Hoci manželom Vinczeovcom nebolo dopriate priviesť na svet dieťa prirodzenom cestou, rozhodli sa pre adopciu. Celý proces bol zdĺhavý, náročný a v konečnom dôsledku stále otvorený, lebo pre dlhé čakanie v rámci Bratislavského kraja nebolo isté, či si pár napokon vytúžené dieťa osvojí. Prešli dôkladnou prípravou, o ktorej Viktor v poslednom rozhovore pre týždenník Život povedal, že by ju odporučil všetkým manželským párom už len preto, aby lepšie spoznali nielen seba, ale aj svoju polovičku. Vzhľadom na dlhé čakanie si Vinczeovci nestavali vzdušné zámky, ale na celú situáciu sa pozerali veľmi triezvo.

„Tému adopcie sme nechali ‚plávať‘, lebo ani nemáme inú možnosť s tým niečo urobiť. Prešli sme prípravou a uvidíme, čo bude. Výsledkom môže byť, že sa to vo finále ani nemusí udiať, lebo keď nám napríklad zavolajú o päť rokov, naša životná situácia sa môže zmeniť. Môžeme byť úplne iní ľudia, ktorí si povedia, že to už možno nechcú. Alebo, na­opak, môže to prísť priveľmi skoro a my si povieme, že sa na dieťa necítime. Na to sa nedá pripraviť a je to úplne v poriadku. To nám hovorili aj na psychologickej príprave. Ak to tak nebudeme cítiť, môžeme dieťa odmietnuť. Tu nie je priestor na žiadne hrdinstvá. V momente, keď tam bude náznak pochybností, či to napríklad ja sám zvládnem, či to s dieťaťom, ktoré mi, v úvodzovkách, ponúkajú, cítim alebo necítim, treba s tým ísť okamžite von, lebo neskôr to môže spôsobiť problémy. Buď to vyjde, alebo skrátka nevyjde. Preto sme túto tému nechali ‚plávať‘ a uvidíme,“ povedal nám Viktor pred vyše rokom.

Situácia sa dvojici zmenila tesne pred Vianocami, keď im po rokoch čakania zavolali z úradu s informáciou, že pre nich majú dieťa. Ešte väčšia radosť prišla, keď už pri prvom zoznámení s ním manželia cítili, že to je láska na prvý pohľad. „Spomínam si na tie prvé dni, čo sme boli spolu doma. Tam sa vystriedali všetky emócie, ktoré človek môže mať. Bolo to zaujímavé pozorovať. Aha, teraz plačeš od dojatia. V obrovskom tempe nastupovali emócie. Keďže nie sme biologickí rodičia, nevieme to porovnať. Ale je to tam,“ povedal Novému Času Viktor a Adela ho doplnila slovami: „Je to veľká radosť. My sme o tom dieťatku nepochybovali, bola to láska na prvý pohľad. Ale tie emócie prišli mimo nášho ratia. Kým to tá psychika celé spracuje, hoc je o tom rozhodnutí presvedčená, no, boli to zaujímavé emócie,“ doplnila.

Treba zdôrazniť, že v rámci adopcie ešte stále nemajú nič isté. Zatiaľ sú v skúšobnej lehote, počas ktorej je dieťa u budúcich rodičov na dlhodobom návštevnom pobyte, až trištvrte roka môže trvať, kým bude oficiálne patriť k nim. Práve preto Vinczeovci nemôžu o dieťati nič konkrétne prezradiť. „Museli sme podpísať mlčanlivosť, že nemôžeme prezradiť jeho vek, meno, pohlavie ani to, odkiaľ je. Je to v procese, dieťa nám ešte oficiálne nie je pridelené, preto je to veľmi citlivé,“ povedala Adela denníku Plus jeden deň, ktorý túto informáciu priniesol ako prvý.

Čo nám prezradil šťatsný dedko Banáš? Dozviete sa na ďalšej strane!