, ktorá mi pomohla vybaviť si nový doklad čo najskôr. Keď som v pobaltských krajinách natankoval omylom do benzínového auta naftu, na pumpe bola milá pani s týmto menom, ktorá nám pomohla dostať sa do servisu. Najobľúbenejšia pani učiteľka mojej dcérky je – Simonka. A ešte najlepšia kamarátka mojej ženy sa tak volá tiež. Verili by ste? Už sa len smejem, keď počujem toto meno. No zároveň je pre mňa upokojujúce. Pretože viem, že všetko dobre dopadne. Simonky sú pre mňa ako anjeli strážni.