Mnohé ženy ho vďaka fyzickej kráse vnímali ako galantný idol, no v skutočnosti to bol skromný introvertný muž, ktorý v sebe niesol smútok z nenaplnenia svojich pracovných túžob. Vlado Durdík pochádzal z hereckej rodiny a podstatnú časť života prežil v Bratislave. Narodil sa však v Smižanoch, kam ho jeho mama ako rodená východniarka odišla porodiť. Detstvo trávil medzi hlavným mestom a prázdninami v Slovenskom raji.

Vyrastať v umeleckej rodine nebolo pre neho vôbec jednoduché. Rodičia boli mimoriadne vyťažení, preto ho umiestnili do týždenných jaslí, ktoré v tom čase existovali, a vyzdvihli si ho vždy na víkend. Malý Vladko sa na čas strávený s milovanými rodičmi vždy tešil, no pobyt v jasliach vnímal ako hotové utrpenie. Keď­že jeho otec aj mama mali v divadle určité postavenie, rozhodne nechceli syna rozmaznávať a mimoriadne dbali na jeho prísnu výchovu. Napriek tomu, že budúci umelec nemal dovolené takmer nič, na druhej strane vyrastal v inšpiratívnom prostredí a zdedený talent mu už od detstva otváral cestu k sláve.

Druhá polovica 60. rokov v Amerike patrila obdobiu hippies, ktoré aj k nám prinieslo veľkú vlnu uvoľňovania. Práve v tom čase sa Vlado rozhodoval, čo po maturite so životom. Lákala ho medicína, ale aj umenie, ku ktorému mal vďaka rodičom možnosť pričuchnúť. Napokon vyhralo herectvo a na VŠMU sa v ročníku Ladislava Chudíka (†91) ocitol po boku budúcich umelcov ako Zuzana Kocúriková, Juraj Kukura (76), Dušan Tarageľ (75), Sylvia Turbová (†67), Andy Hryc (†71) či Zoro Laurinc (74). Čas s týmito búrlivákmi často trávil aj budúci režisér Jožko Bednárik (†65), ktorý študoval o ročník vyššie herectvo. „Ja som s Beďom býval na internáte, lebo VŠMU vtedy ešte nemala vlastný internát. Na Šoltésovej ulici pri Justičnom paláci bol internát ekonomickej vysokej školy a oni tam jedno poschodie venovali našej škole, preto som štyri roky v jednej izbe býval s Jožom Bednárikom,“ dozvedeli sme sa od herca Dušana Tarageľa. Keďže podľa slov Zuzany Kocúrikovej sa v triede zišlo veľké množstvo búrlivákov, nebola núdza o rôzne vylomeniny. „Robili sme rôzne huncútstva, aké študenti robievali, a vždy sme od Durdíkovcov museli Vlada vypýtať, lebo Vlado bol doma držaný veľmi nakrátko. Mal prísnych rodičov, ale rodina fungovala dokonale. Mali jasné pravidlá a Vlado napriek tomu, že bol dospelý a mal veľa rokov na to, aby mohol fungovať nezávisle, on nezávisle nefungoval až do skončenia vysokej školy,“ prezradil na umelca v dokumente Radosť zo života pred rokmi jeho kamarát a dnes už takisto nebohý herec Andy Hryc. Na Vladovo rezervované správanie si spomínal aj Jožko Bednárik. „Vlado akoby mal na pamäti, že má tata v Národnom divadle, mama je jednou z prvých dám zboru, preto bol nesmierne vychovaný oproti nám, z internátu pozbieraným ľuďom z celého Slovenska. Pôsobil na mňa až aristokraticky, ale zároveň skromne, nenaduto, nebratislavsky,“ povedal pred rokmi na jeho adresu slávny režisér.

Podľa Zuzany Kocúrikovej sa Vlado doslova vymykal zo skupiny hercov, ktorí patrili do ich ročníka. „Neviem, či to bol zámer Lacka Chudíka, ktorý bol takisto seriózny muž, a preto si povyberal veľkých extrovertov až ‚divočákov‘, ale Vlado sa medzi nami vynímal. Bol inakší, bol to introvert a často do našich výbušných extempore nezapadal,“ uviedla. Medzi mnohými si spomenula na príhodu, ktorú už síce viackrát v médiách kvetnato vykreslila, ale práve tá najlepšie dokazuje rozdielnosť pováh hercov z ročníka a umierneného Vlada. „Naše štúdium herectva vyzeralo tak, že vždy cez týždeň sme si mali pre Lacka Chudíka pripraviť nejaký dialóg. O druhej potom prišiel do školy, aby si ho pozrel. Raz sme skúšali Čapkovu hru Zo života hmyzu. Boli sme oblečení do čiernych trikotov, netuším prečo, možno aby videl naše postavy, ale my sme boli takí, že pred jeho príchodom sme ešte skočili do neďalekej krčmy, ktorá sa volala Kotva (bola to piata cenová), kde sme si dali rum s kofolou, a Vlado Durdík dával pozor pri dverách, či už Chudík náhodou nejde. Keď ho uvidel, okamžite sme bežali do školy, pripravili sme sa a predviedli sme mu, čo sme sa naučili. Neviem, či sme naozaj boli takí dobrí, ale Lacko nás vždy veľmi vychválil. Asi si myslel, že nami lomcujú skutočné vášne, ale boli to tri rumy s kofolou,“ povedala so smiechom.

ČO SPÁJA KOCÚRIKOVÚ A DURDÍKA DODNES? ODPOVEĎ NA ĎALŠEJ STRANE...