Hviezdy, ktoré odišli priskoro: Dušan Grúň si zaspomínal na Kostolányiovú, Krajíčka či Kolínsku

Aké spomienky si uchoval v srdci legendárny spevák Dušan Grúň (78) na zosnulých kolegov?

Dušan Grúň si zaspomínal na kolegov. Čo ho spájalo s Gottom či Duchoňom?

Marta Ostricová

Do rovnakej generácie spevákov ako Dušan Grúň patrila aj nezabudnuteľná Eva Kostolányiová, ktorú pre dlhé a&nbsp;štíhle nohy volali slovenská Twiggy. „Každý z&nbsp;nás bol v&nbsp;inej kapele, ale v&nbsp;televízii, kde vystupovali len sóloví speváci, sme sa stretávali. Nahrali sme aj dueto Svitanie. Spomínam si na ňu ako na jedno fantastické dievča, s&nbsp;ktorým sa dalo zabaviť,“ hovorí Dušan Grúň. V&nbsp;SĽUK-u&nbsp;Evu Kostolányiovú objavil Ivan Krajíček a&nbsp;takisto spolu naspievali dueto. Tých však mala talentovaná speváčka viac.

Duetá s&nbsp;Michalom Dočolomanským (†66), ako bol Smoliar, Haló, tam, Ľúbim ťa, či Cítiš, krúti sa zem s&nbsp;Petrom Vaškom sú pre mnohých nezabudnuteľné. Veľký úspech jej priniesli aj piesne Až bude pokosená tráva, Poď so mnou, Mamzelle Nitouche... No aj do jej kariéry a&nbsp;života nakoniec osud kruto zasiahol. Nedoprial jej naplno rozvinúť talent, rakovinu prsníka tajila do poslednej chvíle. Zomrela príliš mladá. Druhého novembra by sa Eva dožila 78 rokov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Po smrti Ivana Krajíčka prevzala štafetu v&nbsp;úspešnom speváckom programe Repete Zora Kolínska. Ale ani jej osud nebol naklonený. Len päť rokov po Ivanovej smrti skonala na rakovinu aj ona. „Zorka bola dáma, veľmi pedantná pani, ktorá si dala záležať nielen na svojom výzore, ale aj na vystupovaní a&nbsp;určitú úroveň žiadala aj od svojich kolegov. Robili sme spolu v&nbsp;mnohých programoch Ivana Krajíčka a&nbsp;po čase sme zistili, že sme dokonca v&nbsp;Košiciach maturovali v&nbsp;rovnakej škole. Nahrali sme spolu dueto Večerná romanca,“ spomína Grúň.

Zora Kolínska bývala na Kolibe neďaleko Grúňovcov, a&nbsp;tak nečudo, že sa u&nbsp;nich občas zastavila. „Niekedy si prišla požičať trochu cementu alebo nejakú dosku, keď niečo prerábala doma či v&nbsp;záhrade. Bola to susedská výpomoc. Ale veľa času sme trávili spolu aj na cestách. Vtedy už Vtipnejší vyhráva robil Oldo Hlaváček a&nbsp;ja som jeho, Zorku, Iva Krajíčka či Karola Poláka alebo Joža Golonku vozil po celom Slovensku v&nbsp;aute. Vždy sme program robili štyria a&nbsp;v&nbsp;aute zábava nemala konca, lebo každý mal rozviazaný jazýček.“

Všestranne talentovaný umelec roky zabával divákov v&nbsp;hľadisku i&nbsp;pred televíznymi obrazovkami. V&nbsp;máji roku 1997 oslávil narodeniny, 5.&nbsp;júna toho istého roku podľahol zákernej rakovine. „Staršia generácia si ho určite pamätá zo zábavných programov, ako boli Vtipnejší vyhráva, Diskotéka pre starších a&nbsp;pokročilých, Smiem prosiť, či z&nbsp;veľmi úspešnej speváckej súťaže Repete, ktorú Ivan nielen moderoval, ale aj vymyslel,“ začína spomínať na kamaráta spevák Dušan Grúň. Niekoľko rokov tvoril Krajíček nezabudnuteľnú dvojicu s&nbsp;hercom Oldom Hlaváčkom (86) a&nbsp;ich gazdovia z&nbsp;Hostinca pod gaštanom dodnes ľudí zabávajú.

V&nbsp;čase, keď Dušan Grúň ešte študoval na vysokej škole v&nbsp;Ostrave, ho pozvala Slovenská televízia, aby vystúpil v&nbsp;pripravovanom programe. „Nahrávali sme v&nbsp;kultúrnom dome na Vajnorskej ulici v&nbsp;Bratislave a&nbsp;tam som sa s&nbsp;Ivanom stretol po prvý raz. Vystupovala tam aj ľudová kapela a&nbsp;Ivan hral na husliach. Podotýkam: výborne, čo bola pre mňa výzva. Hneď som schytil husle a&nbsp;začal som mu kontrovať. V&nbsp;tom momente sme sa skamarátili a&nbsp;tento náš vzťah pretrval až do jeho smutného konca,“ hovorí spevák, ktorý bol so zosnulým umelcom často v&nbsp;kontakte. Na estrády vraj jazdil Krajíček na mopede a&nbsp;na hlave mal kožnú helmu, keďže iné vtedy neboli.

Možno aj preto vznikla pieseň Nemám auto, nemám motorku, ktorú spieval. „Bol to veľmi talentovaný človek, spevák, hudobník, herec, konferencier, textár, režisér, humorista... Takých všestranne nadaných ľudí ako on sa nerodí veľa. Bol jedinečná osobnosť v&nbsp;rámci šoubiznisu a&nbsp;jeho talent sa prejavil naplno. Pre každého z&nbsp;nás bolo cťou, keď ho Ivan oslovil do programu, pretože bol zárukou dobrej zábavy. Nehľadel len na seba, ale po Nežnej revolúcii, keď naša generácia pomaly zapadala prachom, hľadal cestu, ako nám pomôcť,“ hovorí s&nbsp;úctou Dušan Grúň. Svoje posledné Repete Ivan Krajíček konferoval v&nbsp;bolestiach a&nbsp;vonku na neho čakala sanitka.

Okrem pracovných stretnutí si Grúňovci s&nbsp;Krajíčkovcami užili aj mnoho priateľských chvíľ. „Stretávali sme sa aj ako rodiny, posedeli sme si pri vínku, rozprávali sme sa a&nbsp;smiali... Spomínam si na príhodu, keď sme si s&nbsp;Majkou po svadbe kupovali jedenapollôžkový gauč do nášho prvého bytu. V&nbsp;podstate to bola jedna miestnosť 2&nbsp;x&nbsp;3 metre bez okna a&nbsp;sociálneho zariadenia v&nbsp;bratislavskom Starom Meste na Kozej ulici. V&nbsp;tom čase som spieval v&nbsp;zahraničí, ale s&nbsp;Majkou na to vždy s&nbsp;úsmevom spomíname. Oproti divadlu Nová scéna bola predajňa nábytku, kde gauč kupovala. Keďže ho nemala ako odviezť, naložili jej ho na káru. Našťastie Ivan práve vychádzal z&nbsp;Novej scény a&nbsp;ponúkol sa, že jej pomôže... Káru ťahal cez celé mesto a&nbsp;vykrikoval, že je to gauč pre Grúňa, na ktorom bude spávať s&nbsp;manželkou. (Smiech.) Bol veľmi zábavný aj v&nbsp;súkromí, fantastický a&nbsp;nezabudnuteľný človek, ktorý mnohým pomohol udržať sa nad vodou. Radi si s&nbsp;Majkou na neho spomíname.“

Dušan Grúň si s radosťou spomína na českých kolegov, keďže v bývalom Československu boli ako jedna rodina. Jedným z nich je aj spevák Karel Hála, ktorý bol neprehliadnuteľný nielen vďaka zamatovému hlasu, ale aj vďaka výzoru. Bol úplne holohlavý, čo bolo na tie časy a&nbsp;na mladého muža nezvyčajné.

„Raz Karel prišiel za mnou a&nbsp;povedal mi, že sme bratia. Nechápal som a&nbsp;chcel som vysvetlenie. Vraj obaja spievame a&nbsp;milujeme swing a&nbsp;je našou srdcovou záležitosťou. Mali sme teda o&nbsp;čom debatovať a&nbsp;veľmi sme sa skamarátili. Bol zhovorčivý, vtipný a&nbsp;rád si vymýšľal, podobne ako u&nbsp;nás na Slovensku nebohý herec Stano Dančiak (†75),“ usmieva sa Grúň pri spomienke na Karla Hálu, ktorého v&nbsp;Česku volali kráľ swingu a&nbsp;ktorého piesne, ako boli Hádej, Matyldo či Můj otčenáš, sú pamätné.

K&nbsp;niekoľkonásobnému českému slávikovi, od ktorého smrti uplynul v&nbsp;októbri rok, sa viažu tieto Grúňove spomienky. „Keďže som dostal ponuku pracovať pre pražské divadlo Rokoko, ocitol som sa ako jediný Slovák medzi českými spevákmi, ako bola Helena Vondráčková, Marta Kubišová, Václav Neckář, Karel Gott, Karel Hála, Waldemar Matuška, ktorí mali účinkovať v&nbsp;televíznom programe v&nbsp;NDR. Bola to výmenná akcia. My sme spievali vo východnom Berlíne po nemecky a&nbsp;speváci z&nbsp;NDR zase po česky v&nbsp;Prahe. Ubytovali nás vo vládnom hoteli a&nbsp;dali mi spoločnú izbu s&nbsp;Karlom Gottom. Každý deň boli kamerové skúšky a&nbsp;večer sme rýchlovlakom odchádzali na koncerty do západného Berlína a&nbsp;späť. Bolo to veľmi únavné a&nbsp;vtedy som s&nbsp;Karlom nahral aj dueto Je krásné lásku dát. Asi najzaujímavejšie na tom bolo, že som týždeň spával s&nbsp;Gottom na manželskej posteli. S&nbsp;úsmevom hovorievam, že mi to mnohé ženy závideli.“

Nakoniec Dušan v&nbsp;divadle Rokoko nezostal, pretože podmienkou bolo dokončiť si vysokú školu, odkrútiť si vojenčinu a&nbsp;dostať umiestenku blízko Prahy. „Školu som neskončil. Jeden z&nbsp;profesorov mi povedal, že ma vidí v&nbsp;televízii, každý deň ma počuje v&nbsp;rádiu, ale v&nbsp;škole ma ani nevidí, ani nepočuje. Dostal som ‚padáka‘. (Smiech.) S&nbsp;Karlom sme sa však stretávali naďalej, veď bol skoro na každej Bratislavskej lýre. Okrem toho sme aspoň päťkrát do roka vystupovali na jednom pódiu. Musím povedať, že už v&nbsp;mladosti bol Gott milý, prívetivý, ústretový a&nbsp;veľmi príjemný človek. Rozumeli sme si a&nbsp;veľmi som si ho vážil.“

Čas neúprosne letí a zdá sa až neuveriteľné, že od smrti tejto všestrannej speváčky v&nbsp;septembri uplynuli dva roky. Na konte mala desiatky LP platní, množstvo televíznych programov a&nbsp;niekoľko Bratislavských lýr. Fanúšikov mala nielen doma, ale aj v&nbsp;zahraničí. Istý čas pobudla v&nbsp;kapele Juraja Velčovského, a tak nečudo, že sa s&nbsp;ňou stretával aj Dušan Grúň.

„Kapelník Juraj Velčovský mal na dobrých spevákov, ako sa hovorí, nos. Preto jeho pozornosti neunikla ani Janka. Bola pekná a&nbsp;mala nádherný hlas. V kapele pôsobila asi tri roky. Spievali sme nielen v bývalom Československu, ale aj vo Švédsku a&nbsp;Švajčiarsku. Bola to milá bezproblémová žena, ale trochu uzavretá, takže ani tých spomienok nie je veľa, keďže po čase odišla spievať vokál do kapely ku Karlovi Gottovi,“ spomína Grúň. „Naposledy som sa s&nbsp;ňou stretol na mojom koncerte v bratislavskej kaviarni Kafe Scherz. Prišla veselá, veľmi dobre vyzerala a&nbsp;nikto z&nbsp;nás ani len netušil, že bojuje s&nbsp;rakovinou prsníka, taká bola statočná.“

Ďalším z&nbsp;nezabudnuteľných kolegov, ku ktorým sa viažu Grúňove spomienky, je český spevák Milan Chladil. Dlhé roky tvoril spevácku dvojicu s&nbsp;Yvettou Simonovou a&nbsp;celé Československo verilo, že tvoria pár aj v&nbsp;súkromí. Piesne My dva a&nbsp;čas, Deti z&nbsp;Pirea, O&nbsp;nás dvou sa ešte aj dnes spievajú pri táborákoch. Ale ani Milanovi Chladilovi nebolo dopriate dožiť sa staroby. Odišiel predčasne, osudným sa mu stal infarkt počas návratu z&nbsp;koncertu v&nbsp;Kašperských Horách. Na javisku Milan okrem spevu takmer neprehovoril, ale v&nbsp;súkromí bol na nepoznanie. Kamaráti a&nbsp;kolegovia na neho spomínajú ako na neúnavného organizátora spoločenských akcií, žúrov a&nbsp;kanadských žartíkov.

„Je smutné, že tak skoro odišiel, ale mám na neho pekné spomienky,“ zamýšľa sa spevák a&nbsp;pokračuje. „Raz sme vystupovali v&nbsp;Košiciach a&nbsp;odtiaľ sme leteli do Prahy. Pamätám si, že v&nbsp;lietadle, kde bolo okolo 80 ľudí, urobil Milan takú zábavu, že sme od smiechu takmer popadali zo sedadiel. Ďalším prekvapením pre mňa bolo, že na letisku v&nbsp;Prahe, kde ho čakala manželka, ma zavolal k&nbsp;nim domov. Na pamiatku mi daroval malý mažiarik. Bohužiaľ, už ho nemám. A&nbsp;stalo sa to tak, že som spieval v&nbsp;zahraničí a&nbsp;Karol Duchoň ho veľmi chcel od Majky kúpiť. A&nbsp;keďže jej sa zdalo, že doma je mažiarik zbytočný, predala ho,“ spomína na zvláštny osud darčeka Dušan Grúň.

Od smrti Karola Duchoňa uplynie 5.&nbsp;novembra 35 rokov. Presne toľko, koľko rokov žil. Ktovie, ako by sa bola vyvíjala jeho kariéra, nebyť predčasnej smrti, a&nbsp;ako by spevák reagoval na to, že jeho piesne a&nbsp;nezabudnuteľný hlas žijú dodnes v&nbsp;mladších generáciách. Svedčí o&nbsp;tom hudobno-tanečná divadelná šou The Duchon‘s&nbsp;i&nbsp;to, že herci z&nbsp;martinského divadla o&nbsp;ňom naštudovali hudobnú biografiu Zem pamätá, kde sa Karol vyznáva aj z&nbsp;toho, že ku kapelníkovi Jurajovi Velčovskému (†76) a&nbsp;jeho kapele sa pridal iba vďaka Dušanovi Grúňovi. Ale nielen kapela spájala Dušana a&nbsp;Karola. Ani jeden z&nbsp;nich nemal žiadneho súrodenca, a&nbsp;tak nečudo, že si ho jeden v&nbsp;druhom hľadali, najmä Duchoň.

„Karol bol bohém, ktorý nechcel v&nbsp;živote nič premeškať. Za relatívne krátky život sa presadil nielen v&nbsp;Československu, ale aj v&nbsp;Nemecku, kde ho nazvali slovenský Tom Jones, a&nbsp;úspech zožal aj v&nbsp;japonskom Tokiu,“ hovorí Duchoňov kamarát. Karol si Dušana Grúňa nesmierne vážil, bol jeho vzorom a&nbsp;oslovoval ho „bratku“. „Všade, kde koncertoval, ma spomínal a&nbsp;vychvaľoval, takže ma mal asi ozaj rád. Spoločne sme naspievali dueto Vonia kakao. Aj na poslednom koncerte, ktorý mal v&nbsp;Bratislave a&nbsp;na ktorom už vedel, že je chorý, sa lúčil nielen s&nbsp;obecenstvom, ale vraj aj so mnou, hoci som bol v&nbsp;zahraničí.“

Grúň s&nbsp;Duchoňom prežil nejednu chvíľu či už v&nbsp;profesionálnej rovine, alebo v&nbsp;súkromí. „Zažili sme toho spolu veľa. Karol bol bezprostredný, veselý, vtipný, nespútaný... Jednoducho živel. Spomínam si, ako nám raz o&nbsp;ôsmej ráno prišiel vinšovať Nový rok po prehýrenom Silvestri. Zo spánku nás s&nbsp;Majkou zobudil veľký rachot a&nbsp;vyľakaný výkrik mojej mamy. S&nbsp;hrôzou sme zistili, že Karolove veľké telo sa rúti dole schodmi nášho domu a&nbsp;zastavili ho až kontajnery na smeti. Odniesol si to zlomený prst, vzápätí aj my. Namiesto novoročného vinša nám vynadal, že sme si ráno zo schodov neodpratali sneh a&nbsp;námrazu,“ usmieva sa pri spomienke Dušan.

Grúňovci boli Karolovi Duchoňovi aj na svadbe s&nbsp;prvou manželkou Elenkou. „Mali krásnu svadbu, viezli sa na koči, a&nbsp;keďže tam bolo veľa známych umelcov, pilo sa a&nbsp;hodovalo tri dni v&nbsp;kuse. Bolo to v&nbsp;rekreačnom stredisku v&nbsp;Jelenci, ktorému šéfovala Karolova mama,“ vraví spevák.

Keď si Dušan s&nbsp;Majkou prerábali domček na Kolibe, Karol im podľa možností pomáhal. „Potom k&nbsp;nám chodieval aj s&nbsp;Elenkou. Spolu s&nbsp;Majkou uvarili bryndzové halušky a&nbsp;my sme s&nbsp;Karolom vonku v&nbsp;záhrade pozerali v&nbsp;televízii športové prenosy. Zabávali sme sa pri vínku a&nbsp;niekedy u&nbsp;nás aj prespali. Často sme sa stretávali a&nbsp;boli sme naozaj skoro ako jedna rodina,“ spomína na spoločné chvíle Dušan Grúň, ktorý sa s&nbsp;Duchoňom po prvý raz stretol v&nbsp;bratislavskom Slovkoncerte. „Mal vtedy sotva dvadsať rokov a&nbsp;neskôr sme spolu spievali v&nbsp;kapele Juraja Velčovského, kde som pôsobil 25 rokov. Spievali sme spolu vo Švajčiarsku, Švédsku, v&nbsp;ZSSR... Asi po troch rokoch Karol z&nbsp;kapely odišiel. Chcel sa osamostatniť a&nbsp;byť sólovým spevákom. Už mu nestačilo, že sa musel striedať s&nbsp;ďalšími tromi spevákmi na javisku a&nbsp;robiť vokál. Bolo mu to málo.“

Zvláštne bolo, že Dušana Grúňa a&nbsp;Karola Duchoňa si mýlili ľudia na ulici. A&nbsp;nielen tam, ale aj pri nedávnom rozhlasovom medailóne Dušana Grúňa v&nbsp;Slovenskom rozhlase, keď moderátor zahlásil, že sa rozprával s&nbsp;Karolom Duchoňom. „Neviem, či to bolo tým, že slová Dušan a&nbsp;Duchoň sa im plietli, alebo či ľudia skutočne vycítili, že my dvaja sme si boli takí blízki.“ Keď Karol Duchoň ležal posledné dni svojho života v&nbsp;nemocnici, domáhal sa stretnutia s&nbsp;Dušanom. Darmo mu Grúňova manželka vysvetľovala, že Dušan sa vráti zo zahraničia až o&nbsp;tri dni. „Keď som nakoniec prišiel domov a&nbsp;na druhý deň sme s&nbsp;Majkou zašli do nemocnice, už som Karola živého nestihol. Zomrel. Bol to pre mňa veľký šok. Trápilo ma, že už medzi nami nie je a&nbsp;že som sa s&nbsp;ním nestihol rozlúčiť.“

Aké spomienky si uchoval v srdci legendárny spevák Dušan Grúň (78) na zosnulých kolegov?

Marta Ostricová

Plus TV

Takto vyhrávala podniková dychovka dvesto metrov pod zemským povrchom

Jasmin Taty zaobstarala rodine pred Vianocami šteniatko.

Mira Jaroša technické problémy neprekvapili a pieseň dokončil.

Výber pre vás

Aké spomienky si uchoval v srdci legendárny spevák Dušan Grúň (78) na zosnulých kolegov?

Marta Ostricová

Súvisiace články

Tajné prianie KARLA GOTTA (†80): Aký sen si už maestro nestihol splniť?

Stihol si splniť najväčší sen: Legendárnemu Dančiakovi choroba vzala priveľa, ale nie humor

Dočkov veľký objaviteľ: Zachar prijal na herectvo Dočolomanského bez maturity

Plus TV

Takto vyhrávala podniková dychovka dvesto metrov pod zemským povrchom

Jasmin Taty zaobstarala rodine pred Vianocami šteniatko.

Mira Jaroša technické problémy neprekvapili a pieseň dokončil.

Výber pre vás