Pivný pupok je v dnešnej dobe už pomaly rovnaký terminus technicus ako ploché nohy, karpálny tunel alebo dráždivé črevo. Toto veľkorysé „úložisko“ pánskeho organizmu je však za dielo piva považované do značnej miery mylne. Páni svoje monštruózne bruchá vystavovali svetu na obdiv odnepamäti bez toho, aby k pivu čo i len privoňali. Skôr než lásku k chmeľovému moku ich pupok symbolizoval postavenie, bohatstvo, ba krásu... A aj dnes nezriedka pozerajú na svoj rastúci pupok nie so znepokojením, ale s akousi atavistickou pýchou…

Psychológovia spozorovali zvláštny jav: ak sa rozprávate s mužom pupkáčom, možno si všimnete, ako počas rozhovoru prechádza pravou rukou len tak mimovoľne po krivke svojho brucha. Podvedome tak vraj priťahuje pozornosť na svoj symbol sily a úspechu. Čo na tom, že v skutočnosti napríklad číta návody, ako sa zbaviť tuku, posilniť telo a premeniť nevzhľadný bubon na dokonalé tehličky.

Mám pupok – som chlap

Smejúci sa Budha, soška zdobiaca hociktorý príbytok, je po stáročia symbolom šťastia, ale napríklad aj zbavenia sa finančných starostí. Ešte väčší význam ako úsmev od ucha k uchu má pritom v niektorých výkladoch práve jeho vypuklé brucho, ktoré by malo podľa povier vždy smerovať k hlavnému vchodu. Budhov pupok predstavuje znak tolerancie, prosperity a bohatstva, ale aj to, že tieto atribúty môžu pokojne kráčať ruka v ruke s múdrosťou a osvietenosťou. Nie div, že chlapské brucho sa stalo devízou. Keď sa ešte aj dnes v Južnej Afrike spýtate na ideál mužskej krásy, zrejme budete počuť, že muž by mal mať práve veľké brucho. „Čím väčšie brucho, tým lepšie,“ zaznelo v niekoľkých miestnych prieskumoch. Juhoafričania si vraj pupky s láskou pestujú, zatiaľ čo tí menej „atraktívni“, teda štíhli, im gratulujú k tomu, že sú skutoční muži.

Okrem všeobecne opisovaných nástrah vyplývajúcich z množstva uloženého viscerálneho tuku pivné brucho u mužov takmer o polovicu znižuje schopnosť reprodukcie.
Zdroj: Shutterstock

Spomínanie Južnej Afriky je len náhodné. Hoci sa to môže v dnešnom svete posadnutom kultom štíhlosti zdať nepravdepodobné, kultúr uprednostňujúcich mužov s veľkým pupkom je stále dosť. Maria Simonsonová, emeritná profesorka Nemocnice Johna Hopkinsa v Baltimore, prišla s výsledkami prieskumu v 26 krajinách sveta: iba v piatich z nich preferovali chudých mužov. V ostatných veľkých a pupkatých pánov obdivujú... „USA boli jedným z mála zástancov mužskej štíhlosti,“ lamentovala profesorka. „Amerika je však rozdelená. Najmä muži robotníci svojím veľkým bruchom budia vo svojej komunite značný rešpekt. Môžu byť napríklad impotentní ako starý cap, ale ak majú dostatočne veľký pupok, tešia sa záujmu, obdivu a autorite,“ vyhlásila vedkyňa.

Je pravda, že zatiaľ čo aspoň oficiálna propaganda západných krajín hovorí o pivnom pupku s dešpektom a varovne zdvihnutým prstom, niektoré kultúry (aj vo vyspelých krajinách) si mužov s bruchom vyčnievajúcim do diaľky stále vážia. Vnímajú ich ako bohatých, úspešných, silných a spokojných v živote. A vedú mladých chlapcov k tomu, aby z nich raz boli podobne stavaní chlapi. Čiže brucháči. Možno by sa mnohí dietológovia divili, koľko je medzi obéznymi pánmi tých, čo sa len bezmyšlienkovite prejedajú, a tých, čo si svoju „pneumatiku“ pestujú s cieľom zapadnúť do modelu úspešného a atraktívneho chlapa.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia