redakcia

Počet chorých a&nbsp;mŕtvych zo srdcovo-cievnych príčin sa u&nbsp;nás nelepší, ale zhoršuje. „V&nbsp;porovnaní úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia pre zlé stravovanie alebo diétne riziká v&nbsp;47 európskych krajinách je Slovensko na siedmom, naj­horšom mieste. Spotreba cukru sa u&nbsp;nás medzi rokmi 2000 až 2018 zdvojnásobila. Spomedzi 38 krajín OECD sme v&nbsp;nej na piatom mieste, čím sme prekonali už aj USA,“ hodnotí analytik Martin Smatana. Nie rakovina, ktorej sa tak bojíme, ale <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.terezia.sk/cierny-cesnak-30-kapsul/">srdcovo-cievne</a> ochorenia sú našou najčastejšou príčinou smrti. Podľa dát zo Zdravotníckej ročenky Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2020 je to až 46-percentný podiel.

ateroskleróza – kôrnatenie tepien pre tukové usadeniny
hypercholesterolémia – vysoká hladina cholesterolu v krvi
hyperlipidémia – vysoká hladina tukov v&nbsp;krvi
cholesterol – tuková látka
HDL cholesterol – bielkovinový viazač cholesterolu s vysokou hustotou, takzvaný dobrý
kardiovaskulárne riziko – výpočet rizika úmrtia na problémy srdca a ciev
LDL cholesterol – bielkovinový viazač cholesterolu s nízkou hustotou, takzvaný zlý
statíny – lieky na znižovanie cholesterolu
triglyceridy – tuky v krvi

Slovníček

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a&nbsp;konzumácie alkoholu na Slovensku, za ktorou stoja slovenskí analytici na čele s&nbsp;Martinom Smatanom, vyplýva, že až 26 percent všetkých úmrtí na Slovensku v&nbsp;roku 2019 mal na svedomí nízky príjem ovocia, zeleniny, vlákniny a&nbsp;vysoká spotreba soli a&nbsp;cukru. V&nbsp;zomieraní na srdce a&nbsp;cievy sme o&nbsp;140 percent „lepší“ ako priemer krajín Európskej únie. To znamená ročne 25-tisíc úmrtí, ktorým sa dalo predísť. Podľa predpokladov približne tretina Slovákov má zvýšenú hladinu LDL cholesterolu. Ten sa spája s&nbsp;aterosklerózou, teda s&nbsp;poškodením ciev, ktoré u&nbsp;nás ročne skosí asi 20-tisíc ľudí. Pritom zníženie hladiny LDL cholesterolu už o&nbsp;1 mmol/l znamená pokles rizika vzniku srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody až o&nbsp;23 percent.

Ak fajčíte, máte nadváhu, stravujete sa halabala, je nadpolovičná pravdepodobnosť, že zvýšený cholesterol sa týka aj vás. Aj vtedy, keď sa cítite zdraví a&nbsp;nič vás nebolí. „Vždy sa pýtam: Máte rezervy v&nbsp;životospráve? Väčšina sa zamyslí a&nbsp;povie: Áno, aj keď mám len tri-štyri kilá navyše, ešte by som mohol schudnúť, jem veľa takého alebo onakého,“ hovorí o&nbsp;svojich skúsenostiach s&nbsp;pacientmi primárka ambulantného oddelenia z&nbsp;Národného ústavu srdcových a&nbsp;cievnych chorôb Ivana Šoóšová. Nemusí sa vám to zdať, ale problémy s&nbsp;cholesterolom môže mať hocikto. „Každý človek nad 40 rokov by mal raz za dva roky absolvovať preventívnu prehliadku u&nbsp;praktického lekára. A&nbsp;to aj zdraví ľudia, nielen tí po infarkte,“ pripomína kardiologička, že meranie hladiny cholesterolu je jeho automatickou súčasťou.

Keďže nekričí žiadnymi príznakmi, na vysoký cholesterol sa príde buď náhodou na preventívnej prehliadke, alebo v&nbsp;tom horšom prípade až pri infarkte či mŕtvici. „Určite neplatí, že je výsadou starých ľudí. Vysoký cholesterol môžu mať práveže aj mladí ľudia. Ak váš otec dostal v&nbsp;päťdesiatke alebo ešte skôr infarkt myokardu, určite je potrebné u&nbsp;vás už v&nbsp;mladom veku vyšetriť cholesterol. Je to jeden zo závažných rizikových faktorov,“ podotýka doktorka Šoóšová. Nestačí sa ani spoliehať na to, že vysoký cholesterol trápi iba obéznych. „Majú síce vyššiu pravdepodobnosť, ale zároveň výhodu, že ak upravia životosprávu, schudnú a&nbsp;začnú sa viac hýbať, cholesterol sa im môže upraviť,“ upozorňuje lekárka na paradox.

Výsledná hladina cholesterolu v&nbsp;tele totiž nezávisí len od jeho príjmu zvonka nezdravou životosprávou, ale aj od individuálneho nastavenia jeho tvorby vnútri v&nbsp;tele. „Máme aj pacientov, ktorí sú štíhli a&nbsp;športujú, no majú genetickú záťaž v&nbsp;podobe zvýšenej endogénnej, teda vnútornej produkcie cholesterolu,“ spresňuje lekárka. O&nbsp;tom mnohokrát dopredu netušíte, preto zdravotná prehliadka s&nbsp;meraním ­cholesterolu po štyridsiatke platí bez rozdielu u&nbsp;každého. „Je to veľmi jednoduché, biochemické vyšetrenie krvi, kam patrí aj zisťovanie celkového cholesterolu. V&nbsp;prípade genetickej záťaže, keď sa v&nbsp;rodine vyskytujú srdcovo-cievne ochorenia, vždy žiadajte aj o&nbsp;vyšetrenie ‚zlého‘ a&nbsp;‚dobrého‘ cholesterolu, nielen celkového. Optimálne je na odber prísť nalačno.“