Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Matkina smrť, pocit, že ako druhorodený syn je iba ten druhý. Princ Harry (38) v&nbsp;autobiografii Spare bez zábran opisuje, že aj pre tieto skutočnosti vo svojom živote potreboval pomoc odborníka na duševné zdravie. Práve svojej terapeutke zatelefonoval ako prvej, keď ho počas hádky fyzicky napadol brat a&nbsp;budúci kráľ William (40). Bratská roztržka nastala pre Harryho manželku, bývalú americkú herečku Meghan. Princova úprimná otvorenosť je v&nbsp;rozpore so stigmatizáciou duševných ochorení, ktorá predstavuje pre ľudstvo dlhodobý problém. Okrem Harryho na dôležitosť starostlivosti o&nbsp;duševné zdravie otvorene poukazuje korunná princezná Amalia (18) z&nbsp;Holandska vo svojej knihe, ktorá vyšla pri príležitosti jej plnoletosti.

Mal iba dvanásť rokov, keď prišiel o&nbsp;milovanú matku princeznú Dianu (†36), ktorá zomrela pri dopravnej nehode v&nbsp;roku 1997. A&nbsp;keď­že ľud v&nbsp;Spojenom kráľovstve dal jasne najavo, že s&nbsp;princeznou ľudských sŕdc sa chce rozlúčiť verejne, mužskí členovia kráľovskej rodiny museli kráčať za jej rakvou. Nálade spoločnosti sa museli podriadiť aj synovia zosnulej princeznej, a&nbsp;hoci boli ešte deti, aj oni kráčali za rakvou s&nbsp;telom svojej matky, vypravenou z&nbsp;Kesingtonského paláca, viac ako jeden kilometer. „Emočný otras z&nbsp;Dianinej smrti, útly vek chlapcov, na ktorých sa Briti pozerali ako na ‚svoje‘ deti, viedli k&nbsp;porušeniu tradičných hraníc,“ vyhodnotil túto situáciu historik Robert Lacey.

Princ Harry neskôr trpel záchvatmi paniky a&nbsp;úzkosťou. Stratu matky psychicky spracoval až vo veku 28&nbsp;rokov pomocou terapie. „Koncom leta 2013 som prežíval zlé chvíle, striedali sa obdobia vyčerpávajúcej letargie a&nbsp;desivých záchvatov paniky,“ píše Harry vo svojich spomienkach. Nebol schopný vykonávať svoje povinnosti. „Kým som si obliekol sako a&nbsp;zaviazal topánky, pot mi stekal po lícach a&nbsp;chrbte.“ Zážitky okolo rezignácie na funkciu vysokopostaveného člena britskej kráľovskej rodiny začiatkom roka 2020 Harryho ovplyvnili aj psychicky. V&nbsp;podcaste Armchair Expert herca Daxa Sheparda prezradil, že Meghan ho povzbudila, aby sa vrátil k&nbsp;terapiám.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane 

S&nbsp;terapiami mala počas svojho krátkeho života bohaté skúsenosti aj princezná Diana. O&nbsp;bulímii a&nbsp;depresii vtedy hovorila rovnako otvorene ako jej syn dnes. Spúšťačom jej psychických chorôb bolo nešťastné manželstvo s&nbsp;dnešným kráľom Karolom&nbsp;III. (73), ktorý ju nemiloval, náročný život v&nbsp;kráľovskom paláci, tlak verejnosti a&nbsp;mediálny lov. Hovorila o&nbsp;tom okrem iného vo svojom legendárnom rozhovore v&nbsp;relácii Panorama a&nbsp;bola prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá verejne priznala duševnú chorobu. Niekoľkokrát sa pokúsila o&nbsp;samovraždu, tehotná sa vrhla zo schodov, aby&nbsp; konečne upútala manželovu pozornosť. „Hovorila som mu –&nbsp;som taká zúfalá, že si idem vyplakať oči. On mi na to odpovedal, že ma nehodlá počúvať, a&nbsp;išiel si zajazdiť na koni. Keď som bola tehotná, nemohla som spať, jesť, celý svet sa mi rútil. Chodili za mnou celé zástupy lekárov a&nbsp;psychiatrov, aby ma dali dokopy,“ zverila sa Andrewovi Mortonovi, ktorý o&nbsp;nej napísal knihu. Na ospravedlnenie chladného Charlesa však treba povedať, že ako prvý mužský príslušník kráľovskej rodiny strávil s&nbsp;manželkou v&nbsp;nemocnici celý deň, keď sa na svet hlásil jeho prvorodený syn William, a&nbsp;bol aj pri pôrode.

Bola najvýraznejšou mediálnou osobnosťou, svojou popularitou zatienila ostatných členov a&nbsp;členky kráľovskej rodiny. Cítila sa však natoľko osamelá a&nbsp;zmätená, že ju zachvátila bulímia, mala záchvaty sebapoškodzovania, rezala si ramená aj zápästia. „Bulímia sa začala týždeň po tom, čo sme sa zasnúbili, a&nbsp;jej prekonanie trvalo takmer desaťročie,“ povedala princezná. Začalo sa to nevinnou poznámkou. „Môj manžel mi položil ruku na pás a&nbsp;povedal – ach, tu sme trochu bucľatí, však?“ Elizabeth Emanuel, návrhárka Dianiných svadobných šiat, neskôr v&nbsp;rozhovoroch prezradila, že keď začali so šitím, Dianin pás meral 26&nbsp;až 27&nbsp;palcov. Do júla 1981 to bolo už len 23&nbsp;palcov. Otvorená spoveď členky kráľovskej rodiny vyvolala v&nbsp;tom čase šok –&nbsp;o&nbsp;poruchách príjmu potravy sa otvorene hovorilo len zriedka. Keď to urobila globálna superhviezda na takejto scéne, spochybnilo to veľkú spoločenskú stigmu.

Poruchou príjmu potravy, konkrétne anorexiou, trpela aj švédska korunná princezná Victoria (44). V&nbsp;90.&nbsp;rokoch minulého storočia jej kostnatá postava vzbudzovala vážne obavy. V&nbsp;oficiálnom vyhlásení paláca z&nbsp;28.&nbsp;novembra 1997 sa uvádzalo, že švédska následníčka trónu trpí „poruchou príjmu potravy a&nbsp;lieči sa“. Odišla študovať do USA a&nbsp;za oceánom podstúpila terapiu. Ako Victoria spomína v&nbsp;portréte, ktorý v&nbsp;roku 2017 odvysielal švédsky kanál TV4, naučila sa hovoriť o&nbsp;svojich pocitoch, určiť si hranice a&nbsp;nevyvíjať na seba príliš veľký tlak. Jej duša trpela, telo sa scvrklo a&nbsp;všetko sa to začalo láskou.

V&nbsp;roku 1993 sa zamilovala do Daniela Collerta, staršieho o&nbsp;štyri roky. Priemyselníkov syn však miloval spoločenský život do takej miery, že jedného dňa opitý spadol zo schodov a&nbsp;vážne si poranil hlavu. Pre krvácanie do mozgu ho operovali desať hodín. Hoci operácia bola úspešná, dlho bojoval s&nbsp;únavou, mal ťažkosti so sústredením a&nbsp;problém s&nbsp;rovnováhou. Jeho frustrácia rástla a&nbsp;s&nbsp;tým aj napätie vo vzťahu. To všetko viedlo k&nbsp;rozchodu. „Pýtala som sa, kto sú moji skutoční priatelia. Komu môžem naozaj veriť?“ Niektorí z&nbsp;jej takzvaných priateľov totiž prezradili médiám jej tajomstvá, čo určite neprispelo k&nbsp;duševnej rovnováhe korunnej princeznej. Svoje urobil aj tlak na jej osobu ako na budúcu kráľovnú. „V&nbsp;tom čase môj život určovali iní. Kontrola jedla bola jediná vec, ktorá mi zostala. Bol to môj spôsob, ako sa vyrovnať s&nbsp;neustálym strachom. Je ťažké vysvetliť, prečo som sa vtedy takto správala. Nenávidela som pohľad na seba,“ prekvapila princezná Victoria v&nbsp;televíznom dokumente svojou úprimnosťou.

Holandská princezná Amalia o&nbsp;pravidelnej návšteve psychológa hovorí v&nbsp;rámci svojej knihy ako o&nbsp;niečom úplne prirodzenom. „Niekedy je toho na mňa príliš veľa –&nbsp;škola, priatelia a&nbsp;priateľky. Potom sa s&nbsp;niekým potrebujem porozprávať.“ Korunná princezná si myslí, že je normálne „každú chvíľu hovoriť s&nbsp;odborníkom“, najmä vzhľadom na samovraždu jej tety Inés Zorreguietovej, ktorá si v&nbsp;roku 2018 siahla na život. Jej fotka je stále v&nbsp;Amaliinej izbe. Mladšia sestra holandskej kráľovnej Máximy (51) dlhodobo trpela depresiami. Zomrela vo svojom dome v&nbsp;hlavnom meste Argentíny vo veku iba 33&nbsp;rokov.

Nórska princezná Märtha Louise (50) v&nbsp;rozhovore pre magazín Marie Claire porozprávala aj o&nbsp;svojich skúsenostiach s&nbsp;terapiou. Nedokázala sa totiž vyrovnať s&nbsp;veľkým tlakom a&nbsp;očakávaniami, s&nbsp;ktorými bojovala ako členka kráľovskej rodiny. „Medzi mnou, skutočnou Märthou, a&nbsp;princeznou, s&nbsp;ktorou som musela súťažiť, bola priepasť,“ vysvetlila dcéra kráľa Haralda (84) a&nbsp;kráľovnej Sonje (84) a&nbsp;zároveň priamo uviedla dôvod: „Všetky dievčatá v&nbsp;detstve snívajú o&nbsp;tom, že budú princeznou. Ale keď sú tvoji rodičia kráľom a&nbsp;kráľovnou, máš úplne iný sen.“ Až psychologička jej pomohla spoznať a&nbsp;prijať samu seba.

Aj Märthina dcéra Maud Angelica (18) sa rozhodla pre terapiu. Už v&nbsp;mladom veku sa musela vyrovnať s&nbsp;mimoriadne smutnou udalosťou –&nbsp;so samovraždou svojho otca Ariho Behna. Zomrel 25.&nbsp;decembra 2019 vo veku 47&nbsp;rokov. V&nbsp;rozhovore pre ženský časopis Tara mladá žena povedala, že tragickú stratu prekonala v&nbsp;terapeutických a&nbsp;svojpomocných skupinách. Maud pôsobí v&nbsp;podporných organizáciách pre ľudí ohrozených samovraždou a&nbsp;hovorí: „Nemohla som otcovi zabrániť v&nbsp;spáchaní samovraždy. Ale možno v&nbsp;tom môžem zabrániť ostatným.“

V&nbsp;japonskej monarchii sú duševné choroby stále považované za tabu. Nečudo, že o&nbsp;prípadných návštevách terapeuta zatiaľ nič nepreniklo na verejnosť. Niektorí členovia a&nbsp;členky cisárskej rodiny však pravdepodobne trpia duševnými chorobami. Japonské pravidlá sú také prísne, že kto sa ožení s&nbsp;obyčajnou ženou či vydá za obyčajného muža tak ako princezná Mako (30), musí žiť v&nbsp;exile a&nbsp;príde o&nbsp;všetky privilégiá. Podľa cisárskej dvornej kancelárie sa u&nbsp;spomínanej princeznej Mako v&nbsp;dôsledku predchádzajúceho mediálneho blázinca vyvinula posttraumatická stresová porucha. Samotná Mako to nikdy nepotvrdila, iba na tlačovej konferencii v&nbsp;deň svadby, keď povedala svoje áno bývalému spolužiakovi z&nbsp;univerzity, uviedla, že sa necíti dobre. Cisárovná Masako (57) zase trpela tým, že neporodila mužského následníka trónu. Japonský cisársky palác jej stav v&nbsp;roku 2004 opísal ako „poruchy prispôsobenia“ a&nbsp;údajne sa tak snažil zakryť jej skutočnú chorobu, ktorá sa nikdy nepotvrdila –&nbsp;depresiu.