Vladimír Kampf

Možno je najmladší, zatiaľ to nikto neskúmal. Má 36 rokov. „Vo funkcii ťahám štvrtý rok. Chvalabohu, som z radu učiteľov. Kolegov, budovu a priestor poznám. Myslím, že to je pre mňa ako pre riaditeľa veľká výhoda. Keď sa niekde predstavím, ľudia chvíľu aj po dychu zalapajú a čudujú sa. Zvyčajne mi povedia, že očakávali nejakého šedivého, staršieho pána alebo staršiu dámu. Teší ma, že takto prekvapujem.“

Riaditeľ Obchodnej akadémie na Dudovej 4 v&nbsp;Bratislave Dominik Križanovič je presvedčený, že roky mu vo funkcii ani veľmi nechýbajú. „Mám za sebou desaťročnú pedagogickú prax. Učiť som šiel hneď po škole. Bol som aj dva razy triedny učiteľ, takže viem, o&nbsp;čom to je. Obdobie po pandémii hrá do karát mladším, ktorí sú viac spriatelení s&nbsp;modernými technológiami. Keď nás korona nechala doma, museli sme zo dňa na deň prejsť na dištančné vyučovanie. Čoraz častejšie nám prichádzajú materiály, ktoré sú len v&nbsp;elektronickej forme kdesi v&nbsp;nejakom systéme. Vyštudoval som na pedagogickej informatiku a&nbsp;matematiku a&nbsp;to mi pomáha. Profesijné skúsenosti, ktoré sa dajú získať vekom, mi možno chýbajú, ale nahrádzam ich tým, že som kamoš s&nbsp;počítačmi.“

Kto si chce pozrieť školu s&nbsp;dobrým menom, v&nbsp;ktorej nakrúcali seriál Pán profesor, naživo, je vítaný na dni otvorených dverí v&nbsp;utorok 7.&nbsp;februára 2023 od 8.30 do 14.00 hodiny. Pod jednou strechou sú klasická obchodná akadémia, obchodná akadémia marketing vo finančných službách, obchodná akadémia s&nbsp;rozšírenou športovou prípravou a&nbsp;obchodná akadémia s&nbsp;bilingválnym slovensko-anglickým štúdiom.
&nbsp;
Súčasná akadémia vznikla v&nbsp;roku 1954 ako Hospodárska škola, jedna z&nbsp;prvých samostatných škôl pre štúdium popri zamestnaní vo forme večerného a&nbsp;diaľkového štúdia. V&nbsp;roku 1964 jej zmenili názov na trojročnú Ekonomickú školu s&nbsp;maturitou, v&nbsp;roku 1991 zasa na Obchodnú akadémiu a&nbsp;štúdium rozšírili na 4-ročné s&nbsp;maturitou.

Deň otvorených dverí

Odmala chcel byť učiteľ. Keď sa ako dieťa hrával na školu, vždy bol ten, kto učil. Robí to, o&nbsp;čom sníval. Dominik pochádza z&nbsp;Vlčkoviec pri Trnave. Po strednej škole v&nbsp;Trnave vyštudoval v&nbsp;Malom Ríme obchodnú akadémiu. „Ale k&nbsp;matematike na gymnáziu som nemal až taký vrúcny vzťah. Našťastie na obchodnej akadémii jej už až tak veľa nie je. Na vysokú som išiel do Trnavy, lebo sa mi nechcelo niekam cestovať. Veľa toho na výber nebolo. Toľko som váhal, že som zachytil až druhé kolo prijímacích skúšok na pedagogiku. Prvé roky som silno bojoval s&nbsp;matematikou. Kým sa iní chodili zabávať, ja som išiel na doučovanie. Až tak vážne som to bral. Keď som sa dopracoval na úroveň spolužiakov, tak som sa zapojil do zábavy.“

Ani počas štúdia si nebol istý, že chce byť učiteľom. Odrádzali ho najmä almužny, ktorým niektorí papaláši mali odvahu hovoriť platy. „Ani dnes to nie je žiadna sláva, ale v&nbsp;tom čase to bola naozaj katastrofa. Po škole som išiel hneď na Dudovu. Bývalá pani zástupkyňa potrebovala práve človeka s&nbsp;mojou kvalifikáciou.“

Prvý rok dochádzal do Bratislavy z&nbsp;rodičovského hniezda vo Vlčkovciach. „Skúšal som, či ma to bude baviť a&nbsp;či sa z&nbsp;toho bude dať žiť. Dve tretiny platu som dal na naftu a&nbsp;na dochádzanie. Rodičia mi našťastie dali prvý rok ako adaptačný a&nbsp;nemusel som prispievať na domácnosť. Po roku, keď som si bral hypotéku na byt v&nbsp;Bratislave, musel som zlanáriť najlepšiu kamarátku, aby do toho šla so mnou ako spoludlžník. Keď som sám prišiel do banky a&nbsp;ukázal dekrét, povedali mi, že som úplne bez šance. So zárobkom kamarátky mi to vyšlo sotva na garsónku v&nbsp;Bratislave.“

Riaditeľ sa zatiaľ odísť nechystá. „Na prácu v&nbsp;zahraničí si už prídem starý,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „Veľmi rád cestujem, ale na zásadnú životnú zmenu je neskoro. Možno mi len chýba odvaha a&nbsp;hľadám výhovorku… Neľutujem to. Som spokojný.“ S&nbsp;učiteľstvom a&nbsp;ani s&nbsp;riaditeľstvom zatiaľ nemal nikdy chuť skončiť. Berie to ako výzvy. „Teší ma, že škola napreduje a&nbsp;počet žiakov sa počas môjho pôsobenia zdvojnásobil. Prišli sme s&nbsp;novým odborom, bilingválnym, slovensko-anglickým štúdiom. Sme jediná štátna obchodná akadémia v&nbsp;Bratislave a&nbsp;okolí, ktorá takýto odbor ponúka. Aj to zdvihlo náš kredit. Teší má práca v&nbsp;prostredí, ktoré je viac medzinárodné.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Podľa riaditeľa Križanoviča je na Slovensku málo učiteľov. „Každý rok hľadáme nových kolegov. Z&nbsp;roka na rok je ich ťažšie nájsť. Niektoré kombinácie sú veľmi žiadané a&nbsp;len sa po nich zapráši. Záujem je o&nbsp;informatikov a&nbsp;matematikov. Potrebujeme tiež kvalitných angličtinárov, pretože v&nbsp;bilingválnom odbore vyučujeme aj niektoré odborné predmety v&nbsp;angličtine. To dokáže len mimoriadne kvalifikovaný učiteľ, ktorému keď ukážeme platový dekrét, tak… Nie je to totálna katastrofa iba pre to, že máme chápavého zriaďovateľa, Bratislavský samosprávny kraj, ktorý sa snaží učiteľov motivovať trebárs príplatkami. Asi nikdy sa nevyrovnáme súkromnej sfére. Myslím, že mzda by nemala byť hlavnou motiváciou učiteľa. To nás tu drží. Viem, že za to človek hypotéku a&nbsp;účty nezaplatí, ale ak na Slovensku nebudeme na učiteľov zabúdať, nemusí to byť až také zlé.“

Ako učiteľ ešte stále nemal pocit, že je to stereotyp. „Každá hodina je iná, v&nbsp;inej triede decká majú inú náladu, v&nbsp;každej triede iné učivo. Je to živá práca s&nbsp;mladými ľuďmi, pri ktorých zostávame vnútorne mladí. Niektoré vekovo skúsenejšie kolegyne nie sú skostnatené a&nbsp;zakrpatené. Sú prístupné novým trendom, ochotné na sebe pracovať. Korona nám priniesla, že aj kolegyňa, ktorá by sama asi nikdy nepristúpila na online hodiny, bola donútená a&nbsp;zvládla to.“

Snaží sa nájsť si so žiakmi vzťah a&nbsp;určiť si hranice. „Dôležité je budovať si autoritu nenásilne a&nbsp;ukázať im kamarátstvo. Spýtať sa ich na veci, ktoré ich zaujímajú. Mali by mať pocit, že sme kamaráti, ale pri tom si zachovať odstup. Prvé roky som bol menej prístupný, ale to nebola až taká dobrá cesta.“

Obchodná akadémia Dudova je bývalá chýrna Stredná ekonomická škola Zochova. „O&nbsp;náš bilingválny odbor je obrovský záujem, aj keď je v&nbsp;ňom latka nastavená veľmi vysoko. Žiaci v&nbsp;ňom sú viac snaživí, pýtajú sa viac a&nbsp;zvládajú náročnejšie učivo. Majú kopu otázok. Učiteľ na to musí byť pripravený.“

Štvorročná obchodná akadémia v&nbsp;kvalite a&nbsp;povesti nepoľavuje. „Máme ju rozdelenú do troch vetiev: Klasická obchodná akadémia, obchodná akadémia marketing vo finančných službách a&nbsp;obchodná akadémia s&nbsp;rozšírenou športovou prípravou. Decká si môžu vybrať podľa toho, čo ich baví. Chodia k&nbsp;nám športovci, hokejisti, futbalisti, plavci, reprezentanti a&nbsp;ďalší, ktorí sú u&nbsp;nás vítaní. Predmety majú klasické ako na každej obchodnej akadémii a&nbsp;k&nbsp;tomu základy športového manažmentu, aby si dokázali založiť vlastný športový klub či fitko. Majú posilnenú telesnú prípravu vrátane teórie a&nbsp;didaktiky.“

Nerozhodní si môžu zvoliť klasickú obchodnú akadémiu a&nbsp;tí, ktorí sa radi pohybujú v&nbsp;marketingu, na sociálnych sieťach, baví ich reklama, vzťahy s&nbsp;klientmi a&nbsp;tvorba propagačných materiálov, si môžu zvoliť marketing vo finančných službách. „Tieto nadstavby nás odlišujú od ostatných obchodných akadémií s&nbsp;tým, že bilingválny odbor je naša topka. Už v&nbsp;prvom ročníku je veľmi veľa angličtiny, gramatiky, slovnej zásoby, práce s&nbsp;textom… Vo vyšších ročníkoch pribúdajú predmety v&nbsp;angličtine.“

Dôležitý pre školu je projekt Erasmus+, ktorý umožňuje študentom vycestovať do zahraničia. „Sme akreditovanou organizáciou. Dnes sa s&nbsp;nami žiaci dostanú na dvojtýždňovú prax trebárs aj do Španielska, do Valencie, do Alicante, do Malagy, kde v&nbsp;zahraničných firmách nadobúdajú jazykové vedomosti a&nbsp;k&nbsp;tomu si prinesú kopu zážitkov.“

Škola sa snaží napredovať, vynovujú priestory, ktoré sú v&nbsp;súčasnosti kombináciou veľkej socialistickej školy s&nbsp;rozšafným priestorom a&nbsp;moderným zariadením. Na miestach, kde počas socializmu cez prestávky šliapali deti do kruhu, stoja pingpongové stoly. Škola v&nbsp;Petržalke je pohodlne dostupná. „Verím, že si k&nbsp;nám noví študenti nájdu cestu,“ teší sa jeden z&nbsp;najmladších riaditeľov škôl.