Bol to jeden z najšokujúcejších a zároveň najzáhadnejších atentátov. Individuálny čin šialenca alebo cielená vražedná misia s pozadím? Ani štyridsať rokov od útoku na Jána Pavla II. to nevieme.

Bol to pokus o vraždu, takpovediac, v priamom prenose. Písal sa 13. máj 1981, keď pápež Ján Pavol II. prechádzal v otvorenom papamobile Námestím svätého Petra v Ríme počas všeobecnej audiencie. Na dobových fotografiách jasne vidno, ako sa z jasajúceho davu vynára ruka tureckého fanatika Mehmeta Aliho Agcu s poloautomatickou pištoľou a mieri na nič netušiacu hlavu cirkvi.

Krátko po 17. hodine sa ozvalo niekoľko výstrelov. Pápeža zasiahli štyri guľky – jedna do čriev a tri do rúk. Keď sa zrútil do rúk ochrankárov, ľudia plakali a kričali. Strelca, ktorý sa snažil utiecť, chytili a zatkli. Svätý Otec bol vážne zranený a tri týždne strávil v nemocnici, ale prežil. Len päť dní po útoku oslavoval 61 rokov a v tejto súvislosti povedal, že sa 13. máj stal jeho druhým narodeninovým dňom. 

Vrahov prerod

Agcu, ktorý bol členom ultraravicovej tureckej organizácie Siví vlci, pôvodne odsúdili na doživotie. Po odsedení 19 rokov mu však bývalý taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi na žiadosť pápeža udelil amnestiu. Ján Pavol dokonca Agcu v roku 1983 navštívil v rímskom väzení Rebibbia a odpustil mu. „O čom sme sa spolu rozprávali, zostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil a ktorý mu úplne dôveruje,“ vyhlásil.

Strelca po prepustení deportovali do Turecka, kde si odsedel ďalších desať rokov, keďže mal na svedomí ešte vraždu ľavicového novinára a dve bankové lúpeže. Na slobode sa ocitol v januári 2010 takmer po troch desaťročiach za mrežami. Von vraj vyšiel ako nový človek. Stal sa z neho katolík a neúspešne dokonca požiadal o poľské občianstvo.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia