V západných krajinách majú zoologické záhrady svoje postavenie v oblasti výchovy, vzdelávania a serióznej vedeckej práce. Ako je to v bratislavskej, bojnickej a košickej?

Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. Viac než 1 000 takýchto zariadení navštívi ročne celá desatina svetovej populácie, teda 700 miliónov ľudí. Tie naše v minulom roku navštívilo takmer milión návštevníkov.

Vo vyspelých krajinách ročne prichádza do zoo asi polovica ich obyvateľov. V krajinách, kde vnímajú zoo ako zábavné zariadenie, je návštevnosť nižšia. U nás sa na ne často pozerá ako na akési menejcenné kultúrne zariadenie lacnej zábavy na úrovni stacionárneho cirkusu.

Výšku návštevnosti zoo ovplyvňuje viacero vecí. Jednou z nich je základné druhové vybavenie, ďalšou žiadané alebo ikonické druhy. Obvykle sú to druhy zvierat stojace v rebríčkoch popularity návštevníkov vysoko.

Ďalšie faktory sú prostredie, v ktorom je zoo zasadená, premyslenosť a dôkladnosť expozícií zvierat, modernosť a vhodné priestory. Najvýznamnejším činiteľom výšky návštevnosti je však predovšetkým vzťah určitého národa k živočíchom a k prírode.

Vznikli vďaka bohatým

Prvé zoo boli súkromné zverince patriace zvyčajne vladárom. Už od čias egyptských faraónov, asýrskych kráľov, čínskych cisárov či rímskych imperátorov bolo zvykom a výsadou panovníkov dekorovať svoje sídla zbierkou exotických zvierat. Neskôr sa tieto súkromné živé zbierky začali pozvoľna meniť na verejné.

V období zámorských objavov sa neustále dovážali nové a nové druhy zvierat, ktoré sa prezentovali v systematicky zoradených klietkach. Na pohodlie a potreby zvierat sa vtedy nemyslelo, hlavným cieľom bolo publikum dobre zabaviť.

Až v 30. rokoch minulého storočia sa začalo viac dbať o potreby zvierat a malé stiesnené klietky nahradili prvé plošne väčšie výbehy.

Výchova k pozitívnemu vzťahu k prírode je jedným z hlavných poslaní zoologických záhrad.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Dnes je hlavnou úlohou zoologických záhrad výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o diverzite zvieracieho sveta.

K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie.

Existuje veľa konkrétnych príkladov, keď bol vďaka nim nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím – zubor, kôň Przewalského, daniel mezopotámsky či jeleň milu.

Doteraz sa svetové zoologické záhrady úspešne zapojili do navrátenia viac ako 170 druhov ohrozených zvierat. Mnohé sa dostali na okraj svojej existencie vinou človeka a jeho činnosti.

Človek nemá právo likvidovať život v akejkoľvek forme, pretože ho, napriek tomu, že sa považuje za vrchol tvorstva, nedokáže znova nahradiť. Aj tak sme už stihli vyhubiť mnoho druhov, napríklad holuba sťahovavého, dronta maurícijského, zebru kvagu, vakovlka alebo leva kapského.

Zoo Bratislava

Areál sa nachádza v prostredí zalesnenej Mlynskej doliny, neďaleko bratislavského Starého Mesta.

Tvrdým zásahom do života zoo bola úplná likvidácia dvoch tretín vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu v rokoch 1981 – 1985 kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky.

Zanikla práve tá časť, ktorá bola pre návštevníkov najzaujímavejšia. Záberom veľkej plochy a premiestňovaním zvierat do nových priestorov sa narušil pravidelný chod života v zoo.

Ešte sa nestihla spamätať z tvrdých zásahov do areálu a opäť – v roku 1995 – padlo rozhodnutie o výstavbe diaľnice D2 Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty, ktorá sa začala v marci 2003.

V areáloch Zoo Bratislava a Zoo Košice sa nachádzajú aj Dinoparky, u mladších detí sa tešia veľkej obľube.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Výstavba diaľnice značne ovplyvnila každodenný život v zoo. Pri výstavbe tunela Sitina bol zrušený pôvodný vchod a od decembra 2003 bol areál pre verejnosť uzatvorený až do dostavby nového vchodu, parkoviska a protihlukovej bariéry.

Dnes môžete v Zoologickej záhrade Bratislava obdivovať 1 016 exemplárov zo 178 druhov zvierat. Z ochranárskeho hľadiska patria medzi najvzácnejšie tu chované druhy: potkanokengura králikovitá, orangutan sumatriansky, diviak visajanský, adax núbijský a vari čiernobiely.

Nachádza sa tu veľmi zaujímavý pavilón šeliem, v ktorom chovajú levy juhoafrické, leopardy cejlónske, jaguáre americké a vzácnu bielu formu tigra.

V strede zoo je Dinopark, ktorý sa rozprestiera na ploche takmer troch hektárov. Súčasťou jeho expozície sú náučné chodníky, 3D kino o vývoji života na Zemi či paleontologické ihrisko.

V minulom roku tu ukončili výbeh vlka euroázijského, z celkovej sumy 167 704 eur viac než polovicu financovala zoo z vlastných zdrojov a darov. Dnes pred nimi stoja nové výzvy v podobe realizácie „lávky pre peších“ či vybudovanie nového výbehu pre medveďa hnedého – Nový domov v tieni stromov.

Pracovníci zoo ročne zabezpečujú mnoho podujatí; rôzne workshopy, výstavy, behy v zoo, deň šimpanzov i netopierov, MDD, denné letné tábory, Veľký festival maskotov, Svetový deň zvierat či Mikuláš.

Vstupné:

dospelí: 7 eur

ŤZP, dôchodcovia a deti od 3 – 15 rokov: 5 eur

deti do 3 rokov a ŤZP deti: zadarmo

Žirafy sa na vás budú zvrchu pozerať v Zoo Bratislava.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Zoo Bojnice

Zoologická záhrada v Bojniciach je najstaršou a aj najnavštevovanejšou na Slovensku. Svoj život začala v roku 1951 zbierkou zvierat z blízkeho okolia na základe tunajšej fauny. Už tento malý počet zvierat vzbudil u návštevníkov taký záujem, že sa začalo uvažovať o založení zoologickej záhrady – prvej na Slovensku.

Hneď prvý rok svojej existencie privítala viac než 50 000 návštevníkov. Dnes patrí medzi takzvané všeobecné typy, teda bez vyhradenej špecializácie na určité zvieratá. V minulosti venovala pozornosť najmä chovu rysov ostrovidov či horských kôz.

Na svojom zozname má 26 druhov zvierat zaradených do európskeho chovného programu a 32 druhov v európskych plemenných knihách. Už v roku 1979 tu zriadili zooškolu a vyčlenili priestory na vzdelávanie malých i veľkých. Časom sa forma a obsah vzdelávania menili.

Prvé úzko viazané témy sa začali meniť na témy o vzájomných súvislostiach s ekologickým a environmentálnym zameraním. Postupne sa vyprofilovali špeciálne programy pre jednotlivé vekové skupiny.

Pôvodné priestory zooškoly boli prebudované na Centrum environmentálnej výchovy. Nové priestory sú vybavené modernou didaktickou technikou s dostatočnou kapacitou na interaktívne výučbové programy, ako aj na organizovanie vzdelávacích podujatí pre veľké skupiny záujemcov či na činnosť zookrúžkov.

Dnes ponúka zooškola samostatné projekty pre žiakov jednotlivých stupňov a typov škôl, pre špeciálne školy, detské domovy, pre nevidiacich a slabozrakých, pre nepočujúcich, imobilných, pre seniorov a pre ďalšie špecifické skupiny návštevníkov.

Odbor marketingu a propagácie tu zabezpečuje tvorivé ekodielničky a podujatia ku dňom CITEC, životného prostredia, vtákov, lesov či mokradí.

Kalendár akcií prezrádza, že tu organizujú podujatia k Valentínovi, MDD i Mikulášovi, k svetovým dňom: zvierat, mokradí, migrácie rýb, korytnačiek, levov, slonov, orangutanov, ale tiež ku dňom vtáctva, Zeme i adoptívnych rodičov.

Z vedomostných súťaží je mimoriadne populárna Slovenská Zoo Lympiáda, obľube sa tešia podujatia ako Vítanie prázdnin, Prváčikovia v zoo, Za jednotky do zoo, Strašidelná zoo, strašidelné prehliadky, Noc netopierov či večerné komentované prehliadky.

Vstupné:

dospelí: 5 eur

dôchodcovia, študenti: 2,50 eura

ŤZP a deti 4 – 15 rokov: 2 eurá

deti do 4 rokov: zadarmo

Pandy červené sa tešia veľkej popularite návštevníkov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Zoo Košice

Košická zoologická záhrada v prírodnom prostredí mestskej časti Košíc-Kavečian je zameraná na euroázijskú faunu chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam.

Ako v jedinej slovenskej zoo v nej môžete vidieť symbol Tatier – kamzíka vrchovského. Z ďalších našich pôvodných druhov cicavcov tu nájdete zubra, medveďa, rysa, vlka, diviaka či jeleňa.

Na návštevníkov čaká 249 druhov zvierat z piatich kontinentov. Celkovo je v zoologickej záhrade 1 270 jedincov. Expozičnou plochou, ale aj celkovou rozlohou, je najväčšou zoo na Slovensku. Nachádza sa tu najväčší areál medveďa hnedého v strednej Európe.

V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnessovej knihy rekordov.

Rovnako ako v Bratislave, aj tu sa nachádza Dinopark, v ktorom môžete stráviť príjemný deň. Ak si chcete potriasť rukou s malpou, nakŕmiť zebru, vyčesať koňa alebo nakŕmiť šelmy, program Deň ošetrovateľom zoo je pre vás ako stvorený.

Ďalšou zaujímavou ponukou je okruh terénnym automobilom pre 4 osoby so sprievodcom pod názvom Offroad alebo večerný peší okruh so sprievodcom, kde sa dozviete rôzne zaujímavosti zo sveta zvierat a vypočujte si zaujímavé príhody z košickej zoo.

Škvrnité šelmy ako jaguár patria v anketách medzi najobľúbenejšie druhy zoologických záhrad.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Ďalšou zaujímavou atrakciou je Noc v zoo, ktorá je v júni určená školám a cez letné prázdniny prioritne rodičom s deťmi. Prespávajú priamo v areáli v dvojmiestnych drevených stanoch. Obľúbený je aj prímestský tábor určený pre deti od 5 do 15 rokov.

Z bohatého programu si deti vyskúšajú zvládnuť svet dravých vtákov, chrbát koňa, medvedí brloh, hodinu pravdy medzi primátmi a absolvujú ukážky záchranárstva a prvej pomoci či rôzne súťaže a hry. A

ko jediná na Slovensku má Zoo Košice vybudovaný botanický náučný chodník, ku ktorému postupne pribudli Vtáčí, Včelársky a Geologický chodník porovnávajúci pohorie Karpaty a pohorie Altaj v Strednej Ázii.

Najvzácnejšími obyvateľmi košickej zoo sú krokodíl čelnatý, uškáň biely, bažant Wallichov, ara horská, orliak bielokrídly, žeriav čiernobiely, tiger pásavý, takin indický, kôň Przewalského, priamorožec šabľorohý a tučniak jednopásy.

Vstupné:

dospelí : 3,50 eura

žiaci, študenti, dôchodcovia: 2 eurá

deti od 2 do 6 rokov: 1 euro

Deti do 2 rokov: zadarmo

ŤZP dospelí, ŤZP dieťa: 1,50 eura

Tuleňa obyčajného chovajú zo slovenských zoo iba v Košiciach.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Ľudské hyeny

Vlani sa v zoologických záhradách udialo niekoľko smutných prípadov. Najšokujúcejší sa odohral v marci v parížskej zoo, kde pytliaci zabili 5-ročného nosorožca tromi strelami do hlavy a motorovou pílou mu odpílili roh.

Nielen Francúzsko, ale celý svet zostal v šoku. Majestátne a krásne zviera, ktoré bolo pýchou parku, zabili pre jeho roh. Ten sa najmä v ázijských krajinách považuje za vzácne afrodiziakum a priekupníci na čiernom trhu zaň môžu dostať až 200 000 eur.

Tento prvý prípad na európskej pôde je svedectvom toho, že vzácne zvieratá nemusia byť v bezpečí už ani v zoologických záhradách.

V júli sa zas podnapitá dvojica Rusov vkradla do zoo v obci Boľšerečie v Omskej oblasti v juhozápadnej časti Sibíri. Ich pôvodným úmyslom bolo zabiť jelenicu, ktorú si chceli upiecť, pretože boli hladní.

Po nevydarenom pokuse sa dostali do klietky s vtákmi, v ktorej usmrtili pelikána, žeriava a perličku. Opitosť im síce zabránila v otrhaní peria, no hlad neustával, a tak sa nakoniec vlámali do miestnej kaviarne, kde ukradli jedlo.

Aj naši západní susedia majú skúsenosti so šokujúcim správaním sa návštevníkov. Skupina detí od 6 do 10 rokov hádzala v jihlavskej zoo do plameniakov polená a kamene. Jeden z nich útok neprežil.

Jeden z plameniakov útok detí v jihlavskej zoologickej záhrade neprežil.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

No poďme sa pozrieť aj domov; v auguste traja opití mladíci ukameňovali v bojnickej zoo žeriava kráľovského. Na nevhodné správanie mladíkov upozornili zamestnancov návštevníci, no výtržníkov sa nepodarilo chytiť ani odhaliť.

Zoologická záhrada Bojnice nie je však jediná na Slovensku, v ktorej návštevníci brutálne zabili zviera. S podobnými prípadmi sa stretli aj v Bratislave, kde návštevníci úmyselne zabili korytnačky obrovské a v Košiciach tučniaka.

Často spôsobia úmrtia zvierat nedisciplinovaní návštevníci, ktorí zvieratá kŕmia napriek zákazom. To môže byť veľkým problémom, pretože každé zviera má pevne stanovenú kŕmnu dávku, v rámci ktorej dostáva presne toľko stravy, koľko potrebuje.

V Bojniciach nakŕmili hlúpi ľudia hus indickú langošom, čo jej spôsobilo smrť. Nandu pampového zasa prepchali kukuricou, ktorá mu roztiahla žalúdok, ten zatlačil na srdce a vták z toho dostal infarkt.


Obľúbenosť zvierat

Podľa štatistických výskumov o obľúbenosti zvierat úplne jasne vedú cicavce až s 97 %. Nasledujú vtáky s 1,7 %, len 1 % ľudí považuje za obľúbené plazy a len 0,3 % obľubu nachádzajú ľudia v obojživelníkoch, rybách a bezstavovcoch.

Z cicavcov sú najobľúbenejšie druhy, ktoré ohromujú svojou veľkosťou, ako sú slon, nosorožec, alebo vyvolávajú strach a rešpekt (medveď, lev, tiger). Nasledujú tie, ktoré patria sfarbením či vzhľadom ku krajším zástupcom fauny, ako napríklad škvrnité šelmy (leopard, jaguár, gepard). Osobitnou a nesmierne populárnou skupinou sú primáty, pretože ľuďom blízke a podobné vzorce správania, gestá a prejavy emócií neponúknu návštevníkom žiadne iné zvieratá.

Diskusia