Hovorí sa, že keď žena podporí ženu, veľké veci nastanú. Touto filozofiou sa síce nepriamo, no odnepamäti riadi najstarší ženský spolok Živena. Žiaľ, súdržnosť žien v bežnom živote vidíme aktuálne zriedka. Prečo je to tak, nám povedala bývalá predsedníčka spolku sociologička Magdaléna Vášáryová (74).

O prvom slovenskom ženskom spolku Živena vieme, že vznikol v roku 1869. Ale čo bolo cieľom jeho vzniku? Bojoval za práva žien?

Živena vznikla v čase, keď ženy ešte nemali žiadne práva, preto ju museli založiť muži. Vtedy už v Prahe fungovali ženské spolky, v Maďarsku pôsobili dlhšie, dokonca tam boli radikálne feministky, no a my sme v tomto smere boli opäť poslední. Cieľom vzniku Živeny neboli väčšie práva žien, ona vznikla preto, aby bolo viac národovcov. Zrazu sa k národným veciam mohli prihlásiť nielen muži, ale aj ich ženy, dcéry, matky… Mimochodom, napriek tomu, že sa stali súčasťou diania a dejín, neznamená to, že tieto ženy boli viditeľné. Pri založení Živeny alebo pri ďalších významných míľnikoch spolku ich napríklad na fotografiách nenájdete. Keď som sa pýtala znalcov Živeny, prečo je to tak, veľmi sa čudovali, že sa na to pýtam, a pravdivú odpoveď som nedostala. Je preto dobré na základe toho si uvedomiť, aké postavenie mala vtedy žena na Slovensku.

Keď následne do Živeny nastúpili vedúce osobnosti ako Terézia Vansová a Elena Maróthy-Šoltésová, hlavnou prioritou sa ešte v 19. storočí stalo vzdelanie žien. Živeniarky si uvedomovali, že pokiaľ ženy nebudú vzdelané, budú ľahko manipulovateľné. A okrem vzdelania sa snažili aj o to, aby mali ženy vlastné peniaze. Živena preto založila družstvo Lipa, prostredníctvom ktorého sa predávali výrobky (maslo, syr), výšivky, čipky, tkané odevy, látky a ženy si týmto spôsobom mohli zarábať. Toto boli hlavné ciele Živeny.

Možno by sme si mohli podrobnejšie vysvetliť, aké postavenie v tom čase slovenská žena v spoločnosti mala.

Živena vznikla v roku 1869, teda dva roky po tom, ako získali Maďari a Poliaci v Haliči autonómiu, čo následne prispelo k rozbitiu rakúskej monarchie a Uhorského kráľovstva. Matica už vtedy fungovala, ale krátko nato ju aj tri gymnáziá zavreli. Funkciu matice tak začala nahrádzať Živena. Maďari z Budapešti si zrejme povedali, že ženský spolok nepredstavuje nebezpečenstvo, ale zmýlili sa. (Smiech.)

Pôsobenie Živeny nebolo vôbec jednoduché. Spolok žien nenašiel podporu ani u slovenských národovcov v Martine, ktorí im nechceli dovoliť vydávať časopisy. Tajomníkom Živeny bol známy mizogýn Svetozár Hurban-Vajanský a málokto vie, že nahnevaná Vansová sa v tom čase rozhodla sama začať vydávať prvý ženský slovenský časopis Dennica. Tieto ženy nemohli študovať, ale o živeniarkach môžeme povedať, že to boli veľmi vzdelané ženy. Väčšinou pochádzali z rodín evanjelických farárov, ktorí sa sami pričinili o to, aby ich dcéry ovládali jazyky, vzdelávali sa samy, pretože chceli byť vzdelané. Spolok sa teda usiloval podporovať vzdelávanie žien, kultúru, národné veci a, samozrejme, netreba zabúdať, že volebné práva žien z roku 1919 by sme bez Živeny nemali.

Ešte ako príklad uvediem, že Božena Slančíková Timrava by bez Živeny neexistovala. V osobnej korešpondencii jej Šoltésová píše: „Len píš, Božka, píš!“ A ona jej na to odpisovala: „Aj by som písala, len nemám na papier, nemám na tužky, nemám si to za čo kúpiť…“ Samozrejme, národovcom sa nepáčilo, ako píše o Slovákoch (Ťapákovci). Pavel Bujnák na Timravu napísal strašnú kritiku, čiže treba povedať, že v tom čase bolo veľmi ťažké pre ženu, aby sa presadila. Aj dnes je to ťažké, ale nedá sa to porovnať s tým, čo všetko museli živeniarky absolvovať.

Spolok sa teda usiloval podporovať vzdelávanie žien, kultúru, národné veci a, samozrejme, netreba zabúdať, že volebné práva žien z roku 1919 by sme bez Živeny nemali.

M. Vášáryová

Ako fungovala Živena v období druhej svetovej vojny?

Spolok sa dostal pod tlak, aby sa zmenil na združenie fašistických žien, ale živeniarky to odmietli. K tomu ako vysvetlenie bude podľa mňa stačiť, keď poviem, že Živenu mal veľmi rád T. G. Masaryk. Dokonca jej poslal peniaze na to, aby vznikol Dom Živeny v Martine. Aj Masarykova dcéra Alice bola živeniarka. On si tieto ženy, najmä Šoltésovú, veľmi vážil, lebo vedel, že to sú demokratky za každých okolností. Preto keď nastúpil slovenský štát a s ním antidemokratickí gardisti, náckovia, fašisti, Živena rozpustila ústredie a zostali len miestne odbory, ktoré robili svoju činnosť. Tým, že ústredie nebolo, Živena akoby neexistovala. Samozrejme, Živena bola súčasťou SNP. Živeniarky robili nemocnice, lazarety pre partizánov a po vojne sa spolok hneď obnovil, lenže s nástupom komunistického režimu bola Živena zakázaná. Ešte predtým v roku 1948 sa jej však podarilo založiť folklórny súbor pre vysokoškolákov Lúčnica, pretože sa jej nepáčilo, ako sa u nás folklór skomunizoval – tancovalo sa so samopalmi, s kosami, na traktoroch... Názov Lúčnica navrhla živeniarka, speváčka, etnografka Ľuba Pavlovičová Baková.

Kedy Živena obnovila činnosť?

Živena pôsobila akoby v podzemí, tieto ženy o sebe vedeli, stretávali sa, ale spolok sa obnovil až po štyridsiatich rokoch. V decembri 1989 si spisovateľka Hana Zelinová sama kúpila inzerát v Smene s titulkom: ,Živena, vstávaj, už je čas!‘ A vtedy sa Živena obnovila. (Úsmev.)

Napriek tomu, že Živenu založili muži, stala sa spojením silných a vzdelaných žien.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Dočítala som sa, že dnes má spolok asi tisíc členov, dokonca aj mužov. Je to správny údaj?

Nikdy celkom presne neviete, koľko tých členov je, ale máme obnovenú organizáciu v New Yorku aj v Prahe a okrem toho je otvorených asi pätnásť odborov po celom Slovensku od Trebišova cez Čadcu, Bratislavu, Pezinok po Brezno, Lučenec, Jelšavu.

Aké priority má Živena dnes?

Živena bola už od svojho vzniku veľmi moderne postavená. Fungovala ako malé ústredie spolu s pomerne autonómnymi miestnymi odbormi, ktoré s ústredím komunikovali. Tak je to aj dnes. Ústredie určuje na programovej konferencii na každý rok konkrétnu prioritu a na tento rok je ňou vzdelávanie žien, aby prestali veriť hoaxom, rôznym vymysleným správam, ktoré sa šíria v online priestore. Dnes síce ženy majú prístup k vzdelaniu, ale treba bojovať o to, aby na základe vzdelania porozumeli svetu, aby sa zamýšľali, podrobovali svoje názory kritike, aby slepo neverili nezmyslom.

Ako sa záujemca môže stať vaším členom?

Priamo na našej stránke, ktorá bude mať čoskoro novú podobu, je možnosť vyplniť si prihlášku, ktorá sa posiela do miestneho odboru.

Aké sú podľa Magdy Vášáryovej dnešné ženy a čo im chýba sa dočítate na nasledujúcej strane.

Diskusia