Čo vás na úlohe mamy prekvapilo najviac?

Asi neistota, ktorá s ňou prišla. Neustále som sa sama seba pýtala, či to, čo robím, robím dobre. Moja kamarátka to povedala veľmi výstižne: Materstvo je do veľkej miery o pochybovaní. A má pravdu. Riešila som spánok, dojčenie, či malej niečo nechýba… V období do jedného roka nám bábätko dáva minimálnu spätnú väzbu, preto sme občas v stave pokus – omyl. (Smiech.) Keď však začala Olívia viac komunikovať, ja som si začala viac veriť, a teda aj viac užívať všetko spojené s materstvom.

Bola som nešťastná, že nemám bezproblémové tehotenstvo, ale spätne si hovorím, že je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.

Mnohé ženy, ktoré poznám, hovoria, že pôrod je nič oproti dojčeniu. Aká je vaša skúsenosť?

S týmto úplne súhlasím. Tehotenstvo, hoci bolo komplikovanejšie, aj samotný pôrod boli úplne super oproti dojčeniu. Špeciálne som sa na to nepripravovala, mala som za sebou iba jeden kurz so sympatickou pôrodnou asistentkou. Prebehol online, lebo vtedy zúril kovid, ale dojčenie som brala ako prirodzenú vec, a tak som sa ním až tak nezaoberala. Až po pôrode som zistila, že je to v podstate obrovská veda. Neskôr som zistila, že podobné problémy ako ja riešila takmer každá mamička. Toto ma zaskočilo a, úprimne, je to asi jediná záležitosť spojená s materstvom, z ktorej mám trošku traumu. Nešlo nám to tak, ako by malo. V tomto smere je navyše na ženu vyvíjaný tlak, aby dojčila za každých okolností. Sú jej ponúkané možnosti, ako to zlepšiť, ale keď nič nefunguje, žena sa dostane do slepej uličky a má pocit, že zlyhala. Toto bolo pre mňa jednoznačne najťažšie.