Jaroslav Slašťan

Keď bolo treba odchovať nejakú šelmu, zobrali ju domov a&nbsp;každé dve-‑tri hodiny mláďa prikrmovali mliekom vo fľaši. Keď vyrástlo, išlo späť do zoo. „Mávali sme doma rôzne druhy zvierat, či už tri medvede naraz, tri levíčatá, alebo pumu severoamerickú. Už vtedy som sa rozhodol, že keď vyrastiem, budem robiť niečo so zvieratami, možno chovateľa šeliem v&nbsp;zoo. Ale keď som si neskôr uvedomil neskrotnosť dravcov, ich slobodu a&nbsp;nepripútanosť k&nbsp;človeku, pochopil som, že toto bude moja cesta,“ hovorí Jozef Tomík (43), ktorý s&nbsp;dravcami dýcha, žije a&nbsp;pracuje už 27 rokov.

Prvé sokoliarske vystúpenie zažil v&nbsp;roku 1993, keď mal 14 rokov. Svojím vystúpením ho vtedy zaujali zakladatelia sokoliarskej skupiny Marián Ondrejmiška a&nbsp;Slávo Kukurugya. Pridal sa k&nbsp;nim, keď začali budovať amfiteáter nad zámkom, dodnes si spomína, ako ich každý odrádzal, že podobná scéna sa neuživí a&nbsp;že na Slovensku to fungovať nebude. Chytilo ho to za srdce, odvtedy sa sokoliarstvo stalo jeho vášňou, prácou i&nbsp;životným štýlom. Začínal s&nbsp;naším najmenším dravým vtákom, sokolom myšiarom, ľudovo nazývaným aj pustovka či poštolka. Neskôr presedlal na jastrabov, nebeských akrobatov a&nbsp;lovcov, ktorým sa v&nbsp;ríši vtákov len málokto vyrovná. V&nbsp;kolekcii dravcov a&nbsp;sov má 22 rôznych druhov, s&nbsp;ktorými pracuje.

„Každý, kto sa chce venovať sokoliarstvu, si musí spraviť poľovný lístok, absolvovať ročnú kandidátsku prax u&nbsp;najbližšieho sokoliara a&nbsp;spraviť sokoliarske skúšky. Tak ako väčšina sokoliarov, aj ja som si v&nbsp;minulosti spravil sokoliarsky kurz na lesníckej škole v&nbsp;Banskej Štiavnici. Už niekoľko rokov chodia mladí sokoliari na prax k&nbsp;nám do Bojníc, najmä zo školy v&nbsp;Štiavnici, a&nbsp;zároveň aj skúšam mladých sokoliarov na sokoliarskych skúškach. Človek, ktorý sa chce venovať sokoliarstvu, musí mať obrovitánsku trpezlivosť a&nbsp;tej sa učí po celý svoj sokoliarsky život,“ prezrádza sympatický sokoliar. Druhou podmienkou je množstvo času, pretože keď vypustí dravca, nikdy nevie, koľko času bude potrebovať. „Niekedy je to hodina, inokedy tri, stáva sa však, že operený zverenec zaletí aj na niekoľko dní. Aj preto jedince, ktoré sú schopné zalietať väčšie vzdialenosti, dostávajú na nohu alebo chvost vysielačku, ktorá funguje na princípe telemetrie. Vďaka tomu ho dokážeme dohľadať aj na veľké vzdialenosti.“

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Sokoliarske ráno sa začína kontrolou, výmenou vody a&nbsp;poupratovaním voliér. Nasleduje váženie hmotnosti každého zverenca. Jozef nám vysvetľuje, že vtáky je potrebné denne vážiť, pretože ak sú vo vysokej kondícii, teda prekŕmené, nemajú záujem lietať. Rovnako to funguje v&nbsp;prírode, ak je dravý vták nakŕmený, nemá záujem loviť. Pri tréningoch sa využíva práve ich pocit hladu, pretože vták vie, že za splnený cvik či reakciu na pokyn dostane potravu. Odmeňovanie dravcov potravou z&nbsp;rúk sokoliara je neustále utvrdzovanie vzájomného vzťahu. „A&nbsp;to až do fázy, kým sa nenaviaže na človeka, potom je to viac o&nbsp;imprintingu – neviditeľnom pute, ako o&nbsp;potrave. „Imprinťák“ berie človeka najprv ako matku, neskôr životného partnera, takže úlohy plní bez očakávania potravy. Keď je dravec na človeka naviazaný, po niekoľkých rokoch sa s&nbsp;ním dokáže napríklad aj rozmnožovať, sokoliar môže ísť za samcom do voliéry, odoberie od neho spermu a&nbsp;vloží ju do samice, takto vznikajú imprinty – umelé odchovy. Týmto spôsobom sa dokážu dravce v&nbsp;rukách človeka rozmnožovať a&nbsp;ohrozené druhy možno zachrániť.“

Každodenný výcvik zahŕňa rôzne tréningy, najskôr prestupy, potom preskoky a&nbsp;prílety na rukavicu. Po každom zvládnutom úkone dostane dravec odmenu vo forme potravy. Potom nastáva cvičenie lovenia, či už koristi, alebo jej imitácie. Je dôležité docieliť, aby sa dravec nebál okolia, aby sa cítil pri sokoliarovi bezpečne. Dôležitou súčasťou sokoliarskych dravcov je aj privykanie ich pováh na rôzne podnety a&nbsp;zvuky, práve preto sa s&nbsp;nimi často navštevujú rôzne rušnejšie miesta.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Niektoré druhy krkavcovitých vtákov majú inteligenciu päťročného dieťaťa. Dokážu napríklad napodobňovať veľké množstvo zvukov, naučiť sa rozprávať hlasom majiteľa a&nbsp;pochopiť význam niektorých slov. Najlepší „lingvista“ spomedzi nich je krkavec čierny, ktorý je zároveň aj najväčší príslušník tejto čeľade. „Na vystúpeniach používame krkavce, tie patria medzi najinteligentnejšie vtáky, často ľudí upozorňujeme, aby si pred vystúpením schovali prinesené jedlo, tí, čo neposlúchnu, oň prídu, krkavcom sa im ho podarí získať,“ usmieva sa sokoliar. Amfiteáter a&nbsp;voliéry majú priamo pod Bojnickým zámkom. Chovajú predovšetkým druhy vyskytujúce sa na Slovensku, sovy, sokoly a&nbsp;orly, z&nbsp;cudzokrajných myšiaka červenochvostého pochádzajúceho zo Severnej Ameriky, či kondora morkovitého, ktorý pochádza z&nbsp;Latinskej Ameriky.

Práve tohto dravca menom Sherlock využívajú nemeckí policajti na vyhľadávanie mŕtvol, pretože má vynikajúci čuch a&nbsp;zo vzduchu dokáže objaviť mŕtvolu. Pri hľadaní mŕtvych tiel im ušetrí čas, pretože pokryje oveľa väčšiu oblasť ako psy alebo ľudia. Tieto supy sú schopné rozpoznať pach hnijúceho mäsa z&nbsp;výšky tisíc metrov. Na jeho misiu rozpoznať v&nbsp;množstve iných pachov práve mŕtve ľudské telo ho jeho tréner pripravoval vo Walsrode, južne od Hamburgu. Sherlock sa v&nbsp;Nemecku stal veľmi známym. Stal sa súčasťou predstavení pre verejnosť, ktoré policajti organizujú, bol hosťom v&nbsp;mnohých televíznych programoch a&nbsp;napísali o&nbsp;ňom niekoľko novinových článkov.

Sokoly a&nbsp;jastraby sú jednoduchšie na výcvik ako orly, tie sú vzhľadom na svoju váhu a&nbsp;veľkosť ťažšie zvládnuteľné. „Každý jedinec má svoju povahu, dokonca na seba žiarlia. Sovy sú flegmatické, na všetko majú čas. Dravce sú predátory, v&nbsp;prírode sa navzájom napádajú a&nbsp;lovia sa medzi sebou, dravce loviace v&nbsp;noci napádajú po súmraku tie denné a&nbsp;opačne to platí tiež, so svitaním sa karta obráti a&nbsp;korisťou denných dravcov sa stávajú sovy. Dravý vták je rovnako ako človek osobnosť. Niektorého sa podarí vycvičiť aj za dva-tri týž­dne, iného nikdy.“

Vlastniť vycvičeného dravca bola kedysi výsada bohatých šľachticov. Ich predajom mohli ľudia získať celé územia a&nbsp;majetky, ich kúpou zas majestát a&nbsp;uznanie. Kto pánovi vzácneho dravca zranil či zabil, skončil pod sekerou kata. Slovenské sokoliarstvo bolo najskôr zapísané do Národného zoznamu kultúrneho nehmotného dedičstva na Slovensku. „Bola to pre nás sokoliarov veľká vec, o&nbsp;ktorú sme sa snažili dvanásť rokov. Predchádzalo tomu vypisovanie množstva dokumentácie, v&nbsp;nej sme dokladovali históriu sokoliarstva na našom území, siahajúcu až do obdobia Veľkej Moravy. Komisie, ktoré žiadosti posudzujú, nám roky nepriznávali integritu, hovorili, že sokoliarstvo ľudí a&nbsp;komunity nespája. Ale opak je pravdou, dedí sa z&nbsp;generácie na generáciu, starí sokoliari odovzdávajú mladým skúsenosti a&nbsp;vedomosti. Učia ich veci, ktoré nenájdu v&nbsp;knihách – ako si vziať dravca na ruku, ako ho rozlietavať, ako rozoznávať choroby. Keď dravec nie je v&nbsp;poriadku, mnohokrát sokoliar už pohľadom zistí, že je chorý, vie, akú liečbu treba nasadiť, či ísť k&nbsp;veterinárovi,“ vysvetľuje Jozef Tomík.

Dnes je už naše sokoliarstvo zapísané aj na Zoznam UNESCO ako kultúrne nehmotné dedičstvo ľudstva aj na Slovensku. „Ako prví sa snažili o&nbsp;zápis do UNESCO hlavne Arabi. Tí robili veľké sokoliarske stretnutia, na ktorých sme sa niektorí sokoliari zo Slovenska aj zúčastnili, či už priamo v&nbsp;Spojených arabských emirátoch, alebo aj ja konkrétne blízko Londýna. Mali sme možnosť stretnúť sokoliarov z&nbsp;celého sveta, vymieňali sme si skúsenosti a&nbsp;videli iné kultúry sokoliarstva.“

Jozef Tomík ako jeden zo zakladajúcich členov pôsobil aj ako riaditeľ OOCR Región horná Nitra – Bojnice, kde je v&nbsp;teraz členom dozornej rady. V&nbsp;tomto roku mu udelili ocenenie Osobnosť cestovného ruchu za zásluhy o&nbsp;rozvoj cestovného ruchu v&nbsp;Trenčianskom kraji. Angažuje sa pri rôznych podujatiach ako moderátor, organizátor či vystupujúci aj napr. s&nbsp;ohňovou šou. S&nbsp;manželkou Jarkou majú dve dcéry Mišku a&nbsp;Simonku, ktoré majú svoje koníčky, v&nbsp;ktorých ich podporujú, ale zároveň spolu vystupujú niekoľko rokov v&nbsp;Nočnej show každú stredu večer počas mesiacov júl a&nbsp;august v&nbsp;Bojniciach.

Jozef sa venuje sokoliarstvu, chovu, ošetrovaniu a&nbsp;liečeniu dravcov už dlhé roky. Hlavnou oblasťou jeho činnosti je organizovanie vystúpení pre verejnosť, zostavovanie atraktívnych pásiem a&nbsp;prezentácií i&nbsp;účasť na filmovaní. Okrem klasických prezentácií, evokujúcich dávne časy, vytvára aj nové typy predstavení, choreografie, akcie na objednávku a&nbsp;tiež moderuje zábavné programy. Aj jeho zásluhou sa vystúpenia skupiny Aquila stali pravidelnou súčasťou mnohých letných podujatí a&nbsp;spoločensko-vzdelávacích akcií nielen na Slovensku, ale aj v&nbsp;zahraničí.

V&nbsp;spolupráci s&nbsp;Trenčianskym múzeom účinkujú osem sezón aj na Trenčianskom hrade. Účinkujúci majú kostýmy vyhotovené z&nbsp;klasických prírodných materiálov ako koža a&nbsp;ľan, ktoré dokresľujú charakter vystúpení. Skupina Aquila, ktorá má v&nbsp;súčasnosti 25 členov, účinkovala vo viacerých filmoch: O&nbsp;ľuďoch a&nbsp;čarodejníkoch, Ako divé husi, Kuře melancholik, v&nbsp;dokumentoch Staré remeslá – sokoliarstvo a&nbsp;podieľala sa tiež na prípravách filmov Jánošík a&nbsp;Pribina. Spolupracovali aj pri videoklipe skupiny No Name s&nbsp;názvom Starosta.

„Naším primárnym cieľom je však pomáhať dravcom v&nbsp;zápase o&nbsp;prežitie, a&nbsp;to nielen chovom, ale aj propagáciou, približovaním ich krásy, dokonalosti, propagovaním sokoliarstva ako najstaršieho spôsobu lovu, ale aj výchovou detí a&nbsp;mládeže vo vzťahu k&nbsp;prírode. No a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade aj samotnou ochranou dravcov, ich rehabilitáciou a&nbsp;výskumom. Za symbol našej skupiny máme orla, ktorý má vedecké meno Aquila a&nbsp;pre svoju krásu, silu a&nbsp;schopnosti je nazývaný kráľom dravcov,“ hovorí vedúci skupiny Aquila Jozef Tomík.

Ako chlapec JOZEF TOMÍK vyrastal so šelmami, napokon si jeho srdce navždy získali dravce

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Ako chlapec JOZEF TOMÍK vyrastal so šelmami, napokon si jeho srdce navždy získali dravce

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Chlapec minul 100-tisíc, aby vyzeral ako Britney SPEARS: Šialený výsledok! FOTO

Dievčaťu kvôli šampónu ZHORELA celá tvár: Iní by sa zrútili, ona hrdo ukazuje, ako vyzerá!

Chcela vyzerať ako Marilyn Monroe, takto to dopadlo: A taká krásna brunetka to bola! FOTO

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás