Príbehy

Aby s obezitou nečelila udiveným pohľadom, do práce chodila skoro ráno a vracala sa za tmy. „Zažívam zázrak,“ hovorí dnes

24.5. 2019 19:05
Bariatrická operácia urobila z Lívie Ledvákovej inú, šťastnejšiu ženu.
Bariatrická operácia urobila z Lívie Ledvákovej inú, šťastnejšiu ženu.
Zdroj: Peter Ličák
Príbehy

Aby s obezitou nečelila udiveným pohľadom, do práce chodila skoro ráno a vracala sa za tmy. „Zažívam zázrak,“ hovorí dnes

24.5. 2019 19:05
Bariatrická operácia urobila z Lívie Ledvákovej inú, šťastnejšiu ženu.
Bariatrická operácia urobila z Lívie Ledvákovej inú, šťastnejšiu ženu.
Zdroj: Peter Ličák

„Kto nikdy nezápasil s desiatkami kilogramov navyše, nemá poňatia, aká je to pre človeka obaleného do masy tuku obrovská trauma,“ otvorila si pred nami dušu Lívia Ledváková (32). Ešte pred rokom vážila 190 kg.

Nekontrolovateľné rozširovanie radov obéznych i morbídne obéznych ľudí prinútilo WHO – Svetovú zdravotnícku organizáciu – vyhlásiť obezitu za globálnu, teda celosvetovú epidémiu. Mnohí odborníci dokonca hovoria o pribúdaní obéznych ľudí ako o pandémii. Svoj podiel na nej majú aj Slováci.

MUDr. Ľudmila Fábryová, predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti varuje, že už viac ako 60 percent populácie Slovenskej republiky má nadváhu.

Najväčšou chybou podľa tejto renomovanej odborníčky je to, že ľudia vnímajú obezitu predovšetkým ako estetický a nie ako zdravotný problém. Obéznych ľudí ohrozuje celá plejáda chorôb, väčšinou sú diabetici, trápi ich vysoký tlak, búšenie srdca, majú veľké problémy s opotrebovanými kĺbmi.

Obezita je aj drahým zdravotným problémom, liečenie chorôb bezprostredne súvisiacich s obezitou stojí ročne zdravotné poisťovne na Slovensku okolo 100 miliónov eur.

Život s hendikepom

S nadváhou, a poriadnou, zápasila od detstva aj Lívia Ledváková. V detských rokoch jej tých pár kilogramov navyše neprekážalo, nekomplikovali jej život ani vzťahy s kamarátmi.

V rodnom Veľkom Folkmari ju susedia i kamaráti brali aj so začínajúcou obezitou, na základnej škole ani jediný raz nezažila štipľavé poznámky, posmešky či pohŕdanie.

Kilá navyše začala naberať už v detských rokoch.
Kilá navyše začala naberať už v detských rokoch.
Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

„Teraz, po rokoch, si uvedomujem, že som napriek svojmu hendikepu prežila šťastné detstvo, nikto sa mi neposmieval, a pritom deti dokážu byť niekedy naozaj veľmi zlomyseľné. Ja som bola odjakživa taká veselá kopa, dieťa do koča i voza. Nikdy som nepokazila žiadnu zábavu, akurát keď sme sa išli hrať na lúky vysoko nad dedinou, prišla som o 10 minút neskôr, lebo kilá...“ začala nám spomienkami na detstvo rozprávať svoj príbeh.

Jej ďalšie rozprávanie sa však už nenesie v takom optimistickom tóne. Ako stredoškoláčka sa už začínala pre svoju čoraz viditeľnejšiu obezitu cítiť zo dňa na deň nepríjemnejšie.

Nie, spolužiaci zo súkromnej strednej školy na prešovskom predmestí Solivar si jej čoraz výraznejšie faldy nevšímali, bolo im jedno, že Lívia váži raz toľko ako oni. Lenže vonku, za múrmi školy, v prešovských uliciach, to už bola iná káva.

„Kto to nezažil na vlastnej koži, nemôže pochopiť, aké to je, keď máte krásnych 17 rokov a na ulici, v parku, v obchode ste stále neskrývaným stredobodom pozornosti. Ale nie takej milej, ľudskej, ale zlomyseľnej, okorenenej tými najštipľavejšími, najurážlivejšími poznámkami. Začínala som naberať komplexy, s každým zvedavým pohľadom som sa približovala k sociálnej fóbii a po večeroch som rozmýšľala nad tým, načo som vôbec prišla na svet. No skrátka hrôza.“

Studená sprcha

A pritom z rodiny nikoho iného obezita netrápi, len Lívia je výnimkou. Jej abnormálne priberanie nemalo na svedomí prejedanie, ale metabolická porucha, ktorá sa ozvala ruka v ruke s cukrovkou. Tieto dve nerozlučné sestry strpčovali Lívii život od detských rokov, mnoho rokov patril k jej dennému režimu inzulín.

„Najväčším peklom som prešla, keď som si začala hľadať zamestnanie v kozmetických salónoch. Keď som sa telefonicky ozvala na inzerát, potešili sa, vraj príďte čo najskôr, najlepšie by bolo hneď zajtra, dohodneme sa na pracovných podmienkach, napozajtra môžete nastúpiť.

Lenže ráno bolo všetko inak. Majiteľky salónov krásy už pri prvom pohľade na mňa prevracali očami, jedna mi rovno do oči povedala, že s takou telesnou schránkou kozmetičku a vizážistku jednoducho robiť nemôžem, žiadna žena by sa mi do rúk nezverila,“ hovorí Lívia o studených sprchách pri hľadaní pracovného miesta.

Kam sa pohla, tam bola so svojimi kilami centrom pozornosti.
Kam sa pohla, tam bola so svojimi kilami centrom pozornosti.
Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Päťkrát ju pozvali na pracovný pohovor, päťkrát ju už po niekoľkých minútach odmietli. Tak si s pomocou rodičov našla priestor na vlastný kozmetický salón na prešovskom korze.

„V práci som sa cítila ako ryba vo vode, boli to pohodové chvíle, akurát s pribúdaním kilogramov som čoraz menej vládala stáť celú zmenu na nohách. A bolo tu aj ďalšie martýrium, cesta do práce. Aby nado mnou ľudia na ulici nezalamovali rukami, aby som nemusela na každom kroku registrovať udivené pohľady, chodievala som do práce už ráno o šiestej a domov som sa vracala až za tmy.

Nanešťastie, bývala som oproti Prešovskej univerzite a jej internátom. Keď som videla z okna tie štíhle študentky s postavami bohýň, bola som na pokraji totálneho zúfalstva. Občas ma to tak zobralo, že som sa hanbila vyjsť z bytu aj 3 dni. Vtedy som si povedala, že stačilo takého života, treba s mojou telesnou schránkou a životom urobiť čosi naozaj radikálne. Lebo inak sa za pár týždňov utrápim k smrti.“

Iná žena

Obezita sa, samozrejme, podpísala aj na Líviinom zdraví. Najprv to bola „len“ cukrovka, pridali sa problémy s vysokým krvným tlakom a búšením srdca, akoby toho na mladú ženu nebolo dosť, vypadali jej takmer všetky zuby, ďasná mala holé ako 90-ročná starenka. A naposledy k jej zdravotným ťažkostiam pribudla diabetická polyneuropatia.

„Bola som na dovolenke pri mori, z ničoho nič som pocítila v nohách čosi ako elektrické výboje sprevádzané silným pálením a brnením nôh. Doma som sa od lekárov dozvedela nepríjemnú správu, že toto ochorenie súvisí s mojou cukrovkou a obezitou, narušuje nervy v končatinách aj v očiach,“ dokončuje výpočet svojich chorôb súvisiacich s nadváhou zhovorčivá Folkmarčanka.

Pred rokom pripomínala so svojimi 190 kilogramami veľkú stelesnenú kopu nešťastia. Pravda, ani dnes v porovnaní s inými ľuďmi nie je štíhla, ale predsa je to už iná žena. Predovšetkým taká, ktorej sa vrátila po rokoch radosť a chuť do života.

Ani dlhšie prechádzky jej dnes nerobia problém.
Ani dlhšie prechádzky jej dnes nerobia problém.
Zdroj: Peter Ličák

Cesta k tejto radikálnej zmene bola dlhá, kým našla guráž zveriť sa do rúk lekárom, prešlo dlhých 6 rokov. Vtedy sa v akomsi ženskom časopise dočítala o bariatrickej metabolickej chirurgii, ktorá by jej azda mohla pomôcť.

Lenže stále dúfala, že sa jej zdravie ohrozujúce hromadenie tuku a tukového tkaniva podarí zastaviť takou či onakou diétou. Ani jedna však nezabrala a Lívii, ako sa u nás vraví, ostali len oči pre plač.

Keď už naozaj nevládala žiť s kilami navyše, spomenula si na onen článok. Vybrala sa do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde jej mladý chirurg, Spišiak ako ona, potvrdil, že bariatrické operácie obéznych pacientov nie sú vo svete žiadnou novinkou, žiadnym módnym výstrelkom medicíny.

Zredukovať nadváhu morbídne tučnému pacientovi operáciou tenkého čreva sa chirurgovia prvýkrát pokúsili už v polovici minulého storočia. V odbornej literatúre sa spomína až 60 druhov bariatrických operácií, ktorých cieľom je zredukovať u pacienta množstvo prijímanej stravy na minimum.

„Bariatrické operácie dnes robia na Slovensku v niekoľkých nemocniciach, ja som sa rozhodla pre neďalekú tu na Spiši. Po absolvovaní asi ôsmich predoperačných vyšetrení mi počas laparoskopickej operácie odstránili až 80 percent žalúdka, takže jeho štandardný objem 1,5 litra mi chirurgovia zmenšili na 1,2 decilitra. Po tomto zákroku sa môj život obrátil k lepšiemu o 180 stupňov,“ teší sa z pomoci medicíny Lívia.

Dnes je pohyblivejšia a môže aktívne tráviť čas so synovcom.
Dnes je pohyblivejšia a môže aktívne tráviť čas so synovcom.
Zdroj: Reprofoto: Peter Ličák

Celoživotná rehoľa

Za rok, ktorý uplynul od operácie, schudla 68 kilogramov, ale ako zdôrazňuje, to nie je jediný výsledok jej radikálneho kroku:

„To, čo teraz zažívam, považujem za veľký zázrak. Po šiestich týždňoch som si prestala pichať inzulín, lebo cukrovka sa stratila. Mala som problémy aj s rýchlym tepom, po mesiaci sa mi tak upravil, že si tlak ani tep nemusím regulovať liekmi. Aby som to zhrnula: som nový človek s novým životom,“ teší sa z tejto premeny Lívia a dodáva:

„Rozprávala som sa s viacerými pacientmi, ktorí si dali zmenšiť žalúdok, niektorí brali aj 20 druhov liekov na rôzne choroby, všetci sa pochválili, že už týždeň po operácii im začal klesať cukor v krvi i tlak.“

Kým sa však obézny pacient dostane na operačný stôl, musí bezpodmienečne absolvovať aj psychologické vyšetrenie. Lekári musia mať istotu, že vie, do čoho ide, že je definitívny koniec prejedaniu. Človek so zmenšeným žalúdkom, aký má aj Lívia, zje na obed téglik jogurtu a má plný žalúdok.

„Ak sa s takou celoživotnou rehoľou nestotožní, môže prepadnúť depresiám. Pre tých, ktorí stále váhajú, či sa na to dať, alebo nie, mám zriadenú facebookovú stránku, rada im dodám odvahu. Už trom obéznym ľuďom som poradila, aby sa na ten krok odhodlali, že rovnako ako ja, ani oni to určite neoľutujú,“ srší optimizmom stále chudnúca Lívia z Veľkého Folkmaru.

V chudnutí stále pokračuje. To, čo zažíva, pokladá za zázrak.
V chudnutí stále pokračuje. To, čo zažíva, pokladá za zázrak.
Zdroj: Peter Ličák
Poslať emailom
Obraz, ktorý bol ukrytý v stene, má už nového majiteľa.

Objavili stratený obraz slávneho maliara: Neuveríte, kde ho našli!

Populárne články
Jennifer Lopez

Ohrdnutá a nahnevaná: Takto si Jennifer Lopez svoj veľkolepý deň nepredstavovala

Obraz, ktorý bol ukrytý v stene, má už nového majiteľa.

Objavili stratený obraz slávneho maliara: Neuveríte, kde ho našli!

Božene Haverlovej pomáha zaháňať samotu po manželovej smrti psík Pacho.

Ako filmový Hačikó: Pes herca Leopolda Haverla na neho aj po rokoch stále čaká

Zo socialistickej výstavby trčí kostol a kdesi za stromami je schovaný malý kaštieľ ako ďalšia vážnejšia historická budova.

Slovenské mesto, v ktorom socialistická výstavba zhltla takmer všetko

Stále sú manželmi, každý však žije svojím životom.

Rana pre rozhádaných Patrasovú a Slováčka: Krutá choroba ich dcéry!

Vedeli ste

Označenie „made in...“ malo zabrániť kúpe?

Zobraziť viac