Bola prvá
S terapiami mala počas svojho krátkeho života bohaté skúsenosti aj princezná Diana. O bulímii a depresii vtedy hovorila rovnako otvorene ako jej syn dnes. Spúšťačom jej psychických chorôb bolo nešťastné manželstvo s dnešným kráľom Karolom III. (73), ktorý ju nemiloval, náročný život v kráľovskom paláci, tlak verejnosti a mediálny lov. Hovorila o tom okrem iného vo svojom legendárnom rozhovore v relácii Panorama a bola prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá verejne priznala duševnú chorobu. Niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu, tehotná sa vrhla zo schodov, aby konečne upútala manželovu pozornosť. „Hovorila som mu – som taká zúfalá, že si idem vyplakať oči. On mi na to odpovedal, že ma nehodlá počúvať, a išiel si zajazdiť na koni. Keď som bola tehotná, nemohla som spať, jesť, celý svet sa mi rútil. Chodili za mnou celé zástupy lekárov a psychiatrov, aby ma dali dokopy,“ zverila sa Andrewovi Mortonovi, ktorý o nej napísal knihu. Na ospravedlnenie chladného Charlesa však treba povedať, že ako prvý mužský príslušník kráľovskej rodiny strávil s manželkou v nemocnici celý deň, keď sa na svet hlásil jeho prvorodený syn William, a bol aj pri pôrode.
Trocha bucľatá
Bola najvýraznejšou mediálnou osobnosťou, svojou popularitou zatienila ostatných členov a členky kráľovskej rodiny. Cítila sa však natoľko osamelá a zmätená, že ju zachvátila bulímia, mala záchvaty sebapoškodzovania, rezala si ramená aj zápästia. „Bulímia sa začala týždeň po tom, čo sme sa zasnúbili, a jej prekonanie trvalo takmer desaťročie,“ povedala princezná. Začalo sa to nevinnou poznámkou. „Môj manžel mi položil ruku na pás a povedal – ach, tu sme trochu bucľatí, však?“ Elizabeth Emanuel, návrhárka Dianiných svadobných šiat, neskôr v rozhovoroch prezradila, že keď začali so šitím, Dianin pás meral 26 až 27 palcov. Do júla 1981 to bolo už len 23 palcov. Otvorená spoveď členky kráľovskej rodiny vyvolala v tom čase šok – o poruchách príjmu potravy sa otvorene hovorilo len zriedka. Keď to urobila globálna superhviezda na takejto scéne, spochybnilo to veľkú spoločenskú stigmu.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane