Hoci kvôli práci býva v Bratislave, do Galanty cestoval, aby dal hlas svojim kandidátom a kandidátkam v tohtoročných spojených regionálnych voľbách. Stretávame sa v tento deň v neogotickom kaštieli v Galante, ktorý patrí medzi jeho srdcové miesta. Iba na skok je základná škola, ktorú navštevoval. Je to ďalšie miesto, ktoré v jeho živote zohralo kľúčovú úlohu.

Maďar z Galanty

„Lavička, ktorá nesie moje meno, sa nachádza práve pri základnej škole na Štefánikovej ulici, ktorú som navštevoval, a to ma veľmi teší. Verím, že hlavne moje skvelé učiteľky si na lavičke z času na čas oddýchnu. Hoci sa to v mojich časoch nenosilo, do školy som chodil veľmi rád a bavilo ma byť aj slušným,“ s úsmevom spomína dnes úspešný herec. Jeho školské časy však neboli až také ideálne, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať. Dnes urastený a vyšportovaný Juraj v detstve bojoval s komplexmi. „Stávalo sa, že ma spolužiaci niekedy odsúvali, pretože som bol iný.“

Juraj ako dieťa chorľavel, bol neduživý, bledý, chudý, nízky. Na dôvažok sa narodil v auguste, bol v triede najmladší. „Trpel som rôznymi alergiami, častými angínami. Keď som mal šestnásť rokov, vyzeral som ako ako desaťročný žiak. V osemnástich mi tipovali vek trinásť rokov. Mal som pocit, že som schytal všetko to najhoršie. S obdobím dospievania sa totiž spája aj problematická pleť a ja som bol samé akné.“ Skúška ohňom pri­šla, keď sa rodičia rozhodli, že Juraj bude nasledovať brata a študovať na matematickom gymnáziu v Bratislave. „Býval som na chlapčenskom internáte. Nebol som vysoký dva metre ako niektorí moji spolužiaci ani som nemal široké ramená. Naopak, bol som malý, chudý a na dôvažok ma zaškatuľkovali ako Maďara z Galanty.“

Článok pokračuje na následujúcej strane.