Jana Homolová

Hoci manželom Vinczeovcom nebolo dopriate priviesť na svet dieťa prirodzenom cestou, rozhodli sa pre adopciu. Celý proces bol zdĺhavý, náročný a v konečnom dôsledku stále otvorený, lebo pre dlhé čakanie v rámci Bratislavského kraja nebolo isté, či si pár napokon vytúžené dieťa osvojí. Prešli dôkladnou prípravou, o ktorej Viktor v poslednom rozhovore pre týždenník Život povedal, že by ju odporučil všetkým manželským párom už len preto, aby lepšie spoznali nielen seba, ale aj svoju polovičku. Vzhľadom na dlhé čakanie si Vinczeovci nestavali vzdušné zámky, ale na celú situáciu sa pozerali veľmi triezvo.

„Tému adopcie sme nechali ‚plávať‘, lebo ani nemáme inú možnosť s&nbsp;tým niečo urobiť. Prešli sme prípravou a&nbsp;uvidíme, čo bude. Výsledkom môže byť, že sa to vo finále ani nemusí udiať, lebo keď nám napríklad zavolajú o&nbsp;päť rokov, naša životná situácia sa môže zmeniť. Môžeme byť úplne iní ľudia, ktorí si povedia, že to už možno nechcú. Alebo, na­opak, môže to prísť priveľmi skoro a&nbsp;my si povieme, že sa na dieťa necítime. Na to sa nedá pripraviť a&nbsp;je to úplne v&nbsp;poriadku. To nám hovorili aj na psychologickej príprave. Ak to tak nebudeme cítiť, môžeme dieťa odmietnuť. Tu nie je priestor na žiadne hrdinstvá. V&nbsp;momente, keď tam bude náznak pochybností, či to napríklad ja sám zvládnem, či to s&nbsp;dieťaťom, ktoré mi, v&nbsp;úvodzovkách, ponúkajú, cítim alebo necítim, treba s&nbsp;tým ísť okamžite von, lebo neskôr to môže spôsobiť problémy. Buď to vyjde, alebo skrátka nevyjde. Preto sme túto tému nechali ‚plávať‘ a&nbsp;uvidíme,“ povedal nám Viktor pred vyše rokom.

Situácia sa dvojici zmenila tesne pred Vianocami, keď im po rokoch čakania zavolali z&nbsp;úradu s&nbsp;informáciou, že pre nich majú dieťa. Ešte väčšia radosť prišla, keď už pri prvom zoznámení s&nbsp;ním manželia cítili, že to je láska na prvý pohľad. „Spomínam si na tie prvé dni, čo sme boli spolu doma. Tam sa vystriedali všetky emócie, ktoré človek môže mať. Bolo to zaujímavé pozorovať. Aha, teraz plačeš od dojatia. V&nbsp;obrovskom tempe nastupovali emócie. Keďže nie sme biologickí rodičia, nevieme to porovnať. Ale je to tam,“&nbsp;povedal Novému Času Viktor a Adela ho doplnila slovami: „Je to veľká radosť. My sme o tom dieťatku nepochybovali, bola to láska na prvý pohľad. Ale tie emócie prišli mimo nášho ratia. Kým to tá psychika celé spracuje, hoc je o tom rozhodnutí presvedčená, no, boli to zaujímavé emócie,“ doplnila.

Treba zdôrazniť, že v&nbsp;rámci adopcie ešte stále nemajú nič isté. Zatiaľ sú v&nbsp;skúšobnej lehote, počas ktorej je dieťa u&nbsp;budúcich rodičov na dlhodobom návštevnom pobyte, až trištvrte roka môže trvať, kým bude oficiálne patriť k&nbsp;nim. Práve preto Vinczeovci nemôžu o&nbsp;dieťati nič konkrétne prezradiť. „Museli sme podpísať mlčanlivosť, že nemôžeme prezradiť jeho vek, meno, pohlavie ani to, odkiaľ je. Je to v&nbsp;procese, dieťa nám ešte oficiálne nie je pridelené, preto je to veľmi citlivé,“ povedala Adela denníku <a href="https://www1.pluska.sk/vyhladavanie/adela" target="_blank" rel="noopener">Plus jeden deň</a>, ktorý túto informáciu priniesol ako prvý.

Čo nám prezradil šťatsný dedko Banáš? Dozviete sa na ďalšej strane!

Manželia si teraz užívajú krásne spoločné chvíle, ktoré Viktor opísal pre portál Markíza.sk. „Keďže bábätko prespí celú noc, máme sa super,“ povedal so smiechom. Podľa jeho slov ešte pred dvoma mesiacmi s&nbsp;Adelou vôbec nečakali, že Vianoce a&nbsp;Nový rok oslávia v&nbsp;rozšírenom zložení. Všetko sa udialo rýchlo. „Pripravené sme nemali nič, celé sa to od úvodného telefonátu z&nbsp;úradu až po príchod malej osoby k&nbsp;nám domov zomlelo veľmi rýchlo, čiže sme okamžite rozhodili kamarátske a&nbsp;bazárové siete a&nbsp;začali sme všetko narýchlo zháňať. Tak 95&nbsp;percent všetkej výbavy máme z&nbsp;druhej ruky, takže ekologická misia pokračuje aj v&nbsp;tejto novej zostave. A&nbsp;úspešne nás obchádza aj rodičovský plurál, takže každý papá aj kaká sám,“ doplnil. Vymyslenú už majú aj spoločnú starostlivosť o&nbsp;nového člena rodiny. „Vzhľadom na to, že máme obaja pomerne flexibilnú prácu a&nbsp;vieme sa nastaviť tak, že vždy je s&nbsp;touto bytôstkou niekto z&nbsp;nás dvoch alebo sme pri nej obaja, tak to zvládame. Je to zmena, ktorá nás baví, je to fajn,“ uviedla Adela pre Nový Čas.

Zo životnej novinky majú obrovskú radosť ich blízki priatelia (nedávno fotografi denníka Plus jeden deň manželov pristihli na prechádzke s&nbsp;dieťatkom a&nbsp;zároveň v&nbsp;blízkosti rodinnej kamarátky), ale aj rodina. Adelin otec Jozef Banáš (74) už v&nbsp;minulosti otvorene povedal: „Som toho názoru, že rodičom je ten, kto dieťa miluje, a&nbsp;nie ten, kto ho privedie na svet. Rodičovstvo sa neprejavuje v&nbsp;tom, že žena a&nbsp;muž spolu splodia dieťa, ale v&nbsp;tom, že mu darujú svoju lásku v&nbsp;čase, keď ju najviac potrebuje, teda v&nbsp;čase, keď je na rodičov odkázané.“ Banášovci vďaka staršej dcére Márii už majú vnučku Natali, ale z&nbsp;nečakaného prírastku krátko pred najkrajšími sviatkami roka majú obrovskú radosť. Starý otec nám prezradil, že bábätko už s&nbsp;manželkou medzičasom navštívili. „Ale vzhľadom na proces adopcie, ktorý prebieha, nemôžeme o&nbsp;ňom hovoriť. Veríme, že všetko dobre dopadne, a&nbsp;Vikimu s&nbsp;Adelkou držíme palce. Veľmi sa s&nbsp;nimi tešíme,“ uviedol pre týždenník Život spisovateľ.