Keď sa Adela (14) v spoločnosti cudzích ľudí prizná, že navštevuje školu pre intelektovo nadaných žiakov, okamžite sa od nej očakáva, že na počkanie vyráta zložité matematické príklady. Mimoriadne nadané deti ešte stále čelia v našej spoločnosti nepochopeniu.

Táto deviatačka však po prázdninách nastúpi na strednú odbornú školu veterinárnu. Baví ju biológia, v tomto predmete dosahuje nadpriemerné výsledky. Na prvé počutie je to na počudovanie, ale jej doménou sú baktérie a parazity.

Riaditeľka prvej súkromnej školy pre takéto deti na Slovensku Eva Orságová hovorí, že iba veľmi málo mimoriadne nadaných žiakov vyniká úplne vo všetkom. Poväčšine sú to jedna-dve oblasti, v ktorých excelujú, či už sú to prírodné vedy, alebo cudzie jazyky.

Potom sú však aj slabšie miesta. Pedagogička, s ktorou sa rozprávame, ich odmieta nazývať problémami. Nečudo, že od roku 2005 sú nadané deti legislatívne zaradené medzi žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

„Mnohí sa totiž mylne domnievajú, že im stačí iba naložiť viac práce a učiva z vyššieho ročníka. Tieto deti však potrebujú, aby sa im učitelia venovali inak ako v bežných školách. Napríklad nové vedomosti a poznatky im sprostredkujeme tak, aby mali pocit, že ich objavili samy.“

Na tejto súkromnej základnej škole pre intelektovo nadané deti v Bratislave zašli ešte ďalej. Prijímajú medzi seba aj žiakov, ktorí majú v súvislosti s vysokým intelektom iné, vedľajšie diagnózy.

Skúsená pedagogička sa nebráni prijať do školy, v ktorej riaditeľuje, deti majúce v súvislosti s vysokým intelektom pridružené diagnózy.
Skúsená pedagogička sa nebráni prijať do školy, v ktorej riaditeľuje, deti majúce v súvislosti s vysokým intelektom pridružené diagnózy.
Zdroj: Matej Jankovič

Nerozumejú irónii

Najčastejšie ide o Aspergerov syndróm, diagnózu zo spektra autistických porúch.

„Sú to deti, ktorým sa školy doslova vyhýbajú. Len čo vidia papier s touto diagnózou, chcú dať ruky preč. Niežeby nechceli toto dieťa vzdelávať. Nie sú však na to pripravené, pretože slovenské školy sú najmä kolosy, kde je ťažké venovať sa individuálnym problémom a potrebám.

Veľmi často vyžadujú od rodičov, aby takéto dieťa ostávalo v škole 2-3 hodiny, čo narúša chod celej rodiny. Inokedy je zase veľmi ťažká práca so zvyškom kolektívu, aby takéto dieťa dokázal akceptovať. Naša škola je malá, máme 80 detí, počet sme nastavili tak, aby sme mohli prijímať aj takýchto žiakov a pomáhať im.“

Mimoriadne nadané deti s Aspergerovým syndrómom síce excelujú v dosahovaných vedomostiach, majú však problém vo vzťahoch. Napríklad neexistuje, aby ste ich priateľsky chytili okolo pliec, aspoň nie v prvej fáze zoznamovania.

„Všetko berú doslova, nerozumejú napríklad irónii či priateľskému žartovnému doberaniu. Veľmi zle reagujú na zmenu. Ak má prísť ako hosť na vyučovaciu hodinu rodič či dieťa, ktoré má záujem navštevovať našu školu, musíme im to oznámiť vopred,“ opisuje Eva Orságová.

Netají, že aj v ich škole sa boria niekedy s atypickými problémami pri rešpektovaní takýchto detí. Dokonca v minulosti nastala vyhrotená situácia, keď rodičia desiatich detí dali riaditeľke na výber. Buď žiak s Aspergerovým syndrómom, alebo ich deti. Vedenie školy dalo nakoniec prednosť jednému dieťaťu pred desiatimi.

„Bola to výnimočná situácia, náhoda. Inak sú rodičia našich detí tolerantní. Spomínaný žiak je dnes študentom na medzinárodnej strednej škole.“

Adela exceluje v biológii, zaujímajú ju baktérie a parazity. Jej druhou vášňou je šport, päťkrát v týždni trénuje volejbal. Práve sa vrátila z majstrovského zápasu.
Adela exceluje v biológii, zaujímajú ju baktérie a parazity. Jej druhou vášňou je šport, päťkrát v týždni trénuje volejbal. Práve sa vrátila z majstrovského zápasu.
Zdroj: Matej Jankovič

Ďalší problém, s ktorým sa boria podobne ako všetky školy v Bratislave, je nedostatok učiteľov. Ich deti potrebujú špeciálnych pedagógov, pretože majú špeciálne potreby.

Podľa legislatívy je to však zariadené tak, že pedagógovia, ktorí učia intelektovo nadané deti, sú platovo nižšie ohodnotení ako ich kolegovia, ktorí učia na iných špeciálnych školách, kde sú deti s poruchami správania či mentálnym postihnutím.

V škole, ktorú sme navštívili, pracujú aj učitelia zo zahraničia. Marvelis je z Kuby a vyučuje španielčinu. Marcella zo srbskej Vojvodiny k nám prišla študovať na vysokú školu a už u nás osta­la. S úsmevom hovorí, že učiť tieto deti je radosť, dá sa s nimi rozprávať ako s dospelými, dokonca nemajú problém preberať politickú situáciu.

Majú svoje muchy

Majú veľmi veľa otázok a keď sa stane, že sa ocitnú v bežnej škole, vykrikujú, vyrušujú, pretože sa nudia, dokonca môžu pôsobiť nevychovane. Často majú pocit, že sú nepochopené, pretože nenachádzajú vhodných partnerov na rozhovory. Pritom sú tieto deti „iba“ mimoriadne nadané.

A že takého syna či dcéru máme aj doma, zistíme podľa toho, že sa už vo veku troch či štyroch rokov neuspokojí s jedinou odpoveďou pri svojej otázke. Niekto by povedal, že tieto deti sú otravné.

„Najprv majú záujem o jednu oblasť, začína sa to vesmírom či dinosaurmi. Potrebujú ju dopodrobna prebrať, naliehajú na rodičov, aby im kúpili takú či onakú knihu, išli s nimi do konkrétneho múzea. Keď obsiahnu oblasť svojho záujmu, prejdú na ďalšiu,“ opisuje skúsená pedagogička Eva Orságová, ako spoznáme mimoriadne nadané deti.

Max sa aktuálne zaujíma o žraloky, vypracoval na túto tému aj školskú prácu. Jeho snom je okrem toho oživiť vyhynuté dinosaury.
Max sa aktuálne zaujíma o žraloky, vypracoval na túto tému aj školskú prácu. Jeho snom je okrem toho oživiť vyhynuté dinosaury.
Zdroj: Matej Jankovič

Max, ktorý má iba 7 rokov, nám s radostným jasom v detských očiach opisuje, čo všetko vie o žralokoch. Dozvedáme sa, že na svete žije 450 druhov týchto morských predátorov.

„Najviac, až 400 rokov, sa dožíva žralok grónsky. Žralok veľrybí je zase najväčší, meria 12 metrov,“ opisuje Max.

Veľkým snom tohto malého školáka je oživiť vyhynuté dinosaury. V hlave má už aj plán, začal by s odobratím DNA z kostí uhynutých druhov. Okrem geniality, ktorá nás bežných ľudí ohuruje, majú tieto deti aj takzvané muchy či spôsoby správania, ktoré sa môžu zdať čudné.

„Sú to veľmi citlivé deti, trpia, ak nepodajú výkon na sto percent. Ťažko znášajú, ak sa niekto na vyučovacej hodine prihlási skôr,“ hovorí Eva Orságová.

Matvej, ktorý prišiel so svojimi rodičmi do Bratislavy z Ruska, nám vysvetľuje, že sa ho nemáme pýtať na plynúce roky, pretože on a čas sú nepriatelia. O pár dní oslávi 14 rokov. Keď prišiel k nám, slovenský jazyk zvládol bez problémov, hoci veľmi dlho mu robilo problémy slovo zemiak. Pri spoločnom rozhovore nám rétorikou dospelého vysvetľuje rozdiely medzi životom v Rusku a na Slovensku.

„U vás je veľmi málo športovísk. Na sídliskách sú síce ihriská, ale iba pre deti do 7 rokov. V Rusku môžete športovať takmer pri každom obytnom dome,“ uvádza jeden z mnohých prípadov.

V ruke má tablet, veľmi rád kreslí, ale nie tradičným spôsobom ceruzou na papier. S kamarátom práve vytvárajú dvojrozmernú počítačovú hru, on vytvára návrhy na jednotlivé postavy.

Matvej kreslí už len pomocou tabletu. Práve s kamarátom vytvárajú novú počítačovú hru.
Matvej kreslí už len pomocou tabletu. Práve s kamarátom vytvárajú novú počítačovú hru.
Zdroj: Matej Jankovič

Prijal ich premiér

Ďalšia zaujímavosť, ktorá možno prekvapí laikov, je, že mimoriadne nadané deti najradšej píšu tlačeným písmom.

„Veľa z nich vie čítať a písať už v predškolskom veku. Na vyučovaní si už prezerajú učebnice o tri strany ďalej. Pýtajú sa, čo bude nabudúce, preto musia byť vyučovacie hodiny veľmi dynamické. Dokonca sa pýtajú, či na nich počkáme s novým učivom, ak by náhodou chýbali. Nečudo, že nemajú až takú trpezlivosť nacvičovať krasopis. Je pre nich jednoduchšie spájať v rámci písmen čiarky ako vlnovky. Začíname tlačenými písmenkami a po polroku prechádzame na písané. Môžu si vybrať.“

V škole na Znievskej ulici v Bratislave si preto žiaci sami zhotovujú vlastné pracovné zošity. A keďže pre tieto deti je typická citlivosť, na prehru veľmi často reagujú plačom či odmietnutím spolupráce, v škole sa rozhodli spájať intelekt s pohybom.

„Pri športových aktivitách v hravom prostredí majú pocit, že nejde až o také veľké veci. Keď sa im podarí prekonať ťažkosti pri športe, prenesie sa to aj do vyučovania,“ vysvetľuje nám riaditeľka školy.

Už 5 rokov sa každé letné prázdniny časť školy vyberie na bicykloch z Bratislavy do Prahy. Akcia má názov Tour de intelekt. Približne 20-členný peletón je vybavený stanmi, kempovacími súpravami. Každý deň prespia v kempe, deti sa musia samy podieľať na stavbe stanu, vytváraní pohodlia, učiť sa samostatnosti.

Žiaci sa dočkali aj veľkej slávy, jeden rok ich osobne v Prahe prijal český premiér. Inokedy zase organizujú školu na vode, pravidelne kvôli nej cestujú do Vranova nad Dyjí v Česku s vlastnými kanoe, s veslami, pádlami a motorovým člnom.

Poslať emailom
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac