Oslavovanie Medzinárodného dňa žien sa zaviedlo na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Snaha o zrovnoprávnenie žien sa považuje dokonca za najdlhšiu revolúciu v dejinách ľudstva. Myslím, že už len to hovorí za veľa a že by sme v tento deň nemali iba dostávať kvety. Za čo všetko ženy v minulosti bojovali?

Rozhodnutie oslavovať Medzinárodný deň žien bolo reakciou na štrajk newyorských šičiek v roku 1908, keď vyšli tisícky do ulíc, aby žiadali skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie platy a volebné právo pre ženy.

Celý pohyb za volebné právo žien sa začal v polovici 19. storočia v Spojených štátoch, kde sa v roku 1848 konal prvý zjazd žien vo svetovej histórii. Delegátky spísali deklaráciu, v ktorej žiadali rovnosť s mužmi pred zákonom, právo voliť a rovnaké príležitosti na vzdelanie a prácu. Zhruba v rovnakom čase sa sformovalo hnutie za volebné právo žien v Británii. Ženy najprv založili komisiu, ktorá vyvíjala nátlak na parlament. Tieto snahy neuspeli, ale požiadavka na volebné právo žien získavala čoraz väčšiu podporu. Zrodilo sa hnutie sufražetiek – aktivistiek za volebné právo. Tie sa najprv pokúšali presadiť svoje požiadavky podobrotky, a keď neuspeli, prešli aj k radikálnejším metódam: pripútavali sa reťazami pred významnými budovami, útočili na umelecké zbierky, vlaky, pošty...

Prelom vo vnímaní požiadaviek a postavenia žien priniesla v Európe až prvá svetová vojna. Muži boli na fronte a mnoho odvetví fungovalo len vďaka ženám. Sufražetky utlmili aktivity, aby neoslabovali svoju krajinu. Po vojne hnutie za volebné právo žien konečne dosiahlo svoj cieľ.

Nedávno sme oslavovali sto rokov od uzákonenia volebného práva žien u nás.

V prvej Československej republike sa vďaka osvietenému prezidentovi Tomášovi Garriguovi Masarykovi a jeho americkej manželke uzákonilo všeobecné volebné právo už v roku 1920, len tri roky po Fínsku, Nórsku, Dánsku, Holandsku či Austrálii. Ešte dlho to však v Európe nebola samozrejmosť; veď posledné Švajčiarsko sa na to odhodlalo až v roku 1971.

Ženy na Slovensku dnes síce využívajú právo voliť v rovnakej miere ako muži, no pokiaľ ide o uplatňovanie ich pasívneho volebného práva, čiže práva byť zvolená, tu je dosiahnutie paritného alebo aspoň tretinového zastúpenia žien doslova v nedohľadne. Na ilustráciu, podiel žien zvolených do Národnej rady SR v roku 2020 bol 21 percent, pričom od roku 1990 sa ho nepodarilo podstatne zvýšiť. Medzi poslancami vyšších územných celkov zvolenými v roku 2022 je žien necelá pätina – sedemnásť percent. Podiel žien medzi starostami sa pohybuje v jednotlivých krajoch Slovenska od 23 do 29 percent. Medzi ôsmimi primátormi krajských miest nie je ani jedna žena. To nie sú dobré čísla.

Pokračovanie na ďalšej strane...