Len pár dní dozadu bol Deň otcov a tak si takmer každý spomenul na toho svojho. Výnimkou nebola ani Nvotová. Jej slová sú plné silných emócií. "Otec bol moje “issue” (problém, pozn.red) celý život, v detstve to bol temný neznámy priestor, ktorý som nechcela vnímať a stále mi ho niekto pripomínal," začala vo svojom príspevku na sociálnej sieti. V niekoľkých riadkoch hovorí o Jarovi Filipovi, ku ktorému si však nakoniec našla cestu. "Potom som si v 15-ich povedala, že s tým zatočím a nazriem do 13-ej komnaty. Kontaktovala som ho niekoľkostranovým papierovým listom, úpenlivým, vyzretým a odpúšťajúcim."

Ich vzťah sa tak začal uberať tým správnym smerom, no netrvalo to dlho. "Bol rok 1999, stretávali sme sa každý deň po celý rok, až kým neumrel. Najprv tajne ako milenci, potom hrdo bok po boku s podtextom “aha to je môj tato!” a “aha to je moja dcéra !”. Keď nás smrť po roku rozdelila, skoro som umrela. Ale aj taká tragédia priniesla niečo nové," otvára rany na duši Dorota. Po smrti vlastného otca našla oporu u Juraja Nvotu.

"Všimla som si svojho nevlastného otca, ktorý po celý čas pri mne bol. A on si tiež zrazu všimol mňa. Takže keď mi jeden otec umrel, druhého som získala. Dnes som mu ako jediné z jeho 5-ich detí zavolala a zapriala ku Dňu otcov. Ani nevedel, že dnes taký deň je. Lebo iné deti si (zatiaľ) nespomenuli," prezradila hudobníčka a na záver pridala ponaučenie. "Mrknite, či nemáte dajakého otca nepovšimnutého náhodou pri sebe a nažive. Krv neni síce voda, ale smädnému na púšti práve voda zachŕani život. Som rada, že zo svojho detského pocitu “to dievča bez otca” som vyšla ako "dievča s dvoma otcami," uzavrela optimisticky Dorota.