Vladimír Kampf

Žiadna sláva to nie je. Napríklad Talian by zrejme nad kamennými mostmi pre nás a u nás zaujímavými len krútil hlavou. Takých u nich doma majú nespočetné množstvo takmer v každej dedine. Najnovšie kamenné mosty stavali na území dnešného Slovenska ešte na začiatku dvadsiateho storočia. Väčšinou boli určené pre železničnú dopravu. Je medzi nimi aj náš najkrajší a najimpozantnejší Chmarošský viadukt. Viadukty vynechajme a poďme ešte hlbšie, do čias spred rozvoja vlakovej dopravy. Takých historických mostov, ktoré sú aspoň sčasti kamenné, sa nám už veľa nezachovalo.

História mostov siaha až kamsi k jednoduchým lávkam z kmeňov stromov. Rimania už vedeli stavať klenby. V tom čase sa začala aj výstavba kamenných konštrukcií. Neboli to iba cestné spojky, ale trebárs aj akvadukty. Neskoršie románske mosty vychádzali z rímskych vzorov. Počas gotiky ich konštrukciu zdokonalili. Mosty stavali s väčšími oblúkmi. Renesancia priniesla ľahšie piliere a širšie mostovky. Ešte počas nástupu železničnej prepravy bol kameň v kurze, vytlačila ho však liatina a betón.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Veľa z&nbsp;neho nezostalo. Spod asfaltu trčí iba jedna jeho strana, je nadstavaný a&nbsp;obstavaný. Dnes už je súčasťou nového širokého mosta pre verejnú dopravu. Vzácny gotický most leží na hlavnom ťahu z&nbsp;Popradu do Levoče. Môže to byť najstarší dodnes stojaci most na Slovensku. Jeho vek je zhruba rovnaký ako vek kamenného mosta v&nbsp;Lelesi. Postavili ho z&nbsp;lomového kameňa v&nbsp;13. storočí. Vedie ponad Dvorecký potok. Napriek tomu, že z&nbsp;neho veľa nevidno, patrí k&nbsp;ojedinelým zachovaným stredovekým technickým dielam.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Kamenný most tu stojí rovno v&nbsp;centre mesta. Je však trochu zastrčený pri železničnej trati. Dnes už sa cezeň dá prejsť len po vlastných alebo na bicykli. Postavili ho v&nbsp;rokoch 1837 – 1845, aby sa cez rieku Hnilec dalo prejsť aj v&nbsp;čase veľkej vody či povodní. Dovtedy na prechod slúžili len brody. Most je národnou kultúrnou pamiatkou a&nbsp;zaujímavosťou Gelnice. Je z&nbsp;lomového kameňa a&nbsp;má dva arkádové otvory.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Dnes už nenápadný most, ktorý treba hľadať hlboko v&nbsp;dedine, postavili v&nbsp;roku 1865 a&nbsp;možno ešte skôr. Vybudovali ho z&nbsp;lomového kameňa. Má jednu polkruhovú valenú klenbu. Jeho dnes už nepoužívaný povrch je zarastený trávou. Na prechod cez potok slúži nový most o&nbsp;kúsok nižšie po prúde. Konštrukciu nezničiteľného mosta spevnili dvomi kovovými tiahlami so zakrivením kopírujúcim oblúk klenby. V&nbsp;19. storočí postavili kúsok pod mostom hať, ktorá slúžila na zachytávanie vody, keby v&nbsp;dedine horelo. Napriek tomu požiar, ktorý v&nbsp;Gerlachove vypukol v&nbsp;roku 1876, obec takmer zničil. Takmer všetky zachované kamenné mosty na Slovensku mali v&nbsp;minulosti strategický či vážnejší význam. Kamenný most v&nbsp;Gerlachove bol čisto dedinský.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Most stojí v&nbsp;miestnej časti Maša a&nbsp;ľudovo sa mu hovorí Turecký. Na mape z&nbsp;prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vypracovali v&nbsp;rokoch 1763 – 1787, ešte nie je zaznačený. Po nasledujúcom vymeriavaní v&nbsp;rokoch 1806 – 1869 je už na mapách zaznamenaný. Pravdepodobne ho postavili až po roku 1780 po tom, ako sa rozbehla banská činnosť na úpätí vrchu Ostrá. Rudu cezeň prevážali do hámrov, ktoré vznikli práve koncom 18. storočia v&nbsp;Maši na druhej strane rieky Rimava. Dnes už je z&nbsp;neho len cesta cez potok pre peších. Tento takzvaný „Turecký most“ nemá s&nbsp;Turkami vôbec nič spoločné. Most pred skazou prednedávnom zachránili dobrovoľníci.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Tento kamenný unikát dnes už nie je ani cestou, ani chodníkom v&nbsp;niekdajšej bažantnici. Prístup k&nbsp;mostu dnes vyžaduje krátku prechádzku. Stojí najďalej od ciest spomedzi všetkých kamenných mostov na Slovensku. Pochádza z&nbsp;obdobia baroka. Je v&nbsp;nedobrom stave, jeho klenby sa pod náporom koreňov stromov rozpadávajú. Po bývalom ramene Dunaja, cez ktoré viedol, zostala len suchá priekopa, rovnako zarastená ako most. Ak sa nenájdu záchrancovia, hrozí, že už o&nbsp;niekoľko rokov si ho príroda vezme nadobro. Keď bol súčasťou funkčnej bažantnice, bolo oň postarané. Počas poľovačiek cezeň prechádzal otec Márie Terézie cisár Karol VI. a&nbsp;jej syn cisár Jozef II. V&nbsp;tom čase tu stál zámoček, letohrádok, hájovňa a&nbsp;bola tu aj malá zoologická záhrada.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Je najupravenejší a&nbsp;najkrajší spomedzi našich historických mostov. Pochádza z&nbsp;obdobia baroka. Pôvodne to bol parkový most, ktorý v&nbsp;období Pálffyovcov spájal francúzsku záhradu plnú kvetov, fontán a&nbsp;sôch s&nbsp;anglickým parkom. Dnes vedie akoby odnikiaľ nikam. Postavili ho ponad Čiernu Vodu v&nbsp;roku 1904 stavitelia a&nbsp;kamenári z&nbsp;Talianska. Nie je čisto kamenný. Kameňa je na ňom poskromne. Má betónový skelet a&nbsp;po bokoch je vyplnený červenou tehlou. V&nbsp;súčasnosti sa cezeň dá prejsť pešo alebo bicyklom.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Stojí v&nbsp;osade U&nbsp;Blažkov. Stále po ňom premáva doprava. Unesie nielen osobné autá, ale aj autobus či kamión. Dokončili ho pravdepodobne v&nbsp;roku 1835. Z&nbsp;niekdajšej turistickej trasy popod jeho oblúky sú dnes len rozpadnuté drevené schody. Zospodu vyzerá impozantne. Je vysoký 10 metrov a&nbsp;dlhý takmer 50 metrov. Je to najvyšší a&nbsp;najdlhší celokamenný most na Slovensku. Spája brehy Drozdovského potoka. Do jeho stavby sa zapojili aj skúsení talianski stavitelia.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Pri dedinke v&nbsp;juhovýchodnom cípe Slovenska pevne stojí historická pamiatka zo 14. storočia. Gotický kamenný most spájal brehy jedného z&nbsp;ramien rieky Tisa. To je v&nbsp;súčasnosti suché a&nbsp;zarastené vegetáciou. Pravdepodobne je to najstarší dodnes stojaci most na našom území, ale nemusí to byť pravda a&nbsp;ten najstarší je možno v&nbsp;Dravcoch. Z&nbsp;toho však veľa viditeľného nezostalo. Viedla ním cesta z&nbsp;Kráľovského Chlmca do Veľkých Kapušian. Pomenovanie Most sv. Gottharda dostal až v&nbsp;19. storočí, keď leleský kláštor prevzali premonštráti z&nbsp;Česka. Socha tohto svätca stála pri moste do roku 1848. Postavili ho z&nbsp;bridlicového andezitu. Dnes už sa cezeň dá poprechádzať iba pešo.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Nie je úplne kamenný, je skôr tehlový. Mohol si ho pozrieť nejeden hriešnik, ktorý skončil vo väznici v&nbsp;Leopoldove v&nbsp;priestoroch niekdajšej pevnosti. Dnes už po ňom prechádzajú len chodci. Asfaltka vedie po ceste vybudovanej veľa neho. Postavili ho počas budovania pevnosti v&nbsp;rokoch 1665 až 1669 cez jedno z&nbsp;množstva ramien Váhu. Spájal tak západnú bránu s&nbsp;osadou, v&nbsp;ktorej sa udomácnili robotníci z&nbsp;pevnosti. Piliere má z&nbsp;kvádrov z&nbsp;jemného pieskovca. Trojklenbový most je väčšinou z&nbsp;tehál, ale do dnešnej podoby ho prestavali neskôr. Nadmurovka s&nbsp;korunnou rímsou bývali kamenné. Kedysi povrch podobných mostov tvorili žulové kocky. Pod týmto mostom ešte pred vyše polstoročím bolo vysychajúce rameno rieky. Čľapotali sa tu husi a&nbsp;kačice. Hovorí sa mu aj Trulaský most podľa lokality. Tú pomenovali podľa dnes už neexistujúceho ramena. Trulla je po latinsky panvica.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Stojí v&nbsp;mestskej časti Zelené na ceste cez rieku Ipeľ. Slúži iba peším a&nbsp;cyklistom. Vedľa neho stojí nový most určený pre automobilovú dopravu. Hovorí sa mu Turecký. Vybudovali ho v&nbsp;období tureckej nadvlády v&nbsp;16. – 17. storočí. Pravdepodobne ho nepostavili dokonale, pretože most rozobrali a&nbsp;postavili nanovo v&nbsp;roku 1886. V&nbsp;súčasnosti ho čaká rekonštrukcia.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Renesančný oblúkový most slúži dodnes. Premáva cezeň automobilová doprava. Miesta pre chodcov je na ňom poskromne. Uniesol by aj kamión. V&nbsp;minulosti bol súčasťou historickej cesty z&nbsp;Levoče do Spišského Podhradia. Vedie ponad potok Lodzina. Postavili ho v&nbsp;roku 1803 z&nbsp;lomového kameňa.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Predchodcami kamenných mostov boli drevené. Tých je na Slovensku ešte menej než kamenných a&nbsp;nedajú sa nazvať historickými, pretože drevo podlieha skaze. Možno stoja na tom istom mieste, ale už nie sú z&nbsp;pôvodného materiálu. Jeden zaujímavý stojí v&nbsp;Štefanskej Hute pri Kluknave. Vybudovali ho v&nbsp;roku 1832 zo smrekového dreva pre potreby huty. Stojí na kamenných pilieroch. Je jedným z&nbsp;posledných historických krytých drevených mostov na Slovensku. Veľkou rekonštrukciou prešiel v&nbsp;rokoch 1981 – 1984 a&nbsp;v&nbsp;rokoch 2003 – 2004 na ňom opravili dlažbu, vymenili chýbajúce a&nbsp;vážne poškodené časti. Most unesie osobné autá.