Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Oslavovanie Medzinárodného dňa žien sa zaviedlo na medzinárodnej ženskej konferencii v&nbsp;roku 1910 v&nbsp;Kodani. Snaha o&nbsp;zrovnoprávnenie žien sa považuje dokonca za najdlhšiu revolúciu v&nbsp;dejinách ľudstva. Myslím, že už len to hovorí za veľa a&nbsp;že by sme v&nbsp;tento deň nemali iba dostávať kvety. Za čo všetko ženy v&nbsp;minulosti bojovali?

Rozhodnutie oslavovať Medzinárodný deň žien bolo reakciou na štrajk newyorských šičiek v&nbsp;roku 1908, keď vyšli tisícky do ulíc, aby žiadali skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie platy a&nbsp;volebné právo pre ženy.

Celý pohyb za volebné právo žien sa začal v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia v&nbsp;Spojených štátoch, kde sa v&nbsp;roku 1848 konal prvý zjazd žien vo svetovej histórii. Delegátky spísali deklaráciu, v&nbsp;ktorej žiadali rovnosť s&nbsp;mužmi pred zákonom, právo voliť a&nbsp;rovnaké príležitosti na vzdelanie a&nbsp;prácu. Zhruba v&nbsp;rovnakom čase sa sformovalo hnutie za volebné právo žien v&nbsp;Británii. Ženy najprv založili komisiu, ktorá vyvíjala nátlak na parlament. Tieto snahy neuspeli, ale požiadavka na volebné právo žien získavala čoraz väčšiu podporu. Zrodilo sa hnutie sufražetiek – aktivistiek za volebné právo. Tie sa najprv pokúšali presadiť svoje požiadavky podobrotky, a&nbsp;keď neuspeli, prešli aj k&nbsp;radikálnejším metódam: pripútavali sa reťazami pred významnými budovami, útočili na umelecké zbierky, vlaky, pošty...

Prelom vo vnímaní požiadaviek a&nbsp;postavenia žien priniesla v&nbsp;Európe až prvá svetová vojna. Muži boli na fronte a&nbsp;mnoho odvetví fungovalo len vďaka ženám. Sufražetky utlmili aktivity, aby neoslabovali svoju krajinu. Po vojne hnutie za volebné právo žien konečne dosiahlo svoj cieľ.

Nedávno sme oslavovali sto rokov od uzákonenia volebného práva žien u&nbsp;nás.

V&nbsp;prvej Československej republike sa vďaka osvietenému prezidentovi Tomášovi Garriguovi Masarykovi a&nbsp;jeho americkej manželke uzákonilo všeobecné volebné právo už v&nbsp;roku 1920, len tri roky po Fínsku, Nórsku, Dánsku, Holandsku či Austrálii. Ešte dlho to však v&nbsp;Európe nebola samozrejmosť; veď posledné Švajčiarsko sa na to odhodlalo až v&nbsp;roku 1971.

Ženy na Slovensku dnes síce využívajú právo voliť v&nbsp;rovnakej miere ako muži, no pokiaľ ide o&nbsp;uplatňovanie ich pasívneho volebného práva, čiže práva byť zvolená, tu je dosiahnutie paritného alebo aspoň tretinového zastúpenia žien doslova v&nbsp;nedohľadne. Na ilustráciu, podiel žien zvolených do Národnej rady SR v&nbsp;roku 2020 bol 21 percent, pričom od roku 1990 sa ho nepodarilo podstatne zvýšiť. Medzi poslancami vyšších územných celkov zvolenými v&nbsp;roku 2022 je žien necelá pätina –&nbsp;sedemnásť percent. Podiel žien medzi starostami sa pohybuje v&nbsp;jednotlivých krajoch Slovenska od 23 do 29 percent. Medzi ôsmimi primátormi krajských miest nie je ani jedna žena. To nie sú dobré čísla.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Témy, ktoré sa spájajú s&nbsp;MDŽ, priniesli feministické hnutia. Prečo je feminizmus na Slovensku vnímaný skôr ako nadávka než niečo pokrokové?

Preto, lebo tento pojem sa nesprávne interpretuje a&nbsp;do povedomia verejnosti sa dostal v&nbsp;deformovanej podobe. Pôvodným, skutočným cieľom feminizmu je dosiahnutie rovnosti žien a&nbsp;mužov. Samozrejme, nie v&nbsp;zmysle rovnakosti, že by sa mali zotrieť všetky rozdiely medzi ženami a&nbsp;mužmi, ale v&nbsp;zmysle rovnosti šancí: aby ženy podobne ako muži mohli viesť dôstojný život a&nbsp;naplno rozvinúť svoj potenciál. Namiesto toho sa verejnosti vnucuje pokrivený obraz feministiek ako agresívnych zatrpknutých žien, ktoré nenávidia mužov, nadraďujú sa nad nich, odmietajú rodinný život, zanedbávajú deti, spôsobujú rozklad morálky... Za týmto negatívnym stereotypom feministiek i&nbsp;feminizmu, ktorý sa ujal nielen u&nbsp;nás, ale aj v&nbsp;iných krajinách, sa spravidla skrýva presvedčenie, že ženy a&nbsp;muži by si nemali byť rovní vo svojich právach a&nbsp;životných šanciach.

Veľkým negatívom dnešnej doby je rozdiel v&nbsp;platoch. Napríklad naposledy sa na Slovensku stalo, že od 4. novembra 2022 pracovali ženy zadarmo do konca daného kalendárneho roka. Z&nbsp;jedného eura, ktoré zarobili za rok muži, ženy dostali 84,2 centa. Takto to je v&nbsp;celej Európskej únii, hoci tie dátumy a&nbsp;sumy sa môžu líšiť. Čím to je a&nbsp;prečo?

Najprv treba povedať, že tie čísla sa naozaj líšia. Kým u&nbsp;nás v&nbsp;roku 2020 hrubý hodinový príjem žien zaostával za príjmom mužov o&nbsp;šestnásť percentuálnych bodov, v&nbsp;EÚ ako celku bol rozdiel iba trinásť percent. V&nbsp;niektorých krajinách je rodový rozdiel v&nbsp;odmeňovaní ešte oveľa nižší: napríklad v&nbsp;Taliansku sú to iba štyri percentá. Žiaľ, Slovensko je na chvoste rebríčka krajín EÚ. Za posledné roky sa však podarilo rodový mzdový rozdiel mierne znížiť. Nie je to jednoduché, lebo tu pôsobí viacero faktorov. Dôležitá je napríklad takzvaná rodová segregácia odvetví či sektorov národného hospodárstva. Ženy sú vo väčšom množstve zamestnané práve v&nbsp;takých odvetviach, ktoré sú slabšie platené, napríklad v&nbsp;školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti. V&nbsp;menšej miere sú prítomné aj v&nbsp;sú­kromnom sektore, kde sú príjmy celkovo vyššie. Je to celkom prirodzené, keďže väčšina žien musí na rozdiel od mužov kombinovať povinnosti v&nbsp;zamestnaní so starostlivosťou o&nbsp;rodinu a&nbsp;domácnosť, takže nemôže ostávať v&nbsp;práci dlhšie či robiť nadčasy. Ďalším faktorom je odlišné načasovanie pracovného cyklu väčšiny žien: keď sa matky vrátia po rokoch do zamestnania, chýbajú im roky pracovnej kariéry, ktoré si medzičasom odkrútili ich rovesníci. Vtedy je rodový rozdiel v&nbsp;odmeňovaní najväčší. Samozrejme, neslobodno zabudnúť ani na platovú diskrimináciu žien, ktorá má korene v&nbsp;stereotypnom vnímaní žien ako slabších pracovníčok, v&nbsp;podceňovaní ich výkonu. Na druhej strane, k&nbsp;platovému znevýhodňovaniu niekedy prispievajú aj samy ženy svojou prehnanou skromnosťou, menšou priebojnosťou, nedostatkom sebavedomia.

Pokračovanie na ďalšej strane. Ktoré Slovenky sú veľkým vzorom pre našu spoločnosť?

V&nbsp;minulosti sme museli bojovať za svoje volebné právo, adekvátny pracovný čas, teraz ide aj o&nbsp;nerovné odmeňovanie, nehovoriac o&nbsp;sexizme či sexuálnom obťažovaní. Napriek tomu, že v&nbsp;minulosti to bolo ťažké a&nbsp;ešte nás čakajú ďalšie výzvy, snažíme sa viac dostať do líderských pozícií, politiky, sme celkovo priebojnejšie?

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;obdobím pred rokom 1989 je dnes v&nbsp;našej spoločnosti viditeľných oveľa viac žien, ktoré môžu predstavovať vzor aj pre iné ženy. Samozrejme, aj inšpiráciu pre mužov, aby si uvedomili, že ženy môžu byť úspešné aj v&nbsp;oblastiach, ktoré sa v&nbsp;minulosti pokladali za „vyhradené“ iba pre mužov. Zoznam takýchto žien je dnes už, chvalabohu, bohatý. Za všetky spomeniem päť Zuzán, každú z&nbsp;inej oblasti. Je to profesorka Zuzana Sternová, popredná osobnosť slovenského stavebníctva. Zuzana Stavrovská, komisárka pre ľudí so zdravotným postihnutím. Zuzana Petková, investigatívna novinárka a&nbsp;riaditeľka nadácie Zastavme korupciu. Zuzana Baťová, bývalá riaditeľka Štátneho úradu pre kontrolu liečiv, Zuzana Čaputová, prezidentka SR. Všetky stelesňujú vynikajúcu odbornosť i&nbsp;schopnosť presadiť sa.

Keď sa však pozrieme na situáciu žien pomocou čísel a&nbsp;faktov, ktoré spracúva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť do podoby mnohorozmerného indexu rodovej rovnosti, musíme, žiaľ, konštatovať, že Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré majú od rodovej rovnosti najďalej a&nbsp;v&nbsp;ktorých je pokrok najpomalší. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;ostatnými zaostávame najmä v&nbsp;dvoch smeroch. Tým prvým nízky podiel žien na moci, či už je to rozhodovanie o&nbsp;otázkach ekonomických, politických alebo širších spoločenských. Tým druhým je nadmerná zaťaženosť našich žien starostlivosťou o&nbsp;domácnosť a&nbsp;rodinu, takže im ostáva v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mužmi oveľa menej času, aby mohli rozvíjať svoje schopnosti, venovať sa dobrovoľníckym aktivitám, ale aj svojim záľubám, či jednoducho sa dobre vyspať...